Význam slova "uå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

učenlivosť -i ž.

učenlivý príd. ľahko sa učiaci: u. žiak;

učenosť -i ž.

učený príd.

1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor

2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;

učesať -še -šú dok. upraviť hrebeňom al. kefou: u. si vlasy;
u. dieťa;
u. strapce zarovnať;
u. sa pred zrkadlom

učičíkať -a dok. expr.

1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa

2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi

opak. učievať -a

// učiť sa

1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach

2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti

3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.;
u. sa naspamäť;
čo ste sa dnes (v škole) u-li?

4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika;
hovor. chcel by sa ďalej u. študovať

● u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;

opak. učievať sa

učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
univerzitné u.

učiniť dok. kniž. urobiť

● u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť

učiť nedok.

1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať

2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu

3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor

4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
u. matematiku, u. denne 4 hodiny

5. hlásať, šíriť myšlienky: humanizmus učí úcte k človeku;

učiteľ -a mn. -ia m.

1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania

2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;

učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.

učiteľka -y -liek ž.;

učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole

učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;

učiteľsky prísl.;

učiteľstvo -a s.

1. učitelia

2. povolanie učiteľa;

učivo -a s. učebná látka: prebrať predpísané u.

učnica -e -níc ž.;

učňovka -y -viek ž. hovor. odb. učilište

učňovský príd.: u-á škola, u-é stredisko, u. pomer

učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;

učtárenský príd.

učupiť sa dok. expr. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa: u. sa do kútika, u. sa na strome;

uľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu

2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom;
pocítiť u-enie;

nedok. uľahčovať

// uľahčiť sa

1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la

2. neos. uľaviť sa, odľahnúť: po lieku sa mu u-lo;

nedok. uľahčovať sa

// uľahčiť si uľaviť si, odľahčiť si: u. si zahrešením

uľahnúť, uľahnúť sa -e -ú -hol dok. klesnúť (význ. 1), poklesnúť, usadnúť sa: hrob (sa) po čase u-e, u-tá vrstva snehu, u-tý násyp;

uľaviť dok. zbaviť nepríjemného stavu, pocitu, ťažkostí ap., uľahčiť, odľahčiť: u. postihnutému v trápení, u. ukonanému telu;

nedok. uľavovať

// uľaviť sa neos. (o nepríjemnom stave) zlepšiť sa, uľahčiť sa: chorému sa u-lo;

nedok. uľavovať sa

// uľaviť si zmierniť nepríjemný pocit, stav ap., uľahčiť si: rozkričal sa, aby si u-l (v hneve)

uľútiť sa -i dok. neos. prísť ľúto, uľútost(n)iť sa: u-lo sa mu chudáka

uľútostiť sa, uľútostniť sa dok. neos. uľútiť sa: u-lo sa im sirôt, prijali ich za svoje

uňho G zámena on (živ.) s predl. u

ušanovať dok. hovor.

1. usporiť (význ. 2), ušetriť, zošporovať: u-né kurivo

2. ušetriť (význ. 2), uchrániť: chceli ho u. od sklamania;
každého ohovára, nikoho neu-je

ušatý príd. kt. má veľké uši: u-é zviera;
u-á hlava

ušetriť dok.

1. usporiť (význ. 1, 2): u. si na auto našetriť;
u-ený materiál;
u. si námahu

2. mať ohľad, uchrániť, ušanovať: u. deti, ženy (od námahy, od hrôzy);
vojna nikoho neu-í

● to si si mohol u. a) bez toho si mohol byť b) to si nemusel (u)robiť

ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;

ušiak -a mn. N a A -y m. expr. zajac al. iné ušaté zviera;

ušiak -a D a L -u m. fotel so zvýšenými bočnými operadlami hlavy: driemať v u-u

ušianka -y -nok ž. rus. čiapka s kožušinovými výložkami na uši

ušiť -je -jú dok. šitím zhotoviť: dať si u. šaty;
dobre, zle u-tý oblek

● to je naňho ako u-té to ho vystihuje

uško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1, 2

2. ucho (na ihle)

3. bot. výrastok na listoch tráv

uškodiť dok. zaškodiť, poškodiť, ublížiť: trocha námahy nikomu neu-í;
jedlo mu u-lo (na žalúdok)

nedok. uškŕňať sa -a

uškrnúť sa -ie -ú dok. expr. usmiať sa (posmešne): u. sa pod fúzy;

uškrtiť -rť! dok. zaškrtiť (význ. 1), zahrdúsiť: u. sliepku;
u-l by ho (od zlosti, v zúrivosti)

// uškrtiť sa zaškrtiť sa: zviera sa u-lo v oku

uškvariť dok. upražiť, upiecť: u. barana, u. v horúcom oleji

// uškvariť sa pražením sa upraviť: u-ené mäso;

ušľachtilo prísl.;

ušľachtilosť -i ž.

ušľachtilý príd.

1. mravne hodnotný, šľachetný: u. človek, u. cit;
u-á zábava

2. esteticky dokonalý: u-é formy, u-á hlava

3. odb. majúci dokonalé vlastnosti: u-é sorty ovocia;
u-á oceľ;

ušľahať dok. šľahaním upraviť, pripraviť: u. smotanu, sneh z bielkov

ušliapať -e -u dok. pošliapať (význ. 1): u. trávnik;
u-ný sneh ubitý

ušmyknúť -e -ú -kol dok. expr. ujsť (význ. 1), vyšmyknúť sa

● aj dobrému kocúrovi myš u-e každý sa môže zmýliť

ušnica -e -níc ž. anat. časť vonkajšieho ucha, ušný lalok;

ušnicový príd.

ušný príd. k 1: u. lalok, u. maz;
u. lekár;

ušpiniť dok. zašpiniť: u. si ruky;
u-ený golier, u-ená dlážka

// ušpiniť sa zašpiniť sa: u. sa na tvári;
u. sa olejom, atramentom

uštedriť dok. (štedro) dať: príroda nám u-la hojnosť plodov;

nedok. uštedrovať

uštipačne prísl.;

uštipačnosť -i ž.

uštipačný príd. posmievačný (význ. 1, 2), posmešný, štipľavý: poznámky u-ých ľudí;
u. tón;

uštipnúť -e -ú -pol dok. poštípať (význ. 2): u-la ho osa;

● expr. vyskočil ako (hadom) u-tý prudko

uštvať -e -ú dok.

1. štvaním (význ. 1) vysiliť: u. zver

2. expr. unaviť, vyčerpať, umoriť: u. súpera;
byť u-ný po celodennej práci

// uštvať sa expr. unaviť sa, vyčerpať sa, ustať: u. sa behaním za nákupmi

ušúľať -a dok. šúľaním zhotoviť, sformovať: u. si cigaretu;
u. guľku z chleba;
u. cesto

● expr. skoro sa u-l (od smiechu) veľmi sa smial

uťahane prísl.;

uťahanosť -i ž.

uťahaný príd. hovor. expr. ustatý, ukonaný, vyčerpaný: prišiel z roboty u.;

nedok. k 1 uťahovať

● u. si opasok uskromniť sa (v jedle ap.)

// utiahnuť sa

1. odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: u. sa do kútika;
u. sa do samoty, do ústrania, pren. prerušiť styky so spoločnosťou

2. prestať sa zaujímať, odtiahnuť sa: u. sa od verejnej činnosti;

nedok. uťahovať sa

// utiahnuť si urobiť si žart, posmech: u. si z kamarátov;

nedok. uťahovať si

uťať utne utnú dok. odťať, odseknúť: u. vrchovec (zo) stromu

● akoby u-l náhle, odrazu;

už

I. prísl. blíži sa k význ. čast.

1. vyj. a) zavŕšenie, zakončenie deja: už prišiel, už je noc, už neprší b) okamžité nastúpenie deja: keď ti poviem, potiahneš! – už! teraz, v tomto momente

2. už-už vyj., že dej takmer nastal, priam, práve: už-už chcel odpovedať, ale ktosi ho prerušil

II. čast.

1. uvádza vetu, pričom a) je formálnym slovom s význ. čast. teda: už nech je akokoľvek, jedno je isté b) má funkciu pobádania, veď: treba dačo robiť, už nám vec prerastá cez hlavu

2. pripája aktuálny výraz, napokon, veru, vlastne: na tom sa už nedá nič meniť

3. vyj. a) hodnotiaci postoj k vete al. k výrazu (často v protiklade s predchádzajúcim textom): už lepšie sa mi pozdáva prvá možnosť;
ak už teraz nevyhráme, tak nikdy b) zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí: už zrána bolo horúco

4. v spoj. s čast. aj, ani a) zosilňuje, sprísňuje rozkaz: už aj sa ber! už ani muk! b) zdôrazňuje nasledujúci výraz, dokonca: už aj na prechádzky chodia spolu;
už ani hovoriť sa s ním nedá

5. v spoj. s čast. aby vyj. naliehavosť želania: už aby tu bol (ten) lekár!

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie deja iným dejom: ešte ani päť minút neprešlo, už zvonil telefón

užasnúť -e -ú -sol dok. veľmi sa prekvapiť, byť ohromený: u. nad nečakanými zmenami;
u-l, keď si uvedomil tú hrôzu

užasnuto prísl.

užasnutý príd. naplnený úžasom, ohromený; svedčiaci o tom: u-í svedkovia nešťastia;
u. pohľad;

užialene, užialeno prísl.;

užialenosť -i ž.

užialený príd. plný žiaľu; svedčiaci o žiali: u-í pozostalí;
u-á tvár;

užiť -je -jú dok.

1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup

2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu;
u. si v živote svoje;
u. života, sveta

3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce;
cez prázdniny si u-li slnka, vody

4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú;
dosť sa u-li cez dovolenku;

úžiť -i nedok. zužovať (význ. 1): ú. sukňu

// úžiť sa: chodník sa ú-i

užitočne prísl.: u. prežiť deň;

užitočnosť -i ž.

užitočný príd.

1. prinášajúci úžitok: u-á vec, u-á práca, u-é vtáctvo;
spojiť príjemné s u-ým

2. odb. kt. sa dá skutočne využiť: u-é zaťaženie vozidla, u. ťah;

užitý

1. správ. aplikovaný, op. teoretický

2. správ. úžitkový (umenie ap.)

užívací príd. odb.: u-ie právo na užívanie veci (napr. bytu)

nedok. užívať -a

1. k užiť 1 – 3

2. používať vec, kt. nie je vlastníctvom, na svoj úžitok: u. dom, záhradu;
právo na u-nie bytu, odovzdať do u-nia

užívateľ -a mn. -ia m. kto má niečo v užívaní: u. bytu;

užívateľka -y -liek ž.;

užívateľský príd.

uživiť dok. mať schopnosť poskytnúť obživu al. životné potreby: zem u-í všetkých;
u. rodinu;
nevie sa statočne u.

užovka -y -viek ž. nejedovatý had žijúci na vlhkých miestach, zool. Natrix

užuť -je -jú užul, užuvať -uje -ujú -uval dok. požuť, požuvať: mäso sa nedalo u.

vkorčuľovať dok. na korčuliach vojsť: v. na ľad

vykľučkovať dok. kľučkovaním vyjsť: v. zo záhrady pomedzi stromy;
expr. v. z nepríjemnej situácie vykrútiť sa

vykľuť -je -jú -ľul, vykľuvať -uje -ujú -uval dok. vyďobať (význ. 2): v. oči;

vykorčuľovať dok. korčuľovaním vyjsť: brankár v-l z brány;

vypľuť, vypľuvať -je -jú dok. pľutím, pľuvaním dať von (z úst): v. slinu, dieťa v-lo jedlo

● expr.: (vyzerá,) akoby mal dušu v. na zomretie;
môže aj dušu v. veľmi sa usiluje;

vypočuť -je -jú dok.

1. počúvaním zachytiť, počuť: v. (tajný) rozhovor, v. si reláciu, prednášku

2. nechať hovoriť, s pozornosťou počuť hovorené: v. sťažovateľa, nechceli ho ani v.

3. podrobiť výsluchu, vypočúvaniu: v. obžalovaného;

výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou

výučné s. poplatok za vyučenie

výučný príd.: v. list doklad o vyučení

začuť -je -jú dok. sluchom zachytiť, počuť: z. hlasy, kroky;
išiel ticho, aby ho nez-li

zadosťučinenie -ia s.

1. náprava krivdy, ublíženia ap., satisfakcia: žiadať, dostať (plné) z.

2. pocit uspokojenia z (ťažko) dosiahnutého cieľa ap.: pocítiť (hlboké) z. za námahu, so z-ím prijímať pochvaly

3. cirk. časť kat. spovede

nedok. zakľučovať

zakňučať -í -ia dok. zaskučať: pes žalostne z-l

zapľuť -je -jú -pľul, zapľuvať -uje -ujú -pľuval dok.

1. pľutím, pľuvaním dosiahnuť: z. najďalej zo všetkých

2. napľu(va)ť: z. na zem

3. popľu(va)ť: z. dlážku

● hrub.: z. na všetko výraz nezáujmu, pohoršenia;
je to na z-tie výraz nespokojnosti

zašuškať dok. zašepkať: z-l jej tajomstvo do ucha

zašušťať -í -ia -šť/-i! dok. zašuchotať, zašuchoriť: obilie z-lo vo vetre;
vietor z-l lístím

záučný príd. týkajúci sa zaučenia: z-á lehota

žuť -je -jú žuj! žul, žuvať žuje žujú žuj! žuval nedok. rozomieľať, roztláčať zubami;
expr. jesť: ž. chlieb, tvrdé mäso, ž. tabak, žuvačku;
čo ž-š?