Význam slova "pš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pšenica -e -níc ž.

1. obilnina s klasmi červenohnedých zŕn, bot. Triticum

2. tieto zrná ako zákl. pri výr. múky: vrece p-e;

pšeničný príd.: p-á múka

pšenný, pšenový príd.: p-á kaša

pšeno -a s.

1. vys. tráva s lesklými steblami, bot. Milium

2. hovor. zrno prosa; kaša z tohto zrna;

pseudodemokracia -ie ž. pejor. predstieraná, formálna demokracia

pseudohistorický príd. zdanlivo historický: p. román

pseudokultúra -y -túr ž. pejor. zdanlivá, falošná kultúra

pseudoľudovosť -i ž.

pseudoľudový príd. predstierajúci, napodobňujúci ľudovosť: p-é umenie;

pseudonym -u/-a m. krycie umel. meno: herecký, básnický p.

pseudoumenie -ia s. pejor. nepravé, predstierané umenie

pseudoveda -y -vied ž. pejor. nepravá, falošná veda, paveda

psí príd.

1. týkajúci sa psa, patriaci psovi: p. štekot, psia búda

2. pripomínajúci niečím psa: p. pohľad pokorný;
psia vernosť, poslušnosť úplná

3. expr. zlý: psie počasie, p. život

● expr.: to je tvoja psia povinnosť to musíš urobiť;
→ vyjsť na p. tridsiatok;
p. hlas do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;

psiareň -rne ž. miesto, kde sa chovajú psy, psinec

● expr. zima ako v p-i veľká

psíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa psa; malý pes

psica -e psíc ž. planá horská tráva, bot. Nardus

psičkár -a m. hovor. kto chová psa (obyč. v mestskom byte);

psičkárka -ky -rok ž.;

psičkársky príd.

psík -a mn. -y/-ci A -y/-ov, psíček -čka mn. -čky/-ovia A -čky/-ov m. zdrob.;

psina -y psín ž.

1. psí zápach: cítiť tu p-u

2. hovor. expr. zábava, žart: robiť si z niekoho p-u;
zajtra bude u nás p.

psinček -a m. druh jemnej trávy, bot. Agrostis

psinec -nca m. psiareň

● expr. zima ako v p-i veľká

psinka -y ž. infekčná choroba psov

psisko -a psísk s., v jedn. i m. zvel.

psota -y psôt ž. expr. núdza, bieda, chudoba: žiť v p-e

● vyjsť na p-u schudobnieť

psovitý príd. podobajúci sa na psa: p-é šelmy

psovod -a m. kto má na starosti psa (poľovného, policajného)

psovský príd. psí: expr. p-á práca ťažká, namáhavá;

psovsky prísl. ako pes: p. oddaný;
expr. p. žiť

pst, psst cit. vyj. výzvu zachovať ticho: p., ani slova!

pštros -a mn. N a A -y m. veľký afr. nelietajúci vták s dlhým krkom, zool. Struthio

● pchať → hlavu do piesku ako p.;

pštrosí príd.: p-ie perá

● publ. p-ia politika obchádzajúca pálčivé problémy

pštrosíča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s. mláďa pštrosa

pstruh -a mn. N a A -y m. ryba so štíhlym bodkovaným telom žijúca v horských bystrinách, zool. Trutta;

pstruhový, pstruží príd.: p. rybník;

pstrúžik -a m. zdrob.

psuť nedok. hovor. expr. kaziť (význ. 1 3): p. robotu;
p. niekomu dobré meno;
p. mládež

// psuť sa kaziť sa

psychiater -tra m. odborník v psychiatrii;

psychiatria -ie ž.

1. lek. odbor zaoberajúci sa duš. chorobami

2. hovor. psychiatrická klinika: leží na p-ii;

psychiatrička -y -čiek ž.;

psychiatrický príd.: p-á klinika;

psychiatricky prísl.

psychický príd.: p. stav, p. vývoj, p-é poruchy;

psychicky prísl.: p. nestály

psychika -y ž. súhrn duš. javov: p. dieťaťa, ženy;

psychoanalytický príd.

psychoanalytik -a mn. -ci m. odborník v psychoanalýze;

psychoanalýza -y ž. metóda skúmania psychických javov a liečenia neuróz ap., kt. vychádza z podvedomých motívov ľudského správania;

psychológ -a mn. -ovia m.

1. odborník v psychológii

2. kto vie posúdiť duš. vlastnosti, povahu ľudí: lekár musí byť aj p.;

psychológia -ie ž.

1. veda o duš. javoch: sociálna, pedagogická p.

2. myslenie, jeho spôsob; duš. vlastnosti: p. žiakov, p. umelca, p. národa;

psychologička -y -čiek ž.;

psychologický príd.: p. smer, p-é laboratórium;
p. román, film opisujúci najmä duš. stavy osôb;

psychologicky prísl.

psychologizovať nedok. v umel. diele (nadmerne) používať psych. prvky

psychopat -a m. kto trpí psychopatiou;

psychopatia -ie ž. ľahšia duš. úchylka, nenormálnosť;

psychopatický príd.

psychopatka -y -tiek ž.;

psychoterapeut -a m. odborník v psychoterapii;

psychoterapeutický príd.;

psychoterapeuticky prísl.

psychoterapeutka -y -tiek ž.;

psychoterapia -ie ž. lek. liečba s použitím psychologických prostriedkov a metód;

psychotest -u m. psych. test na zistenie psychických vlastností osobnosti

psychotronička -y -čiek ž.;

psychotronický príd.: p-á liečba

psychotronik -a mn. -ci m. odborník v psychotronike;

psychotronika -y ž. vedný odbor skúmajúci nepoznané, ale reálne jestvujúce väzby medzi vedomím, energiou a hmotou prejavujúce sa v telepatii, bioterapii, ľud. liečiteľstve, prútikárstve ap.;

psychotropne prísl.: látka pôsobí p.

psychotropný príd. pôsobiaci na duš. činnosť, duš. stav: p-é látky; liek má p. účinok;

psychóza -y -chóz ž.

1. ťažšia duš. porucha

2. hromadná psychická reakcia prejavujúca sa v nekritickom správaní: davová, masová p.

chlápä -äťa mn. -ätá -pät s. expr. (malý) chlapec, chlapča: malé, šesťročné ch.;

chlápätko -a -tiek, chlapiatko -a -tok s. zdrob.

cíp -u m. zúžený koniec istej plochy (látky, zeme ap.): c. vreckovky, plachty roh;
c. poľa, ostrova výbežok

dúpä -äťa mn. -ätá -pät s.

1. kniž. brloh (význ. 1), pelech: líščie d.

2. pejor. tajná skrýša (nezákonnej organizácie, skupiny ap.), brloh: gangsterské d.

dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

džíp -u m. (voj.) terénne osobné vozidlo

hókus-pókus, hókuspókus

I. cit. kúzelnícka formula

II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens

kýpťový príd.;

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

našpúliť -i -ľ! dok. špúlením sformovať (ústa, pery): n. ústa na bozk, n-ené pery;

orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

p [i pé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: p. pán;
p. pozri;
gram. p. pád

● mať všetkých päť p byť dokonalý

P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka

P. S. skr. postskriptum (z lat. post scriptum po napísanom)

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

pá, pápá cit.

1. dôverný al. maznavý pozdrav pri rozlúčke (s deťmi): p., moja drahá;
p., otecko

2. det. vo funkcii prísl.: mamička išla p. preč

□ dať p. rozlúčiť sa (kývnutím ruky)

pác¹ cit. napodobňuje zvuk pri údere, výstrele, páde ap., bác: potkol sa a p. na zem

pác² -u m. hovor. moridlo (na úpravu mäsa): dať divinu, šunku do p-u

páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom;
p. hriech

páchateľ -a mn. -ia m. kto sa dopustil trestného činu: neznámy p., pátrať po p-ovi;

páchateľka -y -liek ž.

páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť;
neos. p-e (tu) jarou vonia;

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia;
dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré;
neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť;
bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

páčivo prísl.

páčivý príd. kt. sa páči: p-é šaty;

páčka -y -čok ž. zdrob.

pácovať nedok. hovor. moriť²: p. mäso

pád -u m.

1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla;
fyz. voľný p. účinkom gravitácie

2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

4. mravný poklesok

5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade;
v tom p-e, že ... v prípade, že ...

● pýcha predchádza p.;

pádlo -a -del/-diel s. šport. voľné, nepripevnené veslo: kanoistické p., jednolistové p.

pádlovať nedok. šport. veslovať pádlom

pádne prísl.: p. argumentovať;

pádnosť -i ž.: p. dôkazov

pádny príd. kniž. závažný, presvedčivý: p-e dôkazy, dôvody;

pádový príd. k 5: p-é prípony

páka -y pák ž.

1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou;
fyz. jednoramenná, dvojramenná p.

2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u

● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ;
nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;

pákový príd.: p. lis, p-é váhy;

páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

pálené s. hovor. pálenka