Význam slova "tý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 523 výsledkov (5 strán)
-
ty G, A teba, ťa D tebe, ti L tebe I tebou (kratšie tvary ťa, ti použ. bez dôrazu a bez predl.) zám. osob. 2. os. jedn.
1. označ. adresáta prejavu, na kt. sa hovoriaci obracia: to si ty? ty si sa vôbec nezmenil;
prosím ťa, pomôž mi;
čo ti je? spytoval sa na teba;
tebe nič nehovorím;
expr.: čo ťa do toho! ty naničhodník! čo s tebou?2. hovor. označ. všeob. adresáta, u kt. hovoriaci predpokladá city, myšlienky, zážitky zhodné so svojimi; niekedy ním hovoriaci adresuje obsah reči sebe: len sa ozveš, hneď ťa zahriaknu;
keď pozeráš na tú krásu, zdá sa ti, že snívaš;
oni si chodia po výletoch a ty seď doma3. expr. má citový význ.: ty, počuj, daj ty tomu pokoj! mňa ty neoklameš!
4. D ti a) expr. vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to ti bol zážitok! zrazu len sa ti zablysklo b) hovor. vyj. privlastňovanie: on ti je rodina?
● (len tak) mne nič, tebe nič a) bezdôvodne b) nenazdajky;
ako ty mne, tak ja tebe;
ja pán, ty pán, kto bude kravy, kozy, svine pásť? expr. môj ty svete! zvolanie;
(ja) byť tebou keby som bol na tvojom mieste -
tyč -e ž. žrď: kovová, sklená, ebonitová t.;
tech. vrtná, piestna t.; -
tyčinka -y -niek ž.
1. tyčka malých rozmerov: drôtená, grafitová t.
2. vec tvarom pripomínajúca tyčinku: slané t-y druh pečiva;
bot. časť kvetu nesúca peľ; -
tyčinkový príd.
-
týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže
-
tyčka -y -čiek ž. zdrob.
-
tyčový príd.: fyz. t. magnet v podobe tyče;
-
týfus -u m. infekčná choroba s horúčkami: brušný t.;
-
týfusový príd.: t-á nákaza
-
tykadlo -a -diel obyč. mn. s. nitkovité hmatové ústroje na hlave niekt. drobných živočíchov: t-á chrobákov
-
tykať nedok. používať zám. ty na označenie 2. os. v dialógu: učiteľ t-á žiakom;
t. si s kolegami, navrhnúť t-nie -
týkať sa -a nedok.
1. dotýkať sa (význ. 1): ničoho sa net-aj!
2. vzťahovať sa: tá vec sa ma net-a;
záležitosti t-júce sa všetkých;
čo sa t-a (výživy), ... vzhľadom na (výživu), pokiaľ ide o (výživu) -
tyl -u m. jemná drobno sieťovaná tkanina;
-
tylo -a s.
1. zadná časť hlavy, záhlavie: vlasy začesané do t-a
2. zadná časť krku, šija, zátylok: ohorené t.
3. územie za frontom, zázemie; voj. jednotky v ňom operujúce: obsadiť t. nepriateľa;
slúžiť v t-e -
tylový1 príd.: t. závoj
tylový2 príd.: t-á kosť;
t-é zložky armády -
tým spoj. podraď.
1. → čím
2. s tým, že uvádza spôsobové vety: odišiel s t., že sa ešte vráti
-
tymian, temian [t-] -u m.
1. aromatické stredomorské korenie
-
tymianový, temianový príd.: t-á vôňa
-
tympan -u obyč. mn. m. bicí hud. nástroj v podobe polguľovitého kotla;
t-y kotly; -
tympanový príd.
-
týmus -u m. anat. žľaza v hrudi mláďat, brzlík;
-
týmusový príd.
-
typ -u m.
1. jednotlivá osoba al. vec ako predstaviteľ celej skupiny: (pravý) t. učenca, umelca;
t-y zobrazené v románe;
t. moderného sídliska2. súhrn jednotlivcov al. vecí s rovnakými znakmi, druh: slovanský t., nordický t.;
pôvodný t., t. jazyka3. teles. al. duš. znaky charakterizujúce skupinu jednotlivcov: atletický t., cholerický t., vizuálny t.
4. výrobok ako predstaviteľ celej série, prototyp, model: nový t. automobilu, lietadla, obytného domu
5. charakter, ráz, ktorému zodpovedá skupina javov: strana liberálneho, konzervatívneho t-u;
t. odbornej, strednej školy6. i mn. typy polygr. jednotlivé písmená, litery; tlačové písmo
-
typickosť -i ž.
-
typický príd.
1. kt. má vlastnosti typu (význ. 1), charakteristický, príznačný: t. predstaviteľ staršej generácie;
t. prípad, t-á vlastnosť;
to je preňho t-é2. rázovitý, originálny: t-á figúra, t-á krajina;
typicky prísl.;
-
typizácia -ie ž. typizovanie;
-
typizačný príd.: t-é postupy
-
typizovať nedok. i dok.
1. zachytávať, zachytiť v zákl. znakoch ako umel. typ: t. románové postavy
2. výberom určovať, určiť najvhodnejšie výrobky, výr. postupy ap.: t. súčiastky, t-ná stavba
-
typograf -a mn. -i m. odborník v typografii;
-
typografia -ie ž. technika tlače s použitím sadzby, kníhtlačiarstvo;
-
typografický príd.: t-á úprava knihy;
typograficky prísl.
-
typografka -y -fiek ž.;
-
typológia -ie ž. veda o typoch: psychologická, jazykovedná t.;
-
typologický príd.;
typologicky prísl.
-
typovať nedok.
1. vyberať, voliť, odhadovať ako vhodný typ: t. pracovníkov;
t. páchateľa (napr. podľa spôsobu vykonania trestného činu)2. odb. určovať, potvrdzovať typ: t. motorové vozidlo
-
tyrania -ie ž. despotizmus, krutovláda, hrôzovláda: fašistická t.
-
tyranizovať nedok. despoticky vládnuť: t. poddaných;
-
tyranka -y -niek ž.;
-
tyranský príd.;
tyransky prísl.;
-
tyranstvo -a s. tyrania
-
týrať -a nedok.
1. zámerne spôsobovať bolesť, mučiť, trýzniť: t. zvieratá, t. deti
2. spôsobovať (duš.) trápenie, sužovať: t-ný výčitkami svedomia
-
tyristor -a m. elektrotech. riadený polovodičový usmerňovač
-
tyrkys -u m. polodrahokam modrozelenej farby;
-
tyrkysový príd.: t. odtieň
-
týždeň -dňa m.
1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe; -
týždenne prísl.: raz t.
-
týždenníčka -y -čok ž.;
-
týždennícky príd.;
-
týždenníctvo -a s. funkcia týždenníka
-
týždenník -a m. neživ. časopis, spravodajský film ap. vychádzajúci raz do týždňa: redigovať t.;
filmový t.;týždenník -a mn. -ci m. živ. žiak majúci týždennú službu v triede;
-
týždenný príd.
1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia
2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola;
t. lístok platný týždeň; -
týždňový príd.
-
ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku
-
achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón
-
adresát -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka
2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;
-
advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
-
agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;
-
agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a. -
akurát hovor.
I. prísl. práve, priam: a. sme prišli
II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.
III. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť -
anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby
-
antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.
-
aparát -u m.
1. prístroj: fotografický, premietací a.
2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a. -
apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om
-
atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho
-
atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;
-
atribút -u m.
1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa
2. gram. prívlastok;
-
bigbít, pôv. pís. big beat -u m. (angl.) bít (význ. 2, 3)
-
brokát -u m. ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými al. striebornými niťami; jej napodobnenina z bavlny;
-
buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.
-
bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie
-
bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe
-
celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.
-
celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;
-
certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.
-
chalát -a/-u m. dlhý voľný kabát: tatársky ch.;
expr. dlhé voľné oblečenie: hodvábny, brokátový ch.; -
chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;
-
chorvátčina -y ž. chorvátsky jazyk
-
chrbát -bta m.
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa
3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy
● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om; -
citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma
□ uviesť c. citovať;
-
dekanát [d-] -u m.
1. dekanstvo (význ. 2)
2. cirk. obvod v kat. cirkvi skladajúci sa z viacero farností
-
dekrét -u m.
1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y;
prezidentský d.;
vydávať d-y2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora
-
delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;
-
demikát [d-] -u m. polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba
-
deputát -u m. v min. časť mzdy al. platu vyplácaná v naturáliách: pracovať za d.;
-
derivát -u m. odb. odvodenina; odvodená chem. zlúčenina: ópiové d-y
-
desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň
-
destilát -u m. produkt pripravený destilovaním: ovocný, vínny d.;
d-y uhlia -
diktát -u m.
1. diktovanie textu; takto (na)písaný text: písať (niečo ako) d.
2. diktovanie, vnucovanie vôle, nátlak: hitlerovský, politický d.
-
doktorát -u m.
1. doktorský titul: d. filozofie;
udeliť čestný d.2. doktorské skúšky: urobiť d.
-
doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li
-
drevokombinát -u m. závod na spracúvanie dreva
-
drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé; -
druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.
1. k 2: d. povedať niečo
2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie -
dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.
● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;
-
duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
d. vymeškal vyučovanie;
d. toľko dvojnásobok niečoho● to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť -
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
elaborát -u m. písomné spracovanie témy, námetu ap.
-
emirát -u m. štát na čele s emirom: arabské e-y
-
eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu
-
estét -a m.
1. milovník a znalec krásy a umenia: literárny e.
2. často pejor. kto preceňuje estetické hľadisko;
-
exhalát -u obyč. mn. m. škodlivé odpadové látky (v ovzduší): e-y z tovární
-
falzifikát -u m. napodobnenina vydávaná za originál: f. listiny, obrazu
-
formát -u m.
1. tvar, veľkosť, rozmery: f. papiera, knihy;
malý, normalizovaný f.2. úroveň, význam: umelec veľkého, európskeho f-u;
3. inform. usporiadanie istého množstva údajov (textu) na disku
-
fosfát -u m.
1. chem. fosforečnan
2. fosforečné hnojivo;