Význam slova "tã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 481 výsledkov (5 strán)
-
matriarchát -u m. hist. forma rodovej spoločnosti, v kt. má vedúce postavenie matka;
-
medzištátny príd. kt. je, uskutočňuje sa medzi dvoma al. viacerými štátmi: m-a dohoda, m. zápas
-
miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.
1. k milión
-
mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu
-
muškát -u m.
1. rastlina s červenými, ružovými al. bielymi bohatými kvetmi pestovaná najmä na balkónoch, v oblokoch ap., bot. Pelargonium: m-y za oblokom
2. druh voňavého hrozna; víno z neho
3. muškátový oriešok;
-
mušt -u m. nevykvasená ovocná (najmä hroznová) šťava
-
napätý, napnutý príd.
1. natiahnutý a vystretý: n-é lano, n. ako luk
2. svedčiaci o zvýšenom úsilí, pozorný, vzrušený: n. výraz tváre, n-á pozornosť, n-é očakávanie
3. nevyjasnený, konfliktný: n-á situácia;
-
národnoštátny príd. týkajúci sa národného štátu: n. záujem Slovákov
-
nastokrát čísl. nás. neurč. príslov. expr. veľa ráz, mnohokrát: pozdravujem ťa n.
-
navštívenie -ia s. kniž. pohroma, nešťastie: stihlo ich veľké, ťažké n.
-
navštívenka -y -niek ž. lístok s menom použ. v spoloč. styku, vizitka: dať niekomu svoju n-u
-
navštíviť -i dok.
1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu;
n. výstavu2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;
-
nebožtík -a mn. -ci m. hovor. nebohý, nebožký: spomínali na n-a;
n. brat -
nejedenkrát, nejeden raz neskl. čísl. nás. neurč. nie raz, viackrát, veľakrát, veľa ráz: n. na to upozornil
-
nesčíselnekrát čísl. nás. neurč. kniž. veľa ráz, mnohokrát: n. opakovať
-
neštátny príd. kt. nie je štátny, kt. nepatrí štátu: n-e podniky
-
niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok
-
niekoľkýkrát, niekoľký raz čísl. rad. neurč. vyj. neurč. miesto v poradí opakovaného deja: už po n. zastal
-
noviciát -u m. prípravné obdobie pred vstupom do rehole; budova pre novicov
-
nugat, nugát -u m. čokoládová cukrovinková masa s prímesou mandlí; cukrovinka z nej;
-
odštátniť -i dok. ekon. zbaviť (štát) výhradného práva riadiť ekonomickú oblasť;
-
nedok. odštátňovať
-
opát -a m. predstavený nezávislej komunity mníchov;
-
opiát -u m. farm. liek obsahujúci ópium
-
ôsmykrát, ôsmy raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 8: ô. sa pokúsiť (prekonať rekord)
-
nedok. ozvláštňovať
-
P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)
-
palcát -u m. stredoveká bojová zbraň s kovovou hlavicou na rukoväti: husitský p.
-
párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát
-
pasát -u m. meteor. vietor smerujúci zo subtropických oblastí k rovníku;
-
paštéta -y -tét ž. jedlo z pomletej pečene al. mäsa: pečeňová, hydinová p.;
-
paštétový príd.
-
päták -a m. desaťhaliernik (v Uhorsku al. za 1. ČSR);
-
pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1
-
patriarchát -u m.
1. hist. forma rodovej spoločnosti, v kt. má vedúce postavenie otec
-
patriciát -u m. hist. najbohatšia vrstva mešťanov: mestský p.
-
patronát -u m. (prv) poskytovanie sústavnej pomoci, podpory, záštita: mať p. nad školou;
-
penzionát -u m. v min. učebno-výchovný ústav internátneho typu
-
pétépé neskl. s. (zo skr. PTP, t. j. pomocné technické prápory) útvar na výkon voj. služby formou nútených prác pre politicky nespoľahlivých občanov v 1. polovici 50. rokov
-
piatykrát, piaty raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 5: p. vystúpiť s programom
-
Pilát -a m.
● dostať sa niekde ako P. do kréda bez vlastného pričinenia, náhodne
-
pirát -a m. morský lupič;
pejor. lupič vôbec: vzdušný p. únosca lietadla al. let. záškodník;
p. ciest bezohľadný motorista; -
plagát -a/-u m. vyvesené al. nalepené ver. oznámenie: pútavý p., lepiť p-y;
veľkoplošný p. s veľkými rozmermi; -
plagiát -u m. napodobnenie al. doslovný odpis cudzieho diela bez udania predlohy; dielo, kt. takto vzniklo: vedecký p.;
p. známeho obrazu -
plnoštíhly príd. kt. má štíhlu a pritom plnšiu postavu: p-a žena
-
počtárka -y -rok ž.;
-
počtársky príd.: p. výkon
-
portrét -u m.
1. (umel., fot.) podobizeň: detský p., maľovať p.
2. (verný) opis, charakteristika: dokumentárny p. krajiny, románový p.;
-
poštár -a m.
1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a
2. hovor. kto pracuje na pošte;
-
poštárka -y -rok ž.;
-
poštársky príd.: p-a kapsa
-
poštátniť -i dok. zoštátniť: p-enie priemyslu
-
poštípať -e -u -uc/-ajúc dok.
1. prstami ap. silno (bolestivo) stisnúť pokožku: p. niekoho na ruke, za líce
2. (obyč. o hmyze) bodnutím, pohryzením spôsobiť bolesť, poraniť, uštipnúť: včela, vretenica ho p-la;
p-li ho komáre3. ošľahnúť chladom, mrazom: mráz mu p-l uši, trnky p-né mrazom
-
postulát -u m. kniž.
1. požiadavka: spĺňať základné p-y dramatickej tvorby
2. zdôvodnený predpoklad, hypotéza: filozofický p.
-
poštúrať (čo, v čom), poštúrať sa (v čom) -a dok. expr. chvíľu štúrať: p. pahrebu, p. (sa) v motore, p. si v uchu
-
potentát -a m. expr. kto má moc, vládca;
pejor. vplyvný hodnostár, funkcionár: feudálni p-i;
miestni p-i -
predikát -u m.
1. log. čo sa prisudzuje subjektu
2. lingv. prísudok
3. šľachtický titul, prídomok;
-
predpätý príd.: stav. p. betón v kt. bolo vyvolané predpätie
-
prefabrikát -u m. továrensky vopred vyrábaný dielec, najmä stavebný: panelové p-y, výrobňa p-ov
-
preparát -u m. preparovaný predmet, prípravok: chemické, syntetické p-y
-
preštúrať -a, preštárať -a dok. expr. dôkladne prehľadať, poprezerať, prekutrať: p. celý dom
-
primát -u m. prvenstvo, vedúce postavenie
□ mať p. byť prvý
-
nedok. pripamätávať, pripamätúvať -a
-
proletariát -u m. v 1. fáze kapit. nemajetná vrstva robotníkov, bezzemkov ap.: priemyselný, vidiecky p.;
diktatúra p-u forma vlády vydávaná za vládu robotníkov a roľníkov -
protektorát -u m.
1. patronát, záštita: prevziať p. výstavy
2. forma závislosti jednej krajiny od druhej; územie takejto krajiny: p. Čechy a Morava;
hovor. za p-u; -
protištátny príd. zacielený proti štátu, proti jeho zriadeniu: p-a činnosť, p-a organizácia
-
prút -a m.
1. dlhý tenký (a ohybný) výhonok, konár: vŕbový, brezový, lieskový p.;
tenký ako p.2. niečo podobné prútu: železné, oceľové p-y;
p-y zlata;
rybársky p.; -
prvýkrát, prvý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 1: včera som ho videl p.
-
rachétľa, rakétľa -e -tieľ/-tlí ž. hovor. zastaráv. prskavka;
-
referát -u m.
1. obšírna analytická správa, prednáška o spoloč., ved. ap. otázkach: predniesť hlavný r. na konferencii;
r. o medzinárodnej situácii2. hodnotiaca správa o istej publikácii, udalosti ap.: r. o športovom stretnutí, r. o nových knihách
3. správa, informácia vôbec: podal mu r. o najnovších výsledkoch
4. organizačná zložka úradu, inštitúcie: finančný, školský r.
5. okruh pôsobnosti (orgánu, pracovníka): to nemá v r-e
□ mať r. referovať
-
regrút -a m. hovor. branec al. odvedenec;
-
rektorát -u m.
2. administratívny aparát na riadenie vys. školy; príslušná budova, úradovne: ísť na r.;
-
renegát -a m. pejor. odrodilec, odpadlík, zradca: národný r.;
-
reparát -u m. opravná skúška: robiť r. z fyziky
-
retroštýl -u m. štýl, ráz niečoho minulého, obnoveného: zábava v r-e
-
rezultát -u m. kniž. výsledok: r. pozorovania, dospieť k (istému) r-u
-
rošt -u m.
1. kovová mriežka v sporáku, v peci; kovová mriežka slúžiaca ako pokrývka al. podložka: popol prepadáva cez r.;
kanálové r-y2. mriežka na opekanie mäsa: piecť ryby na r-e
-
nedok. rozpamätávať sa, rozpamätúvať sa -a
-
šalát -u m.
1. zelenina pestovaná pre listy podávané obyč. ako surové, bot. Lactuca: hlávkový, jarný š., sadiť š.
2. studený príkrm z rozlič. druhov zeleniny, ovocia al. mäsa: uhorkový, zemiakový, ovocný š.;
rybací, hydinový š.3. hovor. expr. neusporiadaný písomný materiál, prejav: to nie je správa, to je š.;
-
šampionát -u m. majstrovstvá;
-
saponát -u m. syntetický prací prostriedok;
-
šarlát -u m. drahocenná tkanina obyč. purpurovočervenej farby: kráľovský plášť zo š-u;
-
sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať
-
sekrét -u m. lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami, výlučok;
-
sekretariát -u m.
1. výkonná organizačná zložka väčších úradov, inštitúcií ap.; príslušná budova: s. ústavu, katedry, s. OSN
2. úradné miestnosti sekretára a jeho spolupracovníkov: ísť do s-u, pracovať v s-e
-
senát -u m.
1. zbor sudcov: s. medzinárodného súdu
2. polit. v niekt. štátoch jedna zo snemovní: S. Českej republiky, S. USA
3. škol. akademický s. vysokoškolská rada
4. hist. starorím. štátna rada;
-
seniorát -u m.
1. hist. za feud. dedičné právo najstaršieho syna
-
šesťtýždenný príd. trvajúci 6 týždňov, šesťtýždňový
-
šesťtýždňový príd.
1. trvajúci 6 týždňov, šesťtýždenný: š. študijný pobyt
2. 6 týždňov starý: š-é psíča
-
siedmykrát, siedmy raz neskl. čísl. rad. nás. prísl. k 7: s. sa zúčastniť na pretekoch
-
šiestykrát, šiesty raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 6: š. získať titul
-
silikát -u m. kremičitan;
-
sklolaminát -u m. laminát zo sklených vláken;
-
špagát -a/-u m.
1. tenší povraz, motúz, šnúra: konopný, papierový š., previazať balík š-om
2. hovor. rozštep: urobiť š.
● byť ako na š-e pripravený niečo urobiť;
vodiť niekoho na š-e úplne ho ovládať; -
nedok. spamätávať sa, spamätúvať sa -a
-
spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou;
veda s-á s praxou; -
špenát -u m.
1. zelenina s prízemnými tmavozelenými listami, bot. Spinacia: letný, zimný š., siať š.
2. jedlo pripravené z tejto zeleniny: š. s vajcom;
-
srbochorvátčina -y ž. spoločný spis. jazyk Srbov a Chorvátov v min.
-
štáb -u m.
1. orgán veliteľa na velenie vojskám: generálny, hlavný, partizánsky š., veliteľ š-u
2. skupina spolupracovníkov (na vedenie výr. podniku, akcie ap.): š. závodu, brigády;
volebný š., filmový š., organizačný š.; -
štábny príd.: š. dôstojník;
š-a kultúra (v administratíve) -
štádiovo, štadiálne prísl.;
-
štádiovosť, štadiálnosť -i ž.
-
štádiový, štadiálny príd.: š. vývin;
-
štádium -ia s. obdobie vývinu, fáza, etapa, stupeň (význ. 3): prípravné, vývinové š., š. dozrievania;
-
štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)