Význam slova "ví" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

viac, viacej (2. st. k veľa, mnoho)

I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. väčšie neurč. množstvo, väčší neurč. počet, rozsah, op. menej: v. peňazí;
oveľa, omnoho v. (obyvateľov, výrobkov);
v. druhov zo všetkého viacero;
pred v. rokmi niekoľkými, viacerými

II. prísl.

1. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu, väčšmi, op. menej: v. pracovať, v. spať, (oveľa) v. rozšírený;
to ho ešte v. rozčúlilo väčšmi;
hovor. to je v. ako isté celkom isté

2. (so zápor. slovesom) už nikdy: v. neprišiel, mladosť sa v. nevráti

3. (so zápor. slovesom) už ďalej: v. nemusíš hovoriť, v. sa nespytoval;
nie je v. tým, čím bol kedysi

4. blíži sa k význ. čast. vyj. pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, ešte, okrem toho: povedal všetko, čo chcete v.?

III. spoj. priraď. viac, viacej – ako vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením prvého člena, skôr – ako: vstal od stola v. hladný ako najedený;
na stolčeku v. čupel, ako sedel

● čoraz v., stále v. a v., čím ďalej tým v. vyj. narastanie, stupňovanie;
v. očí v. vidí;
v. hláv, v. rozumu pri rozhodovaní ap. je vhodné poznať názory viacerých;
→ malá hŕba pýta v.;
expr. má o koliesko v. je nenormálny;
nebolo mu v. treba mal vhodnú zámienku

viac-menej čast. vyj. neurčitosť al. (jemnú) pochybovačnosť, vcelku, v podstate, vlastne: (bol mu) v. známy, stretli sa v. náhodne

viac=hlasne prísl.: v. spievať

viac=hlasný príd. zložený z viacerých hlasov: v. spev;

viac=hlasový príd. určený pre viacej hlasov: v-á skladba

viacbodový príd. kt. má viacej bodov: v-é uznesenie

viacboj -a m. šport. súťaž zložená z viacerých disciplín;

viacbojár -a m. pretekár vo viacboji;

viacbojárka -y -rok ž.;

viacbojársky príd.

viacčlennosť -i ž.

viacčlenný príd. kt. má viacej členov, niekoľkočlenný: v-á rodina, v-á porota;

viacdenný príd. trvajúci viac dní, viacdňový (význ. 1), niekoľkodenný: v-á konferencia

viacdetnosť -i ž.

viacdetný príd. kt. má viacej detí: v-á rodina;

viacdielny príd. kt. má viac dielov: v. román, v. komplet

viacdielový príd. zostavený z viacerých dielov (látky ap.): v-á sukňa

viacdňový príd.

1. trvajúci viac dní, viacdenný, niekoľkodňový (význ. 1), niekoľkodenný: v. zájazd

2. viac dní starý, niekoľkodňový (význ. 2): v-é kurence

viacero neskl., m. živ. viacerí, m. neživ., ž. a s. viaceré čísl. skup. neurč. viac, viacej (význ. 1): v-o dverí, v-o topánok;
v-o ľudí, v-í ľudia, v-é podniky, vo v-ých prípadoch, na v-ých miestach;
v-í chýbali

viacfarebne prísl.;

viacfarebnosť -i ž.

viacfarebný príd. kt. má viac farieb: v-á vzorka, v-é sklo, v-á tlač;

viacfázovo prísl.

viacfázový príd. kt. má viacej fáz: v. tréning;
poľnohosp. v. zber;
elektrotech. v. prúd;

viacjazyčne prísl.;

viacjazyčnosť -i ž.

viacjazyčný príd.

1. v kt. sa hovorí viacerými jazykmi, viacrečový: v. kolektív, štát

2. preložený al. umožňujúci preklad do viacerých jazykov: v-é resumé;
v. slovník;

viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.

1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.

2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane

viacmesačný príd.

1. trvajúci viac mesiacov, niekoľkomesačný: v. kurz

2. viac mesiacov starý, niekoľkomesačný: v-é dieťa

viacmetrový príd. merajúci viac metrov: v-á vzdialenosť

viacmiestny príd. kt. má viac miest: v-e lietadlo;
mat. v-e číslo zložené z viac cifier

viacnásobne čísl. nás. neurč. príslov.

viacnásobný čísl. nás. neurč.

1. násobený al. opakovaný viac ráz; niekoľkonásobný: v-á ozvena, v-á neprítomnosť

2. všestranný, veľký, mnohonásobný: mať z niečoho v. úžitok;

viacnásobok -bku m. viacnásobne väčší počet; niekoľkonásobok: v. pôvodného stavu

viacpodlažný príd. kt. má viac podlaží: v-á budova

viacposchodový príd. kt. má viac poschodí: v-é domy

viacrázovo prísl.

viacrázový čísl. nás. vyskytujúci sa, opakujúci sa viac ráz: v-á odmena;

viacročný príd.

1. trvajúci viac rokov, niekoľkoročný: v-á choroba;
poľnohosp. v-é krmoviny vegetujúce viac rokov

2. viac rokov starý: dvojročné a v-é deti;
v-á budova niekoľkoročná

viacslovný príd. kt. sa skladá z viacerých slov: v. názov

viacúčelovo prísl.

viacúčelový príd. kt. možno využiť na viaceré účely: v. stroj, nábytok;

viacvrstvový príd. kt. má viacej vrstiev: v. náter

viacvýznamovosť -i ž.

viacvýznamový príd. kt. má viacej významov, viacznačný, op. jednovýznamový: v-é slovo;

viaczdrojový príd. pochádzajúci z viacerých zdrojov: v-é financovanie

viacznačnosť -i ž. viacvýznamovosť, op. jednoznačnosť

viacznačný príd. kt. má viacej významov, viacvýznamový, op. jednoznačný: v-é gesto;

viadukt -u m. dopr. stavba vedúca ponad údolie, ponad komunikácie ap.: železničný v., prejsť popod v.

vianočka -y -čiek ž. pletený koláč, pletenica: v. s hrozienkami;

vianočkový príd.: v-é cesto

vianočný príd. k Vianoce: v-é sviatky, zvyky, v. stromček, darček;
v. kaktus, bot. zygokaktus hybridný Zygocactus hybridus

viať veje vejú nedok.

1. (o vetre, vzduchu) pohybovať sa (význ. 1), fúkať, duť, vanúť: v-e teplý južný vietor;
neos. od rieky v-lo chladom šíril sa chlad

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre, povievať: zástavy v-ú

3. čistiť, cúdiť (obilie): v. žito

● → nové vetry v-ú

viazač -a m. živ. kto niečo viaže: v. snopov, viniča;

viazač -a mn. -e m. neživ. viazací stroj al. jeho súčasť: automatický v.

viazací príd. určený na viazanie: v. stroj

viazačka -y -čiek ž.

1. osoba, kt. niečo viaže: v. kytíc

2. hovor. viazanie, priväzovanie (viniča): obdobie škrabačky a v-y

3. stuha, pás na uväzovanie, mašľa: šaty s v-ou

viazane prísl.: hud. hrať v. legato;

viazanica -e -níc ž. zväzok (význ. 1): v. ľanu, raždia;

viazanička -y -čiek ž. zdrob.: v. cibuľky

viazanie -ia s.

1. väzba (význ. 1): spôsob v-ia tkanín

2. mechanizmus na pripevňovanie lyží na topánky

viazanka -y -niek ž. kravata

viazanosť -i ž.

viazaný príd.

1. zhotovený viazaním: v-é pokrovce, v-á kniha

2. závislý, obmedzený: v-á forma (reči);
v. trh, op. voľný;
v. vklad vinkulovaný;

viazať -že -žu -uc -uci nedok.

1. (predĺžené) konce niečoho prepletením spájať (na uzol): v. uzol na povraze, na vreckovke

2. uzlom spájať al. formovať, zaväzovať: v. konce šatky;
v. kravatu, mašľu

3. obkrútením al. ináč pevne spájať; takto utvárať celok; zväzovať: v. obilie do snopov, v. veci do balíka;
v. kyticu;
v. krov

4. priväzovať, pripútavať: v. vinič

5. robiť väzbu (kníh): v. knihy do plátna, do kože

6. obmedzovať (v konaní), spútavať, zaväzovať: v-e ho sľub;
v-u ich termíny (dokončenia)

7. pútať, pripútavať (vzťahom): v-e ich priateľstvo, spoločný cieľ

8. odb. udržiavať, neuvoľňovať (niečo prijaté): pôda v-e dusík

// viazať sa

1. brať na seba záväzok, zaväzovať sa: chce byť voľný, nechce sa v.

2. byť závislý, obmedzovať sa: v. sa na rodičov, nev. sa na jediný zdroj (obživy, príjmov)

3. byť v súvislosti, spájať sa, vzťahovať sa: na to miesto sa v-u spomienky

4. odb. zlučovať sa, spájať sa: kyslík sa v-e s vodíkom, so sírou

viaznuť -e -u -zol -uc -uci nedok.

1. ostávať väzieť, nemôcť sa pohnúť z miesta: kolesá v-u v blate

2. ochabovať, spomaľovať sa, zaostávať, stagnovať: diskusia v-e;
doprava, obchod v-e

vibrácia -ie ž. vibrovanie: v. motora;

vibračný príd.: v-á masáž

vibrafón -u m. džezový bicí hud. nástroj z vyladených kovových platničiek a rúrok

vibramka -y -miek obyč. mn. ž. hovor. šport. obuv s ryhovanou gumovou podrážkou

vibrátor -a m. prístroj umele vyvolávajúci vibráciu

vibrovať nedok. pohybovať sa v drobných rýchlych kmitoch, chvieť sa: struna v-je, vzduch v-je

vicekonzul -a m. zástupca konzula;

vicekonzulka -y -liek ž.;

vicekonzulský príd.

vicemajster -tra m. kto v majstrovskej súťaži skončil na druhom mieste;

vicemajsterka -y -riek ž.

vicemiss neskl. ž. účastníčka, kt. skončila v súťaži krásy na 2. mieste

vicepremiér -a m. podpredseda vlády;

vicepremiérka -y -rok ž.

viceprezident -a m. zástupca prezidenta: americký v., v. spoločnosti;

viceprezidentka -y -tiek ž.;

viceprezidentský príd.

víchor -chra m. silný, prudký vietor, víchrica: strhol sa v.

● expr. letí ako v. veľmi rýchlo;
prihnať sa ako v. prudko;

víchrica -e -ric ž. dlhšie trvajúci víchor (spôsobujúci škody): zúri snehová v., v. strhla strechu

víchrový príd.

vicinálny príd. zastaráv. miestny, lokálny: v-a trať

vid -u m.

1. odb. obmena, modifikácia: v-y uhlíka;
lingv. slovesný v. lexikálno-gram. kategória, kt. vyj., že slovesný dej sa uvedomuje ako plynúci al. uzavretý jav

2. kniž. podoba (význ. 2): človek pekného v-u;
v. nerastu lesk, farba ap.

3. iba v hovor. spoj. ani v-u, ani slychu ani stopy; nič nevidieť ani nepočuť;

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

videnie -ia s.

1. vnímanie zrakom: stereoskopické v.;
poznať niekoho z v-ia;
do v-ia → dovidenia

2. chápanie skutočnosti, pohľad, nazeranie: realistické v. vecí

3. náb. vnímanie skutočností zjavených Bohom: prorocké v.

4. vidina, prelud, halucinácia: mať v.

video -ea D a L -eu s. hovor.

1. videorekordér: kúpiť si nové v.

2. videonahrávka, videokazeta, videofilm: nakrútiť v., premietať si v.;
svadbu má nahratú na v-eu

videofilm -u m. film, kt. prostredníctvom videoprehrávača možno premietať na telev. obrazovke

videokamera -y -mier ž. ručná kamera na magnetický záznam obrazu a zvuku

videokazeta -y -ziet ž. magnetická páska so záznamom obrazu a zvuku

videoklip -u m. videopesnička, klip; telev. šot: nakrútiť nový v.

videomagnetofón -u m. hovor. videorekordér

videonahrávač -a m. prístroj na magnetický záznam obrazu a zvuku

videonahrávka -y -vok ž. nahrávka relácie, filmu, udalosti ap. na videokazete

videopáska -y -sok ž. magnetická páska na záznam relácie, filmu, udalosti ap. a na ich reprodukciu prostredníctvom videoprehrávača na telev. obrazovke

videopesnička -y -čiek ž. obrazové stvárnenie pesničky, videoklip;

videopesničkový príd.

videopožičovňa -e ž. požičovňa videokaziet s nahrávkami

videoprehrávač -a m. prístroj na reprodukciu záznamu obrazu a zvuku

videoprogram -u m. program zložený z videonahrávok

videoprojekcia -ie ž. projekcia videonahrávok

videorekordér -a L -i mn. -y m. prístroj na magnetický záznam a reprodukovanie telev. signálu, obrazu i zvuku, odb. magnetoskop

videotechnický príd.

videotechnika -y ž. súbor prostriedkov, prístrojov a zariadení na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku;

videotéka -y -ték ž. zbierka videokaziet s telev., film. ap. záznamami

videotelefón -u m. telefón umožňujúci prenos zvukového aj obrazového signálu medzi dvoma účastníkmi

videozáznam -u m. záznam urobený videokamerou: amatérsky v.

vidiečan -a mn. -ia m. obyvateľ vidieka;

vidiečanka -y -niek ž.

vidiecky príd.: v-e obyvateľstvo, v-e sídlo, v-a turistika

vidiek -a m. oblasť, kraj mimo (hlav., veľkého) mesta: bývať na v-u;

vidieť -í -ia nedok.

1. mať schopnosť vnímať zrakom: dobre, slabo v-í, dravce v-ia aj v noci, na jedno oko nev-í

2. zrakom vnímať: v. z vlaku krajinu;
je tma, nič nev-m;
v. sa v zrkadle;
berie, čo v-í všetko;
v-l kus sveta veľa cestoval;
to som ešte nev-l i pren. s tým som sa ešte nestretol;
odtiaľto nev. Tatry;
bolo v., že družstvo prosperuje

3. vybavovať si v mysli, predstavovať si: v. pred sebou celý svoj život;
v. sa olympijským víťazom

4. stret(áv)ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa v-li každý deň;
dávno sme sa nev-li;
do v-enia → dovidenia

5. chápať (význ. 1), posudzovať: v. veci komplexne, ja to v-m takto

6. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: v-m, že sa usiluje;
čo na ňom v-š? nik nesmie v. jeho sklamanie;
už v-í, čo je za tým

7. pokladať, považovať: v. v niekom (ne)priateľa, v-m v tom zradu

8. brať ohľad, dbať: v. len seba;
je bezohľadný, nikoho nev-í

9. obyč. v spoj. (ne)rád v. niekoho, niečo (ne)mať rád;
rád, ochotne v-l každého;
nerád v-í, keď sa niekto oneskorí

10. v tvaroch 2. os. v-š, v-te má význ. blízky cit. al. čast. a) upozorňuje na niečie konanie, na situáciu ap.: v-š (ho), ako sa rozhadzuje! v-te, čo som povedal! b) obracia pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): v-š, v-š, prečo neposlúchneš?! c) vyj. spamätanie sa, naozaj: v-š, to je dobrý nápad;
v-te, skoro som zabudol

● nev-í pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý;
expr.: nev-í si ďalej od nosa je obmedzený, nemá rozhľad;
v-l všetkých svätých, všetky hviezdy veľmi ho zabolelo;
v. sa v niekom mať ho nekriticky rád;
radšej by som sa nev-l a) som zúfalý b) som v trápnej situácii;
expr. máš ho v.! vyj. pochybnosť, zápor;
v → cudzom oku v-í smeť, a v svojom brvno nev-í;
v. všetko čierne byť pesimista;
v. všetko ružovo, v ružovom svetle byť optimista;
robí, čo jej na očiach vidí všetko;
nedá na sebe nič v. ovláda sa;
v. niekomu (až) do duše, expr. do žalúdka dobre ho poznať;
v. niekomu do karát poznať jeho zámery;

vidina -y -dín ž. predstava niečoho neskutočného; zmyslový klam: chorobné v-y, v. úspechu

□ mať v-y

viditeľne prísl.: v. označiť;
v. podráždený;

viditeľnosť -i ž.: dobrá v.

viditeľný príd.

1. kt. možno vnímať zrakom: v-é stopy, obrysy;
fyz. v-é žiarenie

2. očividný, zrejmý, zjavný, badateľný: v-é úspechy, v. pokrok;