Význam slova "str" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stravný príd.: s-á jednotka;
s-é lístky poukážky na stravovanie (napr. v závodných jedálňach)

stravovací príd. vzťahujúci sa na (spoločné) stravovanie: s-ie možnosti;
s-ie návyky;
s-ie podniky

stravovanie -ia s. pravidelne podávané jedlo; (pravidelné) jedenie: spoločné s., domáce s.;
závody verejného s-ia reštaurácie ap.

nedok. stravovať

1. k 2: s-je ho horúčka;
s-júca vášeň

2. poskytovať stravu: s. podnájomníka

// stravovať sa byť na strave, chodiť na stravu: s. sa doma, v reštaurácii;
dobre sa s. mať dobrú stravu

stráž -e ž.

1. stráženie, hliadka: stáť na s-i;
byť na s-i i fraz. dávať (si) pozor, byť ostražitý

2. ozbrojený strážca, strážcovia: vojenská s.;
závodná s.;
telesná, čestná s.;
výmena s-í i pren. publ. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností

□ mať, držať s. robiť strážnu službu, strážiť

strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik;
s. zákona;
náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;

strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu

opak. strážievať -a

strážiť -i nedok. dávať pozor (, aby sa niečo nestalo, nestratilo ap.), byť na stráži, mať stráž; dozerať, ochraňovať: s. hranice;
pes s-i dom;
s. deti;
s-ené parkovisko;
poverili ho s-ením materiálu

● s. niekoho, niečo ako oko v hlave starostlivo;

strážkyňa -e -kyň ž.;

strážmajster -tra m. 2. st. hodnosti práporčíkov v policajnom zbore;

strážmajsterka -y -riek ž.

strážnica -e -nic ž. miestnosť, budova strážnika, stráže: požiarna s.

strážnička -y -čiek ž.

strážnik -a mn. -ci m. kto (služobne) stráži, strážca: nočný s.;
uniformovaný policajt: mestský, dopravný s.;

strážny

I. príd.

1. konajúci stráž: s. oddiel;
náb. s. anjel i pren. ochranca

2. určený na stráženie, strážcom: s. pes, s-a veža;
s. domček, s-a búdka (pri trati)

II. strážny m. voj. strážca, stráž

štrbák -a mn. -ci m. pejor. štrbáň

štrbáň -a m. pejor. štrbavý človek, štrbák;

štrbaňa -e ž.;

štrbánik -a mn. -ci m. zdrob. expr.

štrbavý príd.

1. ktorému chýba zub al. viac zubov: š. starec, š-é dieťa;
š. hrebeň, š-á píla

2. kt. má štrbinu: š. nôž, zub, plot

štrbina -y -bín ž.

1. škára, medzera: š. v plote, v dlážke;
skalná š. trhlina;
anat. hlasivková š.

2. vylomený kus ostria: š-y na noži

3. expr. nedostatok (význ. 1), medzera: mať š-y vo vedomostiach;

štrbinka -y -niek ž. zdrob.

štrbinový príd.;

štrbiť nedok. porušovať ostrý, hladký ap. povrch: š. nôž

strčiť dok.

1. sunutím vložiť, vopchať: s. si ruku do vrecka, s. si prst do úst;
hovor. s. hlavu do dverí nazrieť, vyzrieť

2. hovor. dať (do ruky), podať, vopchať: s-l jej do ruky kyticu, s-l mu balík, aby ho podržal

3. prudkým nárazom postrčiť, sotiť: s. niekoho z chodníka

4. úderom, nárazom zasiahnuť, sotiť, buchnúť, drgnúť: s-l doňho lakťom

5. hovor. expr. vynaložiť, vložiť (obyč. peniaze): do domu s-l veľké peniaze

6. hovor. expr. dostať niekam (obyč. násilím), umiestniť, vopchať: s-ia ho do väzenia

● expr.: všade musí nos s. je zvedavý;
s. niekoho do vrecka, do vačku prevýšiť ho;
môže si to s. za klobúk;

strebať -e -ú nedok.

1. expr., (o ľuďoch) pejor. hltavo piť, chleptať (tekutinu, riedke jedlo): pes s-l vodu;
s-e každú chvíľu

2. pejor. opíjať sa (význ. 1);

štréber -a m. pejor. šplhúň, karierista;

štréberka -y -riek ž.;

štréberský príd.;

štrébersky prísl.;

štréberstvo -a s.

strebkať nedok. zjemn. popíjať: s. čaj

dok. strebnúť, strebnúť si -e -ú -bol

strecha -y -riech ž.

1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, rovná s., slamená s. chalúpky

2. vrchný kryt chrániaci vnútrajšok niečoho: s. auta

3. prečnievajúci okraj klobúka, čiapky: klobúk s prehnutou s-ou

● kniž. rodná s. domov;
nemať strechu nad hlavou nemať prístrešie;
dostať niečo pod s-u (úspešne) dokončiť;
mať niečo pod s-ou zaistené; vybavené;
bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne;
hneď je → oheň na s-e;
(červený) kohút na s-e horí;
s. mu horí nad hlavou je v kritickej situácii;
o tom už → vrabce na s-e čvirikajú;
lepší vrabec v hrsti ako holub na s-e;

strechovito, strechovite prísl.: s. naklonený

strechovitý príd. kt. má tvar strechy: s. tvar;

strechový, strešný príd.: s-á konštrukcia;
s-ná krytina;

strečing -u m. kondičná gymnastika vykonávaná bez náčinia;

strečingový príd.: s. úbor

strečkovať nedok.

1. (o rožnom statku) splašene utekať (pred hmyzom): voly s-jú

2. expr. splašene pobehávať; vyvádzať, blázniť sa: deti s-jú na dvore;

strečok -čka mn. N a A -y m. bodavá cudzopasná mucha kladúca vajíčka obyč. pod kožu niekt. cicavcov, zool. Oestrus

stred -u m.

1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, prostriedok: s. ihriska;
s. mesta centrum;
trafiť do s-u terča;
geom. s. kružnice

2. prostredná časť medzi začiatkom a koncom: s. knihy, v s-e týždňa

3. obyč. v spoj. s predl. skupina, okruh ľudí, vecí, javov: vyvolili si zástupcu zo svojho s-u;
prijali ho do svojho s-u medzi seba;
v s-e rodiny je šťastný

4. polit. smer medzi pravicou a ľavicou: politika s-u

5. stredobod, centrum: byť s-om pozornosti prítomných;
spoločenský s. mesta;
byť v s-e záujmu;

streda -y -ried ž. 3. deň v týždni;
cirk. Popolcová s., hovor. Škaredá s. deň, ktorým sa začína pôstne obdobie;

stredajší príd.: s. program (divadla)

stredisko -a -dísk s.

1. inštitúcia, kde sa vykonáva istá činnosť: zdravotné, informačné, nákupné s.

2. miesto, oblasť, v kt. je sústredená nejaká činnosť, centrum: turistické s., s. divadelného života, priemyselné s-á štátu;

strediskový príd.: s-á obec sústreďujúca organizačné a spoloč. funkcie

stredne prísl. k 2: s. veľký

strednodobý príd. určený, poskytovaný na stredne dlhý čas: s. úver na jeden až päť rokov

strednotechnický, správ. stredný technický: s-é sily, správ. stredné technické sily

strednotlakový príd. tech. zariadený na stredný tlak: s. kotol

stredný príd.

1. kt. sa nachádza v strede, centrálny: s-á izba, s-á Európa, s-é Slovensko;
anat. s-é ucho;
šport. s. útočník

2. kt. má prostrednú mieru istej vlastnosti, priemerný, prostredný; kt. je v poradí, v hodnotení ap. uprostred: s-á akosť;
človek s-ej postavy, s-ého veku;
s. žiak priemerný;
s-é zdravotnícke, technické sily so stredoškol. kvalifikáciou;
s-á škola s maturitou;
gram. s. rod zahŕňajúci najmä pomenovania mláďat a tých vecí, kt. nepatria do muž. ani žen. rodu, neutrum;
s-é (rozhlasové) vlny v rozsahu od 100 do 1000 m;
šport. (beh na) s-é vzdialenosti na 800 – 1500 m

● → zlatá s-á cesta;

stredoamerický príd. vzťahujúci sa na Stred. Ameriku: s-é štáty

stredoázijský príd. vzťahujúci sa na Stred. Áziu: s-é republiky

stredobod -u m. niekto, niečo, na koho, na čo je sústredená najväčšia pozornosť, centrum, stred: s. záujmu;
byť s-om pozornosti

stredoeurópsky príd. vzťahujúci sa na stred. Európu: s-e štáty;
s. čas majúci o 1 hodinu viac ako greenwichský (svetový) čas, skr. SEČ

stredoľavicový príd. politol. názorovo orientovaný na politický stred až ľavicu, stredoľavý: s-é postoje

stredoľavý príd. politol. stredoľavicový: s-á strana

stredom

I. prísl. prostriedkom: ísť s.

II. predl. s G prostriedkom: potok tečie s. dediny

stredometrážny príd.: s. film so stred. metrážou

stredomorský príd. vzťahujúci sa na Stredozemné more: s-á krajina, oblasť, s-é ostrovy;
s-é podnebie, rastliny

stredopoliar -a m. hráč pohybujúci sa v strednej časti ihriska;

stredopoliarka -y -rok ž.;

stredopoliarsky príd.

stredopravicový príd. politol. názorovo orientovaný na politický stred až pravicu, stredopravý: s. blok

stredopravý príd. politol. stredopravicový: s. vládny kabinet

stredoškoláčka -y -čok ž.

stredoškolák -a mn. -ci m. žiak al. absolvent stred. školy;

stredoškolský príd. vzťahujúci sa na stred. školu: s. profesor, s-é vzdelanie

stredoslovenský príd. vzťahujúci sa na stred. Slovensko: s-é piesne, s-é nárečia

stredovek -u m. obdobie od zániku Západorímskej ríše (476) do objavenia Ameriky (1492): raný, vrcholný s.;

stredoveký príd.: s-é stavby, umenie

stredovo prísl.

stredový príd. k 1: s-á poloha;
geom.: s. uhol, s-á súmernosť;
šport. s. hráč hrajúci v strede (poľa);

stredovýchodný príd. vzťahujúci sa na Stredný východ: s-é krajiny

stredozemie -ia s. odb. územie ležiace vnútri krajiny, územia, vnútrozemie;
geogr. Stredozemie územie ležiace okolo Stredozemného mora;

stredozemský, stredozemný príd.: s-ské podnebie;
s-á oblasť;
geogr. S-né more medzi Európou, Afrikou a Áziou

stredtýždeň -dňa m.

1. dni v strede týždňa (streda, štvrtok)

2. dni medzi dvoma nedeľami; všedné dni týždňa: múzeum navštevujú aj v s-i

streh -u m. napätá pozornosť, ostražitosť

□ byť v s-u striehnuť

strek -u m.

1. vystrieknutie: s. krvi

2. víno so sódou al. minerálnou vodou: (vínny) s.

štreka -y -riek ž. hovor. trať (význ. 1 3); železnica

dok. k 1, 2 streknúť -e -ú -kol, strieknuť -e -u -kol

strela -y -riel ž.

1. súčasť náboja, predmet, kt. po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: trhavá s., s. z pušky, kuše;
zasiahnuť s-ou cieľ

2. prudké usmernenie lopty, puku na bránu; takto usmernená lopta, puk: s. na bránu;
chytiť prudkú s-u

● expr. letieť, bežať ap. ako s. rýchlo;
v zahrešeniach: s. jasná, okovaná! s., sto s-l ti do matere! sto s-l hrmených, okovaných!

streľba -y -lieb ž. strieľanie: cvičná s., s. z pušky, s. do terča;
s. na bránu (vo futbale, v hokeji ap.)

strelec -lca m.

1. kto strieľa zo zbrane; kto sa zaoberá streľbou (ako športovec, poľovník ap.): guľometný s.;
s-ovi ušla srna;
žart. sviatočný s. (o poľovníkovi) občasný; kt. zriedka trafí

2. hráč, kt. strieľa na bránu al. kt. dal gól, kôš: s. gólu

3. v niekt. armádach príslušník pechotných útvarov

4. šach. figúrka, kt. sa pohybuje uhlopriečne;

strelecký príd. k 1 – 3: s. výcvik;
s-é šťastie;
s-á jednotka;

strelecky prísl.: s. pohotový hráč;

strelectvo -a s. šport. streľba na terč

strelene prísl.;

strelenosť -i ž.

strelený príd. hovor. pejor. nenormálny, pojašený, trafený: prečo to urobil? – lebo je (trocha) s.;

streliť -ľ! dok.

1. vystreliť (význ. 1), vypáliť: s. na cieľ, s. z pištole;
hore ruky, lebo s-m!

2. zasiahnuť strelou: s-l mu do srdca;
s. vedľa i fraz. pomýliť sa (v úsudku, zámere)

3. (v loptových hrách, hokeji) usmerniť strelu na bránu, kôš: s. zblízka;
s. gól, kôš dať

4. expr. dať zaucho, úder, vylepiť: s-m ti (jednu)!

● (zostal, bol,) akoby bol doňho s-l prekvapil sa, preľakol sa;
rozpŕchli sa, akoby bol do nich s-l rýchlo;
expr.: s. capa povedať, urobiť hlúposť, blamovať sa;
s. očami po niekom, niečom rýchlo prezrieť;
s. naslepo a) nerozmyslene povedať b) pokúsiť sa uhádnuť;
na dobré s-enie dosť ďaleko;

strelivo -a s. hromad. náboje do strelných zbraní, munícia

strelka -y -liek ž. magnetka: s. kompasu

strelkyňa -e -kýň ž. k 1, 2;

strelnica -e -níc ž. miesto určené na výcvik v streľbe: vojenská s.

strelný príd.

1. určený na strieľanie: s. prach, s-é zbrane

2. spôsobený strieľaním: s-á rana

3. týkajúci sa odstreľovania: s-é práce (v lome, v bani)

strémovať dok. hovor. spôsobiť trému: s. recitátora pred vystúpením

// strémovať sa dostať trému, podľahnúť tréme: s-ný žiak

strepať -e -ú dok. hovor. expr.

1. pohádzať dovedna, potrepať: s. veci na hŕbu

2. zraziť (význ. 1), zvaliť: s-li chlapa na zem

// strepať sa

1. dať sa dovedna, zbiť sa: ovce sa s-li na jedno miesto

2. (s)padnúť (význ. 1), zvaliť sa: s-l sa do potoka

streptokok -a m. biol. mikroorganizmus, kt. vyvoláva niekt. infekcie (napr. angínu);

streptokokový príd.: s-á nákaza

streptomycín -u m. antibiotikum so širokým spektrom pôsobenia, účinnosti;

streptomycínový príd.

stres -u m. nadmerná psychická záťaž organizmu;

stresovať nedok. i dok. spôsobovať, spôsobiť stres: každé vystúpenie ho s-uje; s-ný študent

stresový príd.: s-á situácia

strestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. kniž. potrestať: s. zradcu, vinu

stret -u m. subšt. konflikt, rozpor, kolízia

stretať -á, stretávať -a nedok.

1. prechádzať popri niekom, niečom pohybujúcom sa v protismere: s. ľudí, autá

2. pri prechádzaní popri niekom sa dostávať s ním do styku: všade s-á známych;

stretávací príd. určený na stretávanie: s-ie svetlá tlmené (na motor. vozidle)

stretávka -y -vok ž. hovor. (pravidelne sa opakujúce) stretnutie záujmovej al. inej skupiny: maturitná s., mali sme s-u

stretko -a -tiek s. slang. stretnutie mládeže s duchovným programom (pôv. za totalitného režimu): tešiť sa na s.

dok. stretnúť -e -ú -tol: pren. s-lo ho (ne)šťastie zastihlo ho

// stretať sa, stretávať sa

1. pri chôdzi, jazde sa dostávať do blízkosti niekoho, niečoho pohybujúceho sa v protismere: s. sa po ceste s ľuďmi, autá sa s-jú

2. stýkať sa (význ. 1), schádzať sa, vídať sa: s. sa s priateľmi (v kaviarni)

3. prichádzať do styku, dosahovať; zažívať: s. sa s obdivom, s prekážkami

4. zbiehať sa (význ. 1), spájať sa, križovať sa: tu sa s-jú štyri cesty;

dok. stretnúť sa

1. k stretať sa;

2. naraziť na seba, zraziť sa (v spore ap.): s. sa v boji;
šport. s. sa vo finále zohrať finálový zápas

● expr. ešte sa s-me! porátame sa (vyhrážka)

stretnutie -ia s.

1. schôdzka (význ. 2): dohovoriť si s.;
maturitné s. schôdzka maturantov po istom čase

2. zápolenie, zápas: futbalové, priateľské s.;
názorové s. konflikt

strhane prísl.: vyzerá s.

strhaný príd. veľmi vysilený, vyčerpaný, zmorený; svedčiaci o tom: s. kôň, s-á žena;
mať s-ú tvár;

strhať dok.

1. (po častiach) strhnúť (význ. 1): s. šaty (z tela);
s. putá i fraz. oslobodiť (sa)

2. zničiť (význ. 2), zodrať, potrhať: s-á kniha;

3. vysiliť, vyčerpať, zmoriť (prácou): s. kone;

nedok. stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhať sa vysiliť sa, vyčerpať sa, zmoriť sa (prácou): s. sa pri stavbe domu