Význam slova "str" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 491 výsledkov (5 strán)

  • stravný príd.: s-á jednotka;
    s-é lístky poukážky na stravovanie (napr. v závodných jedálňach)

  • stravovací príd. vzťahujúci sa na (spoločné) stravovanie: s-ie možnosti;
    s-ie návyky;
    s-ie podniky

  • stravovanie -ia s. pravidelne podávané jedlo; (pravidelné) jedenie: spoločné s., domáce s.;
    závody verejného s-ia reštaurácie ap.

  • nedok. stravovať

    1. k 2: s-je ho horúčka;
    s-júca vášeň

    2. poskytovať stravu: s. podnájomníka

    // stravovať sa byť na strave, chodiť na stravu: s. sa doma, v reštaurácii;
    dobre sa s. mať dobrú stravu

  • stráž -e ž.

    1. stráženie, hliadka: stáť na s-i;
    byť na s-i i fraz. dávať (si) pozor, byť ostražitý

    2. ozbrojený strážca, strážcovia: vojenská s.;
    závodná s.;
    telesná, čestná s.;
    výmena s-í i pren. publ. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností

    mať, držať s. robiť strážnu službu, strážiť

  • strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik;
    s. zákona;
    náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;

    strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu

  • opak. strážievať -a

  • strážiť -i nedok. dávať pozor (, aby sa niečo nestalo, nestratilo ap.), byť na stráži, mať stráž; dozerať, ochraňovať: s. hranice;
    pes s-i dom;
    s. deti;
    s-ené parkovisko;
    poverili ho s-ením materiálu

    s. niekoho, niečo ako oko v hlave starostlivo;

  • strážkyňa -e -kyň ž.;

  • strážmajster -tra m. 2. st. hodnosti práporčíkov v policajnom zbore;

  • strážmajsterka -y -riek ž.

  • strážnica -e -nic ž. miestnosť, budova strážnika, stráže: požiarna s.

  • strážnička -y -čiek ž.

  • strážnik -a mn. -ci m. kto (služobne) stráži, strážca: nočný s.;
    uniformovaný policajt: mestský, dopravný s.;

  • strážny

    I. príd.

    1. konajúci stráž: s. oddiel;
    náb. s. anjel i pren. ochranca

    2. určený na stráženie, strážcom: s. pes, s-a veža;
    s. domček, s-a búdka (pri trati)

    II. strážny m. voj. strážca, stráž

  • štrbák -a mn. -ci m. pejor. štrbáň

  • štrbáň -a m. pejor. štrbavý človek, štrbák;

  • štrbaňa -e ž.;

  • štrbánik -a mn. -ci m. zdrob. expr.

  • štrbavý príd.

    1. ktorému chýba zub al. viac zubov: š. starec, š-é dieťa;
    š. hrebeň, š-á píla

    2. kt. má štrbinu: š. nôž, zub, plot

  • štrbina -y -bín ž.

    1. škára, medzera: š. v plote, v dlážke;
    skalná š. trhlina;
    anat. hlasivková š.

    2. vylomený kus ostria: š-y na noži

    3. expr. nedostatok (význ. 1), medzera: mať š-y vo vedomostiach;

  • štrbinka -y -niek ž. zdrob.

  • štrbinový príd.;

  • štrbiť nedok. porušovať ostrý, hladký ap. povrch: š. nôž

  • strčiť dok.

    1. sunutím vložiť, vopchať: s. si ruku do vrecka, s. si prst do úst;
    hovor. s. hlavu do dverí nazrieť, vyzrieť

    2. hovor. dať (do ruky), podať, vopchať: s-l jej do ruky kyticu, s-l mu balík, aby ho podržal

    3. prudkým nárazom postrčiť, sotiť: s. niekoho z chodníka

    4. úderom, nárazom zasiahnuť, sotiť, buchnúť, drgnúť: s-l doňho lakťom

    5. hovor. expr. vynaložiť, vložiť (obyč. peniaze): do domu s-l veľké peniaze

    6. hovor. expr. dostať niekam (obyč. násilím), umiestniť, vopchať: s-ia ho do väzenia

    expr.: všade musí nos s. je zvedavý;
    s. niekoho do vrecka, do vačku prevýšiť ho;
    môže si to s. za klobúk;

  • strebať -e -ú nedok.

    1. expr., (o ľuďoch) pejor. hltavo piť, chleptať (tekutinu, riedke jedlo): pes s-l vodu;
    s-e každú chvíľu

    2. pejor. opíjať sa (význ. 1);

  • štréber -a m. pejor. šplhúň, karierista;

  • štréberka -y -riek ž.;

  • štréberský príd.;

    štrébersky prísl.;

  • štréberstvo -a s.

  • strebkať nedok. zjemn. popíjať: s. čaj

  • dok. strebnúť, strebnúť si -e -ú -bol

  • strecha -y -riech ž.

    1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, rovná s., slamená s. chalúpky

    2. vrchný kryt chrániaci vnútrajšok niečoho: s. auta

    3. prečnievajúci okraj klobúka, čiapky: klobúk s prehnutou s-ou

    kniž. rodná s. domov;
    nemať strechu nad hlavou nemať prístrešie;
    dostať niečo pod s-u (úspešne) dokončiť;
    mať niečo pod s-ou zaistené; vybavené;
    bývať s niekým pod jednou s-ou spoločne;
    hneď je → oheň na s-e;
    (červený) kohút na s-e horí;
    s. mu horí nad hlavou je v kritickej situácii;
    o tom už → vrabce na s-e čvirikajú;
    lepší vrabec v hrsti ako holub na s-e;

  • strechovito, strechovite prísl.: s. naklonený

  • strechovitý príd. kt. má tvar strechy: s. tvar;

  • strechový, strešný príd.: s-á konštrukcia;
    s-ná krytina;

  • strečing -u m. kondičná gymnastika vykonávaná bez náčinia;

  • strečingový príd.: s. úbor

  • strečkovať nedok.

    1. (o rožnom statku) splašene utekať (pred hmyzom): voly s-jú

    2. expr. splašene pobehávať; vyvádzať, blázniť sa: deti s-jú na dvore;

  • strečok -čka mn. N a A -y m. bodavá cudzopasná mucha kladúca vajíčka obyč. pod kožu niekt. cicavcov, zool. Oestrus

  • stred -u m.

    1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, prostriedok: s. ihriska;
    s. mesta centrum;
    trafiť do s-u terča;
    geom. s. kružnice

    2. prostredná časť medzi začiatkom a koncom: s. knihy, v s-e týždňa

    3. obyč. v spoj. s predl. skupina, okruh ľudí, vecí, javov: vyvolili si zástupcu zo svojho s-u;
    prijali ho do svojho s-u medzi seba;
    v s-e rodiny je šťastný

    4. polit. smer medzi pravicou a ľavicou: politika s-u

    5. stredobod, centrum: byť s-om pozornosti prítomných;
    spoločenský s. mesta;
    byť v s-e záujmu;

  • streda -y -ried ž. 3. deň v týždni;
    cirk. Popolcová s., hovor. Škaredá s. deň, ktorým sa začína pôstne obdobie;

  • stredajší príd.: s. program (divadla)

  • stredisko -a -dísk s.

    1. inštitúcia, kde sa vykonáva istá činnosť: zdravotné, informačné, nákupné s.

    2. miesto, oblasť, v kt. je sústredená nejaká činnosť, centrum: turistické s., s. divadelného života, priemyselné s-á štátu;

  • strediskový príd.: s-á obec sústreďujúca organizačné a spoloč. funkcie

  • stredne prísl. k 2: s. veľký

  • strednodobý príd. určený, poskytovaný na stredne dlhý čas: s. úver na jedenpäť rokov

  • strednotechnický, správ. stredný technický: s-é sily, správ. stredné technické sily

  • strednotlakový príd. tech. zariadený na stredný tlak: s. kotol

  • stredný príd.

    1. kt. sa nachádza v strede, centrálny: s-á izba, s-á Európa, s-é Slovensko;
    anat. s-é ucho;
    šport. s. útočník

    2. kt. má prostrednú mieru istej vlastnosti, priemerný, prostredný; kt. je v poradí, v hodnotení ap. uprostred: s-á akosť;
    človek s-ej postavy, s-ého veku;
    s. žiak priemerný;
    s-é zdravotnícke, technické sily so stredoškol. kvalifikáciou;
    s-á škola s maturitou;
    gram. s. rod zahŕňajúci najmä pomenovania mláďat a tých vecí, kt. nepatria do muž. ani žen. rodu, neutrum;
    s-é (rozhlasové) vlny v rozsahu od 100 do 1000 m;
    šport. (beh na) s-é vzdialenosti na 800 – 1500 m

    → zlatá s-á cesta;

  • stredoamerický príd. vzťahujúci sa na Stred. Ameriku: s-é štáty

  • stredoázijský príd. vzťahujúci sa na Stred. Áziu: s-é republiky

  • stredobod -u m. niekto, niečo, na koho, na čo je sústredená najväčšia pozornosť, centrum, stred: s. záujmu;
    byť s-om pozornosti

  • stredoeurópsky príd. vzťahujúci sa na stred. Európu: s-e štáty;
    s. čas majúci o 1 hodinu viac ako greenwichský (svetový) čas, skr. SEČ

  • stredoľavicový príd. politol. názorovo orientovaný na politický stred až ľavicu, stredoľavý: s-é postoje

  • stredoľavý príd. politol. stredoľavicový: s-á strana

  • stredom

    I. prísl. prostriedkom: ísť s.

    II. predl. s G prostriedkom: potok tečie s. dediny

  • stredometrážny príd.: s. film so stred. metrážou

  • stredomorský príd. vzťahujúci sa na Stredozemné more: s-á krajina, oblasť, s-é ostrovy;
    s-é podnebie, rastliny

  • stredopoliar -a m. hráč pohybujúci sa v strednej časti ihriska;

  • stredopoliarka -y -rok ž.;

  • stredopoliarsky príd.

  • stredopravicový príd. politol. názorovo orientovaný na politický stred až pravicu, stredopravý: s. blok

  • stredopravý príd. politol. stredopravicový: s. vládny kabinet

  • stredoškoláčka -y -čok ž.

  • stredoškolák -a mn. -ci m. žiak al. absolvent stred. školy;

  • stredoškolský príd. vzťahujúci sa na stred. školu: s. profesor, s-é vzdelanie

  • stredoslovenský príd. vzťahujúci sa na stred. Slovensko: s-é piesne, s-é nárečia

  • stredovek -u m. obdobie od zániku Západorímskej ríše (476) do objavenia Ameriky (1492): raný, vrcholný s.;

  • stredoveký príd.: s-é stavby, umenie

  • stredovo prísl.

  • stredový príd. k 1: s-á poloha;
    geom.: s. uhol, s-á súmernosť;
    šport. s. hráč hrajúci v strede (poľa);

  • stredovýchodný príd. vzťahujúci sa na Stredný východ: s-é krajiny

  • stredozemie -ia s. odb. územie ležiace vnútri krajiny, územia, vnútrozemie;
    geogr. Stredozemie územie ležiace okolo Stredozemného mora;

  • stredozemský, stredozemný príd.: s-ské podnebie;
    s-á oblasť;
    geogr. S-né more medzi Európou, Afrikou a Áziou

  • stredtýždeň -dňa m.

    1. dni v strede týždňa (streda, štvrtok)

    2. dni medzi dvoma nedeľami; všedné dni týždňa: múzeum navštevujú aj v s-i

  • streh -u m. napätá pozornosť, ostražitosť

    byť v s-u striehnuť

  • strek -u m.

    1. vystrieknutie: s. krvi

    2. víno so sódou al. minerálnou vodou: (vínny) s.

  • štreka -y -riek ž. hovor. trať (význ. 1 3); železnica

  • dok. k 1, 2 streknúť -e -ú -kol, strieknuť -e -u -kol

  • strela -y -riel ž.

    1. súčasť náboja, predmet, kt. po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane: trhavá s., s. z pušky, kuše;
    zasiahnuť s-ou cieľ

    2. prudké usmernenie lopty, puku na bránu; takto usmernená lopta, puk: s. na bránu;
    chytiť prudkú s-u

    expr. letieť, bežať ap. ako s. rýchlo;
    v zahrešeniach: s. jasná, okovaná! s., sto s-l ti do matere! sto s-l hrmených, okovaných!

  • streľba -y -lieb ž. strieľanie: cvičná s., s. z pušky, s. do terča;
    s. na bránu (vo futbale, v hokeji ap.)

  • strelec -lca m.

    1. kto strieľa zo zbrane; kto sa zaoberá streľbou (ako športovec, poľovník ap.): guľometný s.;
    s-ovi ušla srna;
    žart. sviatočný s. (o poľovníkovi) občasný; kt. zriedka trafí

    2. hráč, kt. strieľa na bránu al. kt. dal gól, kôš: s. gólu

    3. v niekt. armádach príslušník pechotných útvarov

    4. šach. figúrka, kt. sa pohybuje uhlopriečne;

  • strelecký príd. k 1 – 3: s. výcvik;
    s-é šťastie;
    s-á jednotka;

    strelecky prísl.: s. pohotový hráč;

  • strelectvo -a s. šport. streľba na terč

  • strelene prísl.;

  • strelenosť -i ž.

  • strelený príd. hovor. pejor. nenormálny, pojašený, trafený: prečo to urobil? – lebo je (trocha) s.;

  • streliť -ľ! dok.

    1. vystreliť (význ. 1), vypáliť: s. na cieľ, s. z pištole;
    hore ruky, lebo s-m!

    2. zasiahnuť strelou: s-l mu do srdca;
    s. vedľa i fraz. pomýliť sa (v úsudku, zámere)

    3. (v loptových hrách, hokeji) usmerniť strelu na bránu, kôš: s. zblízka;
    s. gól, kôš dať

    4. expr. dať zaucho, úder, vylepiť: s-m ti (jednu)!

    (zostal, bol,) akoby bol doňho s-l prekvapil sa, preľakol sa;
    rozpŕchli sa, akoby bol do nich s-l rýchlo;
    expr.: s. capa povedať, urobiť hlúposť, blamovať sa;
    s. očami po niekom, niečom rýchlo prezrieť;
    s. naslepo a) nerozmyslene povedať b) pokúsiť sa uhádnuť;
    na dobré s-enie dosť ďaleko;

  • strelivo -a s. hromad. náboje do strelných zbraní, munícia

  • strelka -y -liek ž. magnetka: s. kompasu

  • strelkyňa -e -kýň ž. k 1, 2;

  • strelnica -e -níc ž. miesto určené na výcvik v streľbe: vojenská s.

  • strelný príd.

    1. určený na strieľanie: s. prach, s-é zbrane

    2. spôsobený strieľaním: s-á rana

    3. týkajúci sa odstreľovania: s-é práce (v lome, v bani)

  • strémovať dok. hovor. spôsobiť trému: s. recitátora pred vystúpením

    // strémovať sa dostať trému, podľahnúť tréme: s-ný žiak

  • strepať -e -ú dok. hovor. expr.

    1. pohádzať dovedna, potrepať: s. veci na hŕbu

    2. zraziť (význ. 1), zvaliť: s-li chlapa na zem

    // strepať sa

    1. dať sa dovedna, zbiť sa: ovce sa s-li na jedno miesto

    2. (s)padnúť (význ. 1), zvaliť sa: s-l sa do potoka

  • streptokok -a m. biol. mikroorganizmus, kt. vyvoláva niekt. infekcie (napr. angínu);

  • streptokokový príd.: s-á nákaza

  • streptomycín -u m. antibiotikum so širokým spektrom pôsobenia, účinnosti;

  • streptomycínový príd.

  • stres -u m. nadmerná psychická záťaž organizmu;

  • stresovať nedok. i dok. spôsobovať, spôsobiť stres: každé vystúpenie ho s-uje; s-ný študent

  • stresový príd.: s-á situácia

  • strestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. kniž. potrestať: s. zradcu, vinu

  • stret -u m. subšt. konflikt, rozpor, kolízia

  • stretať -á, stretávať -a nedok.

    1. prechádzať popri niekom, niečom pohybujúcom sa v protismere: s. ľudí, autá

    2. pri prechádzaní popri niekom sa dostávať s ním do styku: všade s-á známych;

  • stretávací príd. určený na stretávanie: s-ie svetlá tlmené (na motor. vozidle)

  • stretávka -y -vok ž. hovor. (pravidelne sa opakujúce) stretnutie záujmovej al. inej skupiny: maturitná s., mali sme s-u

  • stretko -a -tiek s. slang. stretnutie mládeže s duchovným programom (pôv. za totalitného režimu): tešiť sa na s.

  • dok. stretnúť -e -ú -tol: pren. s-lo ho (ne)šťastie zastihlo ho

    // stretať sa, stretávať sa

    1. pri chôdzi, jazde sa dostávať do blízkosti niekoho, niečoho pohybujúceho sa v protismere: s. sa po ceste s ľuďmi, autá sa s-jú

    2. stýkať sa (význ. 1), schádzať sa, vídať sa: s. sa s priateľmi (v kaviarni)

    3. prichádzať do styku, dosahovať; zažívať: s. sa s obdivom, s prekážkami

    4. zbiehať sa (význ. 1), spájať sa, križovať sa: tu sa s-jú štyri cesty;

  • dok. stretnúť sa

    1. k stretať sa;

    2. naraziť na seba, zraziť sa (v spore ap.): s. sa v boji;
    šport. s. sa vo finále zohrať finálový zápas

    expr. ešte sa s-me! porátame sa (vyhrážka)

  • stretnutie -ia s.

    1. schôdzka (význ. 2): dohovoriť si s.;
    maturitné s. schôdzka maturantov po istom čase

    2. zápolenie, zápas: futbalové, priateľské s.;
    názorové s. konflikt

  • strhane prísl.: vyzerá s.

  • strhaný príd. veľmi vysilený, vyčerpaný, zmorený; svedčiaci o tom: s. kôň, s-á žena;
    mať s-ú tvár;

  • strhať dok.

    1. (po častiach) strhnúť (význ. 1): s. šaty (z tela);
    s. putá i fraz. oslobodiť (sa)

    2. zničiť (význ. 2), zodrať, potrhať: s-á kniha;

    3. vysiliť, vyčerpať, zmoriť (prácou): s. kone;

  • nedok. stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa

  • nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

    // strhať sa vysiliť sa, vyčerpať sa, zmoriť sa (prácou): s. sa pri stavbe domu

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV