Význam slova "pš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 485 výsledkov (5 strán)
-
pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar
-
pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;
-
pálenkový príd.: p. pach
-
pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno
-
opak. pálievať -a
-
páliť -i páľ! nedok.
1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň
2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu
6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne
7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom
● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať; -
pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.
1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i
3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a
7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.
8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster
9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!
● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz; -
pána, pánabeka cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. údiv, zarazenie: p., to bol oheň!
-
pánbohchráň, pánbochráň čast. expr. vyj. zápor. hodnotiaci postoj k výrazu, vete, nie, božechráň, bohchráň: ja neprotestujem, p.!
-
pánbohvie, pánbohhovie čast. hovor. expr. bohvie, nevedno: byt dostaneme p. kedy
-
pánbožko, v kresť. chápaní pís. Pánbožko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k Pán Boh: P. vie, čo sa stalo;
-
pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;
-
pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.
-
pánko -a mn. -ovia m.
1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia
2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.;
ako sa majú, mladý p.? -
pánovito, pánovite prísl.;
-
pánovitosť -i ž.
-
pánt -a/-u m.
1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e
2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;
-
pántik -a m. zdrob.
-
páper -a m. obyč. hromad. páperie (význ. 1, 2): ľahký ako p.;
p. snehu;
p. na brade jemné, ešte neoholené chĺpky; -
páperie -ia s. hromad.
1. jemné spodné vtačie perie: perina z p-ia;
ľahučký ako p. veľmi2. niečo podobné jemnému periu: p. snehu, púpavy;
-
páperovo prísl.: p. ľahký veľmi
páperovo prísl.
-
páperový príd.: p. sniežik;
páperový príd.: p-á perina;
p. sneh; -
pápež -a m. rímsky biskup, hlava kat. cirkvi, Svätý Otec: p. sídli v Ríme;
-
pápežský príd.: p. stolec, p. legát, p-é encykliky
● kniž. byť p-ejší ako p., od p-a a) prepínať v horlivosti b) byť prepiato dogmatický;
-
pápežstvo -a s. hodnosť pápeža
-
pár2 neskl. čísl. neurč. hovor. malé množstvo, niekoľko: prišlo p. ľudí, p. korún, napísať p. riadkov
pár1 -u L -e mn. -y m.
1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.;
dva p-y koní;
p. topánok, dva p-y očí2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.
● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;
-
páračka -y -čiek ž. žena párajúca perie
-
páračky -čiek ž. pomn. kolektívne páranie peria, driapačky: dedinské p., ísť na p.
-
párať -a nedok.
1. rozdeľovať zošité časti látky al. rozpletať pletenie: p. košeľu;
p. sveter2. otvárať niečím ostrým, rozrezávať: p. žabe brucho nožíkom;
3. odtrhávať (perie) z kostrniek, driapať: p. perie
● expr.: vreští, kričí, akoby ho p-l veľmi;
hrom do teba p-l, sto striel do teba p-lo! zahrešenia// párať sa oddeľovať sa na šve: nohavice sa mu p-jú
-
pária -iu mn. -iovia m. člen najnižšej spoloč. vrstvy v Indii;
-
párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov
-
párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát
-
párnokopytník -a mn. N a A -y m. zool. cicavec s párnym počtom prstov zakončených kopytami (napr. krava, jeleň)
-
párok -rka m. obyč. mn. jemný údenársky výrobok v podobe tenkých dlhších šúľkov; spojená dvojica takéhoto výrobku: teplé p-y, p-y s horčicou;
kúpiť si dva páry p-ov, zjesť dvoje p-ov;
p. v rožku jeden diel z dvojice podávaný v rožku ako rýchle jedlo -
párový príd.: p-é tance;
fon. p-é spoluhlásky kt. tvoria pár(y) podľa znelosti a neznelosti, op. nepárové; -
párty neskl. ž. (angl.) subšt. priateľská spoločenská zábava, večierok, posedenie: chystať sa na popoludňajšiu p.
-
opak. pásať sa, pásavať sa -a
-
opak. pásať, pásavať -a
// pásť sa
1. kŕmiť sa pašou na pasienku: kravy, husi sa p-ú (na tráve)
2. expr. kochať sa: p. sa (očami) na peknej postave, na niečích rozpakoch
-
pásavka -y -viek ž. drobný hmyz škodiaci najmä zemiakom, zool. Leptinotarsa
-
pásavý, páskavý, pásikavý príd. na kt. sú pásy, pásiky, pás(i)kovaný: p-á perina, látka, p-é šaty
-
pásik -a m. zdrob.: p. kože, p-y polí;
-
pásikový príd.: tech. p-á izolácia;
archeol. p-á keramika zdobená pásikmi -
páska -y -sok ž. úzky pruh, pásik (tkaniny, papiera ap.), stužka: lepiaca, izolačná p.;
šport. pretrhnúť cieľovú p-u i pren. dosiahnuť cieľ, dovŕšiť niečo;
magnetofónová p., p. do písacieho stroja, čierna p. na rukáve; -
páskovaný, pásikovaný príd. na kt. sú pásiky, pás(i)kavý: p-á košeľa
-
páskovať nedok.
1. obopínať páskou: pošt. p. balíčky bankoviek
2. plniť do (nábojového) pása: p. náboje
-
páskový príd.: tech. p. kábel ktorého žily sú usporiadané vedľa seba;
p-é železo -
pásmo -a -sem/-siem s.
1. oblasť, zóna majúca obyč. isté charakteristické znaky, pás, pruh územia: pohraničné p., lesné ochranné p., horské, stepné p., p. kosodreviny (vo Vys. Tatrách), okupačné p., zakázané p.;
geogr. mierne, tropické (klimatické) p.;
poľnohosp. obilné p.;
šport. útočné, obranné p.;
voj. operačné p., p. obrany2. súvislý rad častí tvoriacich celok: dejové p. románu, rozhlasové (literárne, folklórne) p.
3. zvinuteľné meradlo: oceľové, plátenné (meracie) p.
4. text. časť pradena so 120 ovinutiami nite;
-
pásmový príd.: geogr. p. čas platný v istej zemepisnej šírke;
dopr. p-á tarifa platná pre isté pásmo;
šport. p. turnaj -
pásomnica -e -níc ž. parazitický červ, hlísta v črevách, zool. Taenia
-
pásovka -y -viek ž. hovor. pásová píla
-
päsť -e ž.
1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa;
udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň
● expr. je to ako p. na oko neprimerané;
robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne;
zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou;
vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto; -
pásť pasie pasú nedok.
1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.
2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno;
p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň;
žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa; -
pästiar -a m. športovec pestujúci pästiarstvo, boxer;
-
pästiarsky príd.: p-e rukavice;
-
pästička -y -čiek ž. zdrob.: detské p-y
-
pästný príd.: p. súboj, zápas;
práv. a publ. p-é právo vymáhanie nárokov silou; -
päť, m. živ. i piati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5: p. domov, žien, p. chlapcov, p-i chlapci, dom číslo p.;
je (už) o p. minút dvanásť i fraz. je najvyšší čas● robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do p. napočítať, narátať;
expr. sedieť ako p. peňazí ticho, pokojne;
mať všetkých p. p mať všetky požadované vlastnosti;
pejor. nemať všetkých p. pohromade byť nenormálny;
žart. kúpiť za p. prstov (a šiestu dlaň) ukradnúť;
expr. robiť niečo o milých p. usilovne -
päta -y piat ž.
1. zadná časť chodidla: zvrtnúť sa na p-e, poraniť si p-u
2. časť pančuchy al. obuvi na tejto časti nohy: zodraté p-y pančúch
3. spodná al. zadná časť niečoho: p. stromu, p. vrchu
● expr.: byť niekomu v p-ách, za p-ami a) neďaleko za niekým b) prenasledovať niekoho;
šliapať, stúpať niekomu na p-y a) doháňať ho (pri chôdzi, pri súťažení ap.) b) byť prísny k niekomu, obmedzovať ho;
visieť niekomu na p-ách neodbytne chodiť za ním, sledovať ho;
lepiť, vešať sa niekomu na p-y a) byť ustavične blízko neho b) nadbiehať, vnucovať sa;
→ lízať p-y niekomu;
vytiahnuť p-y odniekiaľ vyjsť, odísť;
ukázať niekomu p-y ujsť;
nemať niečo ani v p-e vôbec sa nestarať;
→ smola sa mu lepí na p-y;
od hlavy po p-y (byť nejaký) celý;
nemá to → hlavy ani p-y;
hrub. otrčiť p-y zomrieť;
Achillova p. slabé miesto; -
päťadvadsať čísl. zákl. hovor. zastaráv. dvadsaťpäť
-
päták -a m. desaťhaliernik (v Uhorsku al. za 1. ČSR);
-
päťboj -a m. šport. súťaž skladajúca sa z 5 disciplín: moderný p.
-
päťbojár -a m. pretekár v päťboji;
-
päťbojárka -y -rok ž.;
-
päťbojársky príd.
-
päťčíslie -ia s. súbor 5 čísel: zapamätať si prvé p.
-
päťčlenný príd. kt. sa skladá z 5 členov: p. výbor
-
päťdenný príd. trvajúci 5 dní, päťdňový (význ. 1): p. zájazd
-
päťdesiat, m. živ. i päťdesiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 50: p. domov, kníh, žien;
narátal p., p-ich vojakov -
päťdesiathaliernik -a m. päťdesiathalierová minca
-
päťdesiathalierový príd. kt. má hodnotu, cenu 50 halierov: p-á minca
-
päťdesiatiny -tin ž. pomn. päťdesiatka (význ. 3)
-
päťdesiatka -y -tok ž.
1. číslo 50
2. niečo označené číslom 50; takto vyjadrujúce istú hodnotu: ležať (v nemocnici) na p-e;
platiť p-ou päťdesiatkorunovou bankovkou;
ísť p-ou rýchlosťou 50 km/hod.3. 50 kusov, členov, jednotiek ap. tvoriacich celok: p. ľudí;
dosiahnuť, oslavovať p-u vek 50 rokov -
päťdesiatkorunáčka -y -čok ž. päťdesiatkorunová bankovka
-
päťdesiatkorunák -a m. päťdesiatkorunová minca
-
päťdesiatkorunový príd. kt. má hodnotu, cenu 50 korún: p-á bankovka
-
päťdesiatnička -y -čiek ž.
-
päťdesiatnik -a mn. -ci m. (približne) päťdesiatročný človek: statný p.;
-
päťdesiatročný príd.
1. trvajúci 50 rokov: p-é manželstvo
-
päťdesiaty čísl. rad. k 50: p. v rade, p-e výročie;
v p-ych rokoch min. storočia -
päťdňový príd.
1. trvajúci 5 dní, päťdenný: p. výlet
2. 5 dní starý: p-é mláďa
-
páter -tra m. titul rehoľného kňaza;
-
páterko -a mn. -ovia m. expr.
-
päťhaliernik -a m. päťhalierová minca
-
päťhalierový príd. kt. má hodnotu, cenu 5 halierov: p-á minca
-
päťhran -a/-u m. geom. päťboký hranol;
-
päťhranný príd.
-
pätica1 -e -tíc ž. skupina 5 osôb al. vecí, päťka: p. priateľov
pätica2 -e -tíc ž. odb. spodná časť niekt. zariadení, nástrojov, pätka: p. žiarovky, p. kosy
-
pätička -y -čiek ž.
1. zdrob. k 1
2. hovor. expr. zahratie lopty pätou (vo futbale);
-
pätina -y -tín ž. čísl. zlom. 5. časť celku, 1/5: p. účastníkov odišla
-
pätiť sa nedok. expr. vzpierať sa, zdráhať sa: p-l sa, že to neurobí
-
päťizbový príd. kt. má 5 izieb: p. byt
-
pätka -y -tiek ž.
1. zdrob. k päta
2. pätica2: p. pažby, p. stĺpca;
päťka -y -tiek, pätorka -y -riek ž.
2. niečo označené číslicou 5 (izba, autobus ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (známka, body ap.): bývať na p-e, viezť sa p-ou;
dostať p-u známku 5. st., nedostatočnú3. pätica1: víťazná p.
-
päťkorunáčka -y -čok ž. päťkorunová bankovka
-
päťkorunák -a m. päťkorunová minca
-
päťkorunový príd. kt. má hodnotu, cenu 5 korún
-
pätkový príd. k 2: p-é ložisko, p. tlak;
-
päťlitrový príd. kt. má objem 5 litrov: p-á nádoba
-
päťmesačný príd.
1. trvajúci 5 mesiacov: p. pobyt
2. 5 mesiacov starý: p-é mláďa
-
päťmiestny príd. kt. má 5 miest: p-e vozidlo, p-e číslo
-
päťminútovka -y -viek ž. hovor. 5 minút trvajúca porada, schôdzka, relácia ap.: vysielať p-u
-
päťnásobne čísl. nás. príslov.: p. väčší
-
päťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 5 ráz: p-é množstvo, p-á ozvena;
-
päťnásobok -bku m. päťkrát väčšia hodnota, päťkrát väčšie množstvo: p. štyroch je dvadsať
-
pätnásť, m. živ. i pätnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 15: p. stromov, žien, p. chlapcov i p-i chlapci
-
pätnástka -y -tok ž.
1. číslo 15
2. niečo označené číslom 15 (napr. izba, električka, pretekár); takto vyjadrujúce istú hodnotu (stupne, body ap.)
-
pätnásty čísl. rad. k 15: p. v poradí, p-e výročie
-
pätník -a m. míľnik: kamenný p.
-
pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1
-
pätolizač -a m. pejor. servilný človek, podlizovač, pochlebovač: pranierovať p-ov;
-
pätolizačka -y -čiek ž.;
-
pätolizačský príd.: p-é poklonkovanie;
pätolizačsky prísl.;