Význam slova "žaľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zaľadniť sa dok. pokryť sa ľadom: územie sa z-lo, z-enie Európy

záľaha -y ž. expr. veľké množstvo niečoho, záplava, hromada, kopa: z. vojakov, z. snehu

zaľahnúť -e -ú -hol dok.

1. ľahnúť si (význ. 1, 2); tým sa kryť (pred streľbou): z. do trávy;
z. do postele i pren. ochorieť;
z. za barikádu

2. priľahnúť (význ. 1), zavaliť, privaliť, pridláviť: z. mláďa;

3. spôsobiť ťaživý teles. pocit: klobása mu z-la v žalúdku;
neos.: z-lo mu na prsiach;
z-lo mu v ušiach dočasne zle počul;

nedok. zalamovať

// zalomiť sa

1. čiastočne sa zlomiť, nalomiť sa: pero sa z-lo

2. zahnúť sa, ohnúť sa: cesta sa z-la doprava;

nedok. zalamovať sa

zalapať dok. pohýbať (rukou) v úsilí zachytiť (sa): z. po stoličke;
z. po dychu, po vzduchu kŕčovite sa snažiť nadýchnuť

žalár -a L -i mn. -e m. väzenie (význ. 1): uvrhnúť do ž-a;
odsúdiť na doživotný ž.;

zalarmovať dok. k alarmovať: z. policajnú hliadku;
expr. z. všetkých do boja

žalárnický príd.

žalárnik -a mn. -ci m. zastaráv. dozorca väzňov;

žalárovať nedok. väzniť: ž. odporcov;
prejsť ž-ním;
ž-ní bojovníci

zalátať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc dok. zaplátať (význ. 1, 2): z. nohavice, z-ná strecha

zalepiť dok.

1. lepením uzavrieť: z. obálku, list

2. prilepením niečoho prekryť, zaceliť: z. ranu leukoplastom, z. deravú pneumatiku

3. niečím lepkavým zašpiniť: z. si ruky živicou, ústa z-ené od lekváru

● expr. z. niekomu ústa umlčať ho;
z. niekomu oči uspokojiť niečím (menej hodnotným);

zálesácky príd.: z. nôž

zálesák -a mn. -ci m. (najmä v min.) obyvateľ lesov (poľovník, drevorubač) v amer. prostredí: život z-ov;

zalesknúť sa -e -ú -kol dok. prejaviť sa leskom, zaligotať sa, zablyšťať sa, zajagať sa, zatrblietať sa: drahokam sa z-l;
z-la sa mu slza v oku

zalesniť dok. vysadiť stromčekmi: z. rúbanisko;
z-ené plochy;

zalesňovací príd. týkajúci sa zalesňovania; určený na zalesňovanie: z. plán, z-ie práce;
z-ia technika

nedok. zalesňovať

zaletieť -í -ia dok.

1. letom sa niekam dostať: vták z-l do hory;

2. expr. zabehnúť (význ. 2): z-l po doktora;

3. rozšíriť sa (význ. 3), doniesť sa, preniknúť: hlas zvona z-l do diaľky, chýr o tom z-l až k nám;

záletnica -e -níc ž.;

záletnícky príd.: z-a povaha

záletník -a mn. -ci m. pejor. záletný muž, sukničkár, frajerkár;

záletný príd. vyhľadávajúci ľúbostné dobrodružstvá

zaletovať² [-l-] dok. hovor. zaspájkovať: z. hrniec

zálety -ov m. pomn.

1. vohľady: chodiť na z.

2. nezáväzné ľúbostné dobrodružstvá: chodiť po z-och

záležať nedok.

1. -í neos. závisieť od niečoho (význ. 1): z-í len na ňom, čo urobí;
z-í na počasí, či pôjdeme

2. -í neos. pociťovať os. potrebu, dôležitosť niečoho, niekoho; mať o niečo, niekoho hlboký záujem: z-í mu na práci, na dobrej povesti;
z-í mu na dcére, na ničom tak nez-í

3. iba v spoj. d(áv)ať si z. venovať mimoriadnu pozornosť, starostlivosť: dáva si z. na oblečení

● na tom nez-í, expr. na tom čerta z-í to nerozhoduje

záležitosť -i ž. jav vyžadujúci riešenie, vec; problém, prípad: rodinná, spoločenská z.;
trápna z., uzavretá z.;
tá z. s peniazmi;
vybavovať obchodné z-i;
hovor. je to jeho srdcová z. má k tomu vrelý vzťah

zaliať -leje -lejú dok.

1. prikryť tekutinou; výdatne poliať: vlna ho z-la zaplavila;
z. kapustu vodou, z. kávu;
priesady treba poriadne z.

2. obliať (na povrchu): krv mu z-la tvár, z-l ho pot;

3. niečím tekutým vyplniť (otvor); tým uzavrieť al. skryť: z. základy cementom;
z. zátku voskom;

zalichotiť dok.

1. povedať lichôtky, polichotiť: z-li nám, že sme najlepší

2. vzbudiť príjemný pocit, zapáčiť sa: z-lo mu, že ho chválili

zalíciť -i dok. (pri mierení) priložiť pušku k lícu: z-l a vystrelil;

nedok. zalícovať

zaliečať sa -a nedok. lichotením ap. sa usilovať získať niečiu priazeň: z. sa dievčine;
z. sa nadriadenému podlizovať sa, líškať sa

zaliečavo prísl.: z. hovoriť, hľadieť;

zaliečavosť -i ž.

zaliečavý príd. kt. sa zalieča, lichotivý, líškavý: z. hlas, z-á reč;

nedok. k 2, 3 zaliehať -a

nedok. k 1, 2 zaliepať -a, zalepovať

nedok. i opak. zalietať -a, zaletovať¹

nedok. i opak. zalievať -a

// zaliať sa dostať sa pod tekutinu: cesta sa z-la vodou;

nedok. zalievať sa

zálievka -y -vok ž.

1. poľnohosp. zalievanie rastlín

2. stav. tekutá výplň: cementová z.

nedok. zaliezať -a

● zima mu z-a za nechty oziaba ho

zaliezť -lezie -lezú dok.

1. lezením sa dostať niekam; vopchať sa: larvy z-li do pôdy, potkany z-li do dier;
expr. z. do postele

2. expr. odísť sa skryť: z. do chládku, do krytu;

zaligotať sa -ce -cú dok. prejaviť sa ligotom, zalesknúť sa, zablyšťať sa, zatrblietať sa: zlato sa z-lo;

zalíškať sa -a dok. líškaním získať niečiu priazeň: vychvaľoval ho, aby sa mu z-l

zalistovať dok. začať al. chvíľu listovať: z. v knihe;

záliv -u m. prírodný útvar vytvorený hlbokým preniknutím mora do pevniny: morský z.;

zálivček -a m. zdrob.

zaliznúť -e -ú -zol dok. obliznúť (význ. 1): krava si z-la jazykom nozdry;

nedok. zalizovať

žalm -u m. náb., pôv. starozákonná poetická skladba (modlitba): Dávidove ž-y;
spievať ž-y;
Kniha ž-ov biblický spis;

žalmista -u m.

1. autor žalmov

2. spevák žalmov

žalmový, žalmický príd.: ž. spev

žaloba -y -lôb ž.

1. obvinenie niekoho al. uplatnenie práva, nároku pred súdom: ž. o vydanie dedičstva, prehrať ž-u

2. sťažnosť, ponosa, žalovanie: jeho ž-y netreba brať vážne;
nechcem počuť nijaké ž-y

□ podať ž-u zažalovať;

žalobaba -y -báb ž. hovor. expr. žalobník (význ. 2)

žalobca -u mn. -ovia m. podávateľ žaloby;

žalobkyňa -e -kýň ž.

žalobníček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr. k 2

žalobníčka -y -čok, žalobnica -e -níc ž.;

žalobník -a mn. -ci m.

1. zastaráv. žalobca

2. kto (rád) žaluje (význ. 2), žalobaba;

žalobný príd.: ž. spis;
ž. žiak;
expr. ž-á baba žalobník (význ. 2)

zaločkať dok. expr. chvíľu ločkať: v čižme mu z-la voda;
z. vínom vo fľaši

záloh -u m. vec, kt. sa majiteľovi vráti (po splatení dlhu ap.), záloha (význ. 4): vykúpiť niečo zo z-u;
kto neuhádne, dá z. (v spoloč. hre);

záloha -y -loh ž.

1. zásoba, rezerva: mať v z-e pneumatiku, dôkazy

2. skupina osôb pripravených na nejakú činnosť (v prípade potreby); rezerva: pracovné z-y;
voj. vojak v z-e v brannom pomere mimo aktívnej služby;
šport. hrať v z-e (vo futbale) v záložnej formácii

3. hovor. preddavok: dať z-u pri objednávaní ubytovania;
vybrať si z-u na cestu

4. záloh

□ brať z-u (za fľašu) zálohovať;

zálohovať nedok. i dok.

1. (zo)brať záloh(u): z-né fľaše

2. inform. vytvárať, vytvoriť záložnú kópiu

3. hovor. preddavkovať: z. dodávky

zálohovo prísl.;

zálohový príd. k 3: z-é vyplácanie;

zalomcovať dok.

1. silno zatriasť, potriasť: vietor z-l stromami, z. kľučkou zadrmať

2. expr. (o duš. dejoch) ovládnuť (význ. 4), zmocniť sa: hnev, strach ním z-l

zalomiť dok.

1. čiastočne zlomiť, nalomiť; zlomiť tak, že hrot ostane uviaznutý: z. listy;
z. kľúč

2. dať niečomu lomený tvar, ohnúť, zahnúť: z. prst, hlavu;
z. ruky, rukami zopnúť ich i fraz. prejaviť zúfalstvo ap.;
tech. z-ený hriadeľ

3. typ. pri lámaní sadzby umiestniť do stránok: z. úvodník;

zalomoziť dok. začať al. chvíľu lomoziť: reťaz z-la;
z. bránou

žalospev -u m.

1. spev vyjadrujúci smútok: pohrebné ž-y

2. lit. lyrická básnická skladba smútočného obsahu, elégia

žalosť -i ž. kniž. žiaľ, bolesť, bôľ, smútok: veľká ž.;
prežívať, znášať radosti aj ž-i

žalostiť -sť/-i! nedok. kniž. žialiť, smútiť, nariekať, bedákať: ž. nad stratou detí, ž. za matkou, zúfalo ž.

žalostivo prísl.: ž. nariekať

žalostivý príd. kniž. žalostný (význ. 1), smutný, bolestný: ž. plač;

žalostne prísl.: ž. vzlykať;
ž. vyzerať

žalostný príd.

1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, smutný, bolestný, žalostivý: ž. plač, vzdych, nárek, ž-á novina

2. expr. nespĺňajúci požadované kritériá, úbohý, biedny: ž. stav, ž-é výsledky;

žalovaný

I. príd. na kt. je podaná žaloba: ž-á strana

II. žalovaný m. práv. na koho je podaná žaloba

žalovať nedok.

1. podávať žalobu: ž. dlžníka, ž. pre ublíženie na zdraví

2. oznamovať, prezrádzať previnenia, priestupky: ž. na spolužiaka, na deti, ž. rodičom

3. kniž. vyjadrovať obvinenie za krivdu: oči ž-jú, ž-úce trosky

// žalovať sa sťažovať sa, ponosovať sa: ž. sa na biedu, na zimu, stále sa ž-je

žalovateľný príd. kt. možno žalovať: to je ž-é;
práv. ž-á pohľadávka

zaloviť dok. expr. začať al. chvíľu loviť (význ. 2), pohľadať: z. vo vrecku;
hovor. z. v pamäti spomenúť si

založenie -ia s. zákl. (povahová) vlastnosť, podstata: umelecké z.;
svojím z-ím je pesimista

založiť dok.

1. dať, umiestniť do istej polohy: z. reťaz na dvere, z. koňovi uzdu, z. (si) ruky za chrbát, pod hlavu, v bok;
z. si okuliare nasadiť si;
z. knihu do knižnice odložiť;
z. spisy do kartotéky zaradiť

2. dať niekde a zabudnúť na to, zapotrošiť: z. niekde list

3. vložením niečoho označiť: z. si stranu v knihe

4. naukladaním niečoho zapratať; zatarasiť: z. stôl knihami;
z. dvere nábytkom

5. dať základ vzniku niečoho, vytvoriť, ustanoviť; vybudovať, vystavať: z. novú stranu, z. družstvo;
z. si rodinu;
z. časopis;
z. oheň, požiar spôsobiť;
šport. z. útok rozvinúť

6. zobrať za základ, podstatu: vynález z-l na jednoduchom princípe;
rátanie z-ené na desiatkovej sústave

7. byť založený mať isté založenie: je optimisticky z-ený

8. dať ako záloh: z. šperky, majetok

9. hovor. vypomôcť (peňaž.) pôžičkou, darom: z. niekoho tisíckou

● (stáť, čakať, prizerať sa ap.) so z-enými rukami nečinne;

záložka -y -žiek ž.

1. preložený okraj knižného prebalu al. obálky s anotáciou ap.

2. predmet určený na založenie (význ. 3): z. do knihy;

záložkový príd.: z-á stužka

záložňa -e ž. inštitúcia poskytujúca úver za záloh; jej budova: dať prsteň do z-e

záložníčka -y -čok ž.

záložník -a mn. -ci m. vojak al. hráč v zálohe (význ. 2): povolať z-ov;
stredný z. (vo futbale);

záložný¹ príd.: z-é právo, z. veriteľ

záložný² príd. k 1, 2: inform. z-á kópia kópia elektronicky uložených informácií;
z. dôstojník, z. útvar;
šport. z-á formácia medzi útokom a obranou

žaltár -a L -i mn. -e m. zbierka (starozákonných) žalmov

záľuba -y -ľub ž.

1. silný záujem o niečo; venovanie sa tomuto záujmu, koníček, hobby: jeho z., z-ou je šport

2. radosť, zaľúbenie, potešenie: pracovať so z-ou, dívať sa so z-ou

□ mať z-u v niečom

zaľúbene, zaľúbeno prísl.;

zaľúbenec -nca m.

1. zaľúbený muž

2. zaľúbenci zaľúbený pár: dvojice z-ov

zaľúbenie -ia s. záľuba (význ. 1, 2), potešenie: nájsť z. v práci;
pozerať na dcéru so z-ím

zaľúbenosť -i ž.

zaľúbený príd. pociťujúci lásku k niekomu, zamilovaný; svedčiaci o tom: z-é dievča, z. muž;
z. pohľad

● expr. z. (až) po uši veľmi;

zaľúbiť sa -i dok.

1. (o jednotlivcovi, o dvojici) pocítiť lásku k niekomu, zamilovať sa: z. sa do dievčaťa;
z-li sa do seba už ako študenti;
bezhlavo sa z.;
z. sa na prvý pohľad

2. zapáčiť sa (význ. 1): z. sa chlapcovi

3. iba 3. os. zachcieť sa, zažiadať sa: robí, čo sa mu z-i

● expr. z. sa (až) po uši, na smrť veľmi

žaluď -a m.

1. plod duba: zbierať ž-e, kŕmiť ž-mi

2. anat. koncová časť pohlavného údu

3. jedna zo štyroch farieb v kartách;

žalúdkar -a m. hovor. kto je chorý na žalúdok;

žalúdkarka -y -riek ž.

žalúdkový, žalúdočný príd.: ž-ná šťava, ž-ový vred, ž-ný liek;

zaľudniť dok.

1. osídliť ľuďmi, op. vyľudniť: z. kraj;
z-enie púšte

2. zaplniť ľuďmi, postavami: z-ený román;

nedok. zaľudňovať

// zaľudniť sa zaplniť sa ľuďmi: ulice sa z-li;

nedok. zaľudňovať sa

žalúdoček -čka m. zdrob.

žalúdok -dka m. dutý svalový orgán v brušnej dutine, v kt. sa potrava spracúva na kašu: plný ž.;
pokaziť si ž., bolí ho ž.;
mať dobrý ž. i fraz. vydržať veľa (nespravodlivosti, zla, rizika ap.);
mať prázdny ž. byť hladný;
je mu zle od ž-a

● (vy)čistiť niekomu ž. (vy)hrešiť ho;
mať niekoho, niečo v ž-u nemať ho, to rád;
→ vidieť niekomu až do ž-a;
(vypiť) na lačný ž. nalačno;
ž. sa mu obracia, dvíha a) chce sa mu vracať b) je znechutený niečím;

žaluďový, k 3 i žaludný príd.

zaluhať -že/-há -žú/-hajú -ž/-haj! -žúc/-hajúc dok. zaklamať, zacigániť: bál sa povedať pravdu, radšej z-l

žalúzia -ie ž. sťahovací uzáver obloka, dvier, skrine ap. skladajúci sa z (úzkych) obyč. vodorovných latiek ap.: drevené, kovové, hliníkové ž-ie;
spustiť, vytiahnuť ž-ie;

žalúziový príd.

zalyžovať si dok. s chuťou sa polyžovať

a²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

a¹, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)

● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do konca

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

a i. skr. a iné, a iní, a inde

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

a. h. skr. ako hosť