Synonymá slova "str" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1037 výsledkov (9 strán)

  • abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciustriedmosťzdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosťzastar. striezlivosť: spolky striezlivostiodriekanieexpr. pôstkniž. frugalita (zachovávanie miery)


    afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaníneprirodzenosťstrojenosťnútenosťpóza: odpovedať s pózoupozérstvopretvárka: spoločenská pretvárka


    aleja cesta vysadená stromami • stromoradie: lipová aleja, lipové stromoradie, ísť stromoradímzried. stromovie (Kukučín)


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať saveseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sahodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sahovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do ránahovor.: mulatovaťflámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú nochýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský)zried. huľať (rus.): huľanie do ránarozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú saexpr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

    2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sazdržiavať sastrácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať časzaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viacexpr. bavkať sa

    3. p. hrať sa 1


    bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespaťbyť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc

    2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliťdávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravímstarať sadbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadkudozeraťdohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkovstrážiť: stráži hranice


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    bezhlavý konaný prudko, zmätene, bez rozmýšľania; svedčiaci o takom konaní • zmätenýchaotický: bezhlavé, zmätené, chaotické počínanieneuváženýnepremyslenýnedomyslený (bez dôsledného uváženia, zváženia prípadných dôsledkov a pod.; op. uvážený, premyslený, domyslený): neuvážený, nepremyslený, nedomyslený krok v jeho životenerozmyslenýbezmyšlienkovitý: nerozmyslené, bezmyšlienkovité správanieľahkomyseľnýľahkovážny (konaný s bezhlavou ľahostajnosťou): ľahkomyseľné, ľahkovážne konaniepanickýsplašený: panické balenie kufrov, splašený útekexpr. strmhlavý: strmhlavé vrhanie sa do riskantných vecí


    beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situáciabezvýhľadnýbezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stavbezvýchodiskovýbezvýchodnýneriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položenízastar. dešperátny: dešperátny stavstratenýprehratýprehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratýmárny: márny bojexpr.: stroskotanýskrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípadexpr. odpísaný


    biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šatysnehobielymliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožkajasnobielykniž.: bieloskvúcibelostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramorcínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farbakriedový (biely ako krieda): kriedová tvárpren. alabastrovýmramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobielyporcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne skložltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasymodrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dymsivobielybelavýšedivobielypopolavobielyšpinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domovstriebrobiely: striebrobiely kovpren. srienistý: srienistá hlava starcapren. snežný (Kalinčiak)expr.: bielučkýbielučičkýbielunkýbielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľazabielenýzabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápnapribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár


    blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sazosmiešniť sastrápniť samať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťounepochodiťfraz. expr. streliť capaexpr.: pohorieťzhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sahovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodilkompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťouexpr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    bleskovo za veľmi krátky čas, veľmi rýchlo, rýchlo ako blesk • bleskovev okamihuokamžitev momentebleskurýchlobleskurýchle: bleskovo, v okamihu, v momente sa rozhodol, že odíde; bleskove, bleskurýchlo sa vrátil domovbleskom: správa sa bleskom, bleskovo rozniesla po okolíexpr. ozlomkrkyexpr. zried. ozlomkrk (pri slovesách pohybu): bleskovo, ozlomkrky vybehol na ulicupoet. bleskmo: bleskmo beží (Hviezdoslav)poet. strelmo (rýchlo ako strela): škovránok sa spustí strelmo z výšky (Fabry)

    p. aj rýchlo


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


    bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postrannýpobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dverevedľajší: vedľajšia ulicaodb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonkyzastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín)šport. krídelný: krídelný útočník

    2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný1


    bodkočiarka interpunkčné znamienko skladajúce sa z bodky a čiarky • zastaráv. stredníkzastar. semikolón


    bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek • ustráchanecustrašenecuľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramotopatrníkopatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatnezbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelecexpr.: bojkostrachopudstraškostrachoštrasorítkapejor. babahrub.: posranposraneczasransraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou


    bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasommalodušnýmalovernýmalomyseľnýkniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá dušaľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáčaplachý: plaché zvieraokúňavýostýchavýneistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanieustrašenýustráchanýustrachovanývystrašenýzried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matkyexpr. strachopudskýpejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúškyniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposranýzjemn. pokakaný; prestrašenýexpr.: rozklepanývyklepanýzried.: strachuplnýstrachostlivýstrachostivýzastaráv.: strachovlivýstrachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)


    bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, nabokupovedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkáchneďalekoobďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviecvedľastranou: staré knihy ležali vedľa, stranoumimo: všetci stáli bokom, mimozastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín)nár. obok

    2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabokdoboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranouvedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

    3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmonabokkrivonakrivonašikmohovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokomkosokosmoúkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievčazried. kosom

    p. aj šikmo


    bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

    2. p. nepríjemný


    breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevidelistranabok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky

    2. p. svah


    cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

    p. aj štrngať


    cengot zvonivý zvuk • cvengotcengcveng: cengot, cvengot peňazí; cveng pohárovcingotbrinkotbrink: cingot, brinkot riaduzvoneniecilingotštrngotštrng


    cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestuozdobovaťzdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframikrášliť: rada sa krášliexpr.: fintiťfrndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutérioustrojiťhovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na plesšperkovať (ozdobovať šperkami)

    2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberaťhrať: cifruje, preberá, hrá na fujareexpr.: kresaťkreskaťpokreskávaťprepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami


    cing napodobňuje (vyšší) zvuk vznikajúci pri náraze kovových al. sklených predmetov; naznačuje náraz kovových al. sklených predmetov • cinkcincín: cing, cink, cin, ozval sa zvonček pri dveráchcilingcing-cilingcililingcingi-lingicingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malým zvončekom v rukekling: kling, ozvalo sa pri každom údere po koľajničkebrnkbrink: brink, zazvonil malý kamienok o obločnú tabuľuštrng: po prípitku štrng pohárom o pohárcengcvengcvrnk (napodobňuje hlbší zvuk): ceng, cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, keď vhodil mincucing-cingcin-cincin-cín (napodobňuje opakovaný zvuk): cing-cing, cin-cín, netrpezlivo vyzváňal zvonček


    cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriacehocudzosťodlišnosť: odlišnosť zvykovosobitosťosobitnosťzvláštnosťnezvyčajnosťneobyčajnosť: nezvyčajnosť správania

    2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodinecudzosťchladchladnosťstudenosťľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmiodmeranosťneprívetivosťnevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadenéhostrohosť: strohosť príkazovodcudzenieodcudzenosť: vzájomná odcudzenosťzastar. chladnota


    cupkať2 narúšať okraj nejakej tkaniny uvoľňovaním nití • strapkaťstrapiťrozpletať: nervózne cupká, strapká nový obrus; strapí okraj deky; cupká, rozpletá okraj záclony


    čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

    2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

    3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


    čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkáchježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpkystriga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejkazastar.: vedmavidmavedomkyňa: babka mala chýr vedomkyneveštkyňakniž. zried. vedomicazried. bohyňapejor. harpya (o zlostnej žene)


    čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkochbosorákježibábeľstrigôň (zlý čarodejník) • černokňažníkkniž.: čarodejmágzastar.: vedomecvedomkár

    2. p. kúzelník


    čary konanie, činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu: veriť v čaryčarodejníctvostrigônstvobosoráctvomágia (tajomná moc): moderná mágiazastar. vražba (Felix)


    čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablicadračicašarkanicapejor.: potvorastrigabosorkaježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňasotona (zlostná žena)


    čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihriskulínia: rovná líniačrta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtamilinajkalinka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošitečiarka (krátka čiara): robiť si čiarkyškrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopiseobryskontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzorešrafyšrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mapepriamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicuexpr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stenehovor. zastar. štrich (Kukučín)

    2. myslený rad bodov: vzdušná čiaralínia: demarkačná línia

    3. p. hranica 1


    čiarať, čiarkať robiť čiary, čiarky • hovor. štrajchať: žiak čiara, čiarka, štrajchá po papieriprečiarkovať (s cieľom robiť niečo neplatným): čiara, prečiarkuje, čo napísalrastrovať (robiť raster) • linkovaťlinajkovať (viesť rovné čiary) • čiarkovať (robiť trhanú čiaru) • šrafovať (vyznačovať šrafami): šrafovať plochu na mape


    číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuťkniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisťvyčkávaťsledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyviniehovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovoexpr.: snoriťpoľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver

    2. p. pozorovať 1


    človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievaťtýčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechamitrčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len stenyprečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohradydvíhať savypínať sapnieť sapnúť savýšiť savŕšiť sakniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámokdominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hradkniž.: strmieť (sa)strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skaleklenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový mosthovor. expr. tróniť


    črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človekastránka: zlé, dobré stránky žiakovznak: dedičné znaky; hlavné znaky dobykniž. rys: každé mesto má svoje rysyexpr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihycharakterráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

    2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črtaskicahovor. škica: cestopisná skica, škicalit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtónbesednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednicezastar. zábavnica

    3. p. čiara 1


    čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechraťnačuchrávaťnačechrávaťšuchoriťšušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí periezried. čechriťnatriasať: natriasa, čuchre vankúšerozčuchrávaťrozcuchávaťstrapatiťrozkuštrávaťkudliťchlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlnyježiť (srsť, chlpy, vlasy)


    dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptovakniž. dedhypok.: dedkodeduškohovor. starký: starký sa hrá s vnukomsubšt. ópapa

    2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Janohovor.: ujosvákostrýcstrýkohypok.: dedkodeduškoujkosváčkostrýčkozastaráv.: báčikbáčibáčinobáčinko

    3. p. starec 4. p. tlačenka


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


    dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať domstavaniestavisko: hospodárske stavania, staviskázried. stavenisko: drevené staveniskokniž. príbytok: ľudské príbytkybudova (väčší dom): staničná budovazastar. budúnokmrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodraphovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiakhovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiakamúranicamurovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupyzastaráv. chyža: má peknú chyžuvila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barakčasto expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domecexpr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatulepejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajdakniž. obydlie: mať pohodlné obydliekniž. strecha: rodná strechasubšt. štokovec (poschodový dom)

    2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť


    dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

    2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


    dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

    2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

    3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

    4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


    dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


    dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplnaplnoplne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený vozvrchomvrchovatohovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcomnár. štrichom

    2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohorahorenahor: vyšplhali sa hore, nahor


    dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


    dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

    p. aj cenný

    2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


    dreň 1. základné pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky a dužiny plodov • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)

    2. tkanivo vypĺňajúce niektoré orgány: zubná dreňhovor. špik (kostná dreň)


    drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

    2. porov. mykať


    driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabaťškriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcovali klincom po steneexpr.: škrabkaťdrapkaťdriapkaťzadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony

    2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťtrhať: vietor driape, strháva lístie zo stromovexpr.: kmásaťrafaťšklbaťšarpať: kmásala, šarpala z nej šaty

    3. p. brať 1


    drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

    2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


    drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

    2. p. rapotať 1


    duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

    2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

    3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

    4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

    5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

    6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

    7. p. osobnosť 1


    farbiť natierať farbou, dávať na niečo farbu • sfarbovaťhovor. expr. štrajchať: farbí, sfarbuje, štrajchá steny, vajíčka veselými farbamimaľovať (časti ľudského tela): farbí, maľuje si líca, nechtylíčiťhovor. šminkovať (maskovať v divadle a pod.): líči, šminkuje hercov pred vystúpením v televízii


    fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavaťpriťahovaťstrhávaťlákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatukniž. pútať: na výstave ho púta elektronikaočarúvaťoslňovaťomamovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťauchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka


    fidlikať pejor. 1. zle, neumelo hrať (obyč. na husliach) • pejor.: fidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikať: celý deň fidliká, pidliká, pidlikuje, nedá sa to počúvaťpejor.: hudlikaťhudlikovaťcvrlikať: susedovie chlapec hudliká, cvrliká každý deňpejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťpíliť (na husliach)

    2. nezručne, neobratne strúhať, rezať al. krájať • pejor.: fidlikovaťpidlikaťpidlikovať: fidliká, pidliká do dreva, aby vyrezal hračkustružlikaťstružlikovať (pomaly, s chuťou, zo zábavy a pod.): stále čosi stružliká


    formalizmus prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu • formalita: urobiť niečo bez formalizmu, formalítformálnosťobradnosťstrojenosť


    formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajšívonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efektyzdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosťkonvenčnýkonvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpisoficiálnytrocha pejor. oficióznyneosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatieodmeranýchladnýstrohý: odmeraný, chladný, strohý tón rečinekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)

    2. p. vonkajší


    fŕkaný ktorý je pokrytý drobnými farebnými a nepravidelne rozmiestnenými škvrnami, bodkami • striekaný: fŕkané, striekané sako; mäkký, striekaný úpletprskaný: druh prskaných tulipánovkropenýkropenatýkrôpkavýkrôpkatý: kropená, kropenatá, krôpkavá škrupina prepeličích vajíčokjarabýjarabatýjarabistý (o perí vtákov): jarabá, jarabatá, jarabistá sliepka

    p. aj strakatý


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sadhovor. expr. vartovať: vartuje hroznodohliadaťdozeraťchrániť: dohliada na zver v lese, chráni judržať strážmať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revírehovor. hájničiť (byť hájnikom)

    2. p. brániť 1, stáť1 4


    halušky varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové haluškystrapačky (halušky zo zemiakového cesta)


    heslovitý majúci charakter hesla, stručne vystihujúci podstatu • tézovitý: pripravil si heslovitý, tézovitý prejav; heslovitý, tézovitý konspektskratkovitýstručný (podaný v skratke): skratkovité, stručné poznámky z prednášky; stručné výpiskynáznakovitýnáznakový (vyjadrený len v náznakoch, nie podrobný, nie vyčerpávajúci): náznakovité formulácie

    p. aj stručný


    hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

    2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


    hliadka osoba al. skupina osôb vykonávajúcich prieskum, dozor v teréne • patrola: policajná hliadka, patrolastráž (ozbrojení strážcovia objektu a pod.): nočná stráž


    hoblina tenký, obyč. skrútený odrezok pri hobľovaní, rezaní • stružlina: drevené hobliny, stružlinyzried. strúhanec (Gabaj)hobľovanec


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


    hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane) • liečiť sa: jazva sa pekne hojí, liečiceliť sacelieťzaceľovať sazacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelievaexpr. strábiť sa: rany sa už strábia


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zónademarkačný: demarkačná čiara, líniamedznýkniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺpcolný: colný priechod

    2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitnýlimitový: hraničné, limitné, limitové hodnotyprahový: prahové veličinystropnýstropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatelepredelovýzlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciáchkritickýkrajnýmedznýmedzníkový: kritický, krajný bod

    p. aj krajný


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    hrkálka 1. hrkajúca hračka pre dojčatá • štrkáč (Hviezdoslav)

    2. p. zvonec 1


    hrkot vydávanie krátkych tupých zvukov pri náraze: hrkot kolies na dlažbeštrkotdrkot: štrkot, drkot zubovpoet.: hrkštrk (Hviezdoslav)klepotklopot: klepot, klopot motora, zubovštrngotcvakot (ostrejšie zvuky): štrngot pohárov, cvakot nožničiekšramot (slabšie zvuky): zobudil sa na šramotbuchothrmot (intenzívnejšie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov


    hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

    2. p. tiecť 1


    hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkamikniž. zried.: záhrozzáhroza (Hviezdoslav)

    2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladuexpr.: strašidlostrašiak: strašidlo, strašiak komunizmukniž. chmúrachmáramrakmračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou


    hrozný 1. ktorý vyvoláva hrôzu, strach al. zároveň aj odpor • strašnýhrozivý: hrozný, strašný, hrozivý krik; strašné, hrozivé zavýjaniedesivýdesný: desivý, desný nočný zážitokstrašidelnýhrôzostrašnýkniž. hrôzyplný: strašidelné, hrôzostrašné, hrôzyplné príbehymátožný (vytvorený bujnou fantáziou, podobný mátohe, strašidlu): mátožné tienepren. apokalyptický (taký ako v apokalypse): apokalyptické vidinypríšernýohavnýobludnýmonštruózny: vykonať príšerný, ohavný, obludný čin; obludný, monštruózny netvorexpr.: hrozitánskystrašlivý: mávala hrozitánske, strašlivé snyzverský: zverská hrôza, zverský revexpr. pekelnýkniž. infernálny: vynálezca pekelnej zbrane ničiacej všetko živédiabolskýdémonický (podobný diablovi, démonovi): diabolská, démonická tvárpoet. hrôzonosný (Vajanský)

    2. p. veľký 1, obrovský 3. p. zlý 2


    husle sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: hrať na husliachexpr. stradivárky (husle s veľmi kvalitným zvukom) • zastar. škripky (Vajanský)


Pozri výraz STR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV