Synonymá slova "pár" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 261 výsledkov (3 strán)

  • dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojicipár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánokdvojka: dvojka koníhovor.: duotandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem


    málo 1. vyjadruje neurčité malé množstvo, nízky počet, rozsah a pod. (op. veľa, mnoho) • trochatrochu: zatiaľ má iba málo, trocha starostíneveľanemnoho: na predstavenie prišlo neveľa, nemnoho divákovkoľko-toľkoriedkohovor. poriedkozried. nedosť: jedla bolo riedko, poriedkoskromneposkromneskúpokniž. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skúponiečodačovoľačočosi: zostalo nám iba niečo, čosi chlebaniekoľkohovor. pár: iba niekoľko, pár žiakov vedelo odpovedať na otázkuexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: má máličko, málinko priateľovexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuskromnučkoskromnunkoskromnulinkoštipkaštipkubyľkabyľkukvapkakvapkukvapôčku: nazbieral troška, trošička, trošinku jahôd; z koláčov si zobrala skromnučko; zjedol štipku, byľku zemiakov; vypil kvapku mliekaminimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): na to nám zostane minimum, pramálo korúnprimálo (príliš málo): prišlo primálo záujemcovfraz.: za náprstokako kvapka v mori

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity a pod. (op. veľa, mnoho, veľmi) • trochatrochu: málo, trocha si pospalneveľanemnoho: roky ťažkej driny ho poznačili len neveľa, nemnohokoľko-toľko: ušlo sa mi iba koľko-toľkoneveľmineprílišzried. nedosť: je to neveľmi, nepríliš známa skladbaskromneposkromneskúpokniž. sporo: skromne, poskromne, skúpo osvetlená izbazľahka: zľahka sa usmialaslaboexpr.: biedneúbohomizerne: túto prácu platia slabo, biedne; celý život úboho, mizerne zarábalexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zamračilexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkuštipkubyľkukvapkukvapôčku: troška, trošička, trošinku si oddýchol; štipku, byľku sa mu uľaviloexpr. skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko sa najedolnepatrnemizivominimálnehovor. minimumexpr. pramálo (veľmi málo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimálne, pramálo ho to zaujímaloprimálo (príliš málo): primálo sa stará o rodinuchvíľuhovor. nezaveľa (krátky čas): chvíľu, nezaveľa si pospal

    3. p. zriedkavo


    niekoľko označuje obyč. menší neurčitý počet • dakoľkovoľakoľkokoľkosi: vzala si niekoľko, dakoľko korún navyše; pred domom stálo voľakoľko, koľkosi zvedavcovneveľanemnohoviacero: na konferenciu prišlo neveľa, nemnoho odborníkov zo zahraničiahovor.: párzopárkoľko-toľko: (zo)pár, koľko-toľko pomocníkov si ešte nájdemálo: iba málo domov zostalo nepoškodenýchtrochatrochuexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: v koši zostalo trocha, troška zemiakovdačoniečočosivoľačo (o veciach): našiel aj dačo, voľačo jahôd


    pár1 p. dvojica


    pár2 p. málo 1, niekoľko


    par excellence p. typický, skutočný, pravý


    pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

    2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

    3. p. konzervatívny 1


    skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

    2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


    typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristickýpríznačnýšpecifickýsymptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosťrázovitý: rázovitá slovenská dedinaklasickýukážkovýpren.: čítankovýučebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážkaneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellencepríslovečnýpovestnýznámy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor


    niekoľkokrát vyjadruje opakovanosť deja v neurčitom počte; vyjadruje neurčitú násobenosť stavu, vlastnosti, spôsobu a pod. • niekoľko rázdakoľkokrátdakoľko rázviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už niekoľkokrát, niekoľko ráz, dakoľko ráz prišla neskoro; viackrát, viac ráz, viacej ráz som ho musel napomenúťniekoľkonásobneviacnásobne: spotreba vody sa niekoľkonásobne, viacnásobne zvýšila; dosiahli niekoľkonásobne, viacnásobne vyššiu produkciuhovor.: párkrátpár rázzopárkrátzopár ráz (naznačuje menší počet opakovanosti deja): (zo)párkrát, (zo)pár ráz mu pomohli v núdzi


    pár ráz p. niekoľkokrát


    dych vydychovaný vzduch • para: dychom, parou si ohrievať skrehnuté prsty


    hmla zhustené vodné pary vznášajúce sa nízko nad zemou • para: hmla, para nad riekouopar (jemná hmla): nad krajinou visel opar


    para p. hmla, dych


    parabola p. podobenstvo


    podobenstvo široko rozvinuté prirovnanie, obyč. v istom príbehu • lit. parabola: biblické podobenstvá, paraboly


    páračka žena, ktorá pára perie • driapačka: u susedov sa schádzajú páračky, driapačky


    páračky spoločné páranie peria • driapačky: ísť na páračky, driapačky


    nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírodylesk: lesk slávnostikniž.: pompapompéznosťhonosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosťsláva: mesto v plnej slávepoet. glória (Smrek)hovor. paráda: to bola parádakniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty)zastar. okázalosťkniž. zastar.: veličie (Kukučín)veličavie (Hviezdoslav)

    2. p. prepych 1


    oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosťoslavovaniehovor.: slávaparáda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúrsubšt.: párty • čurbes • mejdan

    2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstvachvála: jedlo je chválou gazdinkyholdpocta: báseň je holdom, poctou jubilantoviovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovikniž. velebeniezried. veleba (Sládkovič, Roy)kniž. zvelebovaniezastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Bohakniž.: glorifikáciaglorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu


    ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasavýzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasáddekoráciakniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórumhovor.: parádacifraexpr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkamikniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín)pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mestaornamentornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramikezried.: príkrasaprízdobapoet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav)trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)


    paráda 1. p. ozdoba 2. p. oslava 1 3. p. nádhera 1


    paradajka p. rajčina


    rajčina rastlina s dužnatými, tehlovočervenými plodmi; jej okrúhly plod • paradajka: pestovať rajčiny, paradajky v skleníku; kúpiť si kilo rajčín, paradajokbot. rajčiak


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    paradajkový p. červený


    paradesantný p. výsadkový


    výsadkový týkajúci sa leteckého výsadkárstva • paradesantný: výsadková, paradesantná brigádaparašutistický: parašutistický oddiel


    cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestuozdobovaťzdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframikrášliť: rada sa krášliexpr.: fintiťfrndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutérioustrojiťhovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na plesšperkovať (ozdobovať šperkami)

    2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberaťhrať: cifruje, preberá, hrá na fujareexpr.: kresaťkreskaťpokreskávaťprepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami


    krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovaťokrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičomzdobiťozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenaniaprikrášľovaťprizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmiparádiťcifrovaťstrojiťexpr.: fintiťfrndiťfrndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkoukniž. ornamentalizovať


    parádiť p. cifrovať 1, krášliť


    krásavica pekná, krásna žena • kráska: zvodná, pyšná krásavica, kráskahovor.: fešandaštramandapoet. krásota (Figuli)expr. krásotinka (Urbánek)parádnica (nápadne upravená žena)


    parádnica žena, ktorá sa rada parádi: susedova dcéra je veľká parádnicaexpr.: cifrena (Karvaš)cifraňacifruľacifruša (Vajanský)frnduľacinfrlina (Bodenek)pejor.: frndafiflena (povrchná parádnica)


    krásavec pekný, krásny muž: vychýrený krásavechovor.: fešákštramák: za mlada bol veľký fešákhovor.: elegánšvihák (nápadne oblečený muž) • parádnik (muž, ktorý sa rád parádi)


    parádnik kto sa rád parádi • expr.: cifráň (Kukučín)cifráš (Hviezdoslav)cifričkár


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    ozdobný 1. určený na ozdobu, na skrášlenie • okrasný: ozdobná, okrasná rastlina; ozdobný, okrasný vankúšvýzdobnýdekoračnýdekoratívnyzried. zdobný: dekoračný, dekoratívny prvok, závesornamentálnyvzorkový (ktorý pozostáva z ornamentov, vzoriek): ornamentálny vzor; vzorková technikaparádny (určený na parádu): ozdobné, parádne pohárehovor. cifrovaný: cifrované písmo, cifrovaný opasok

    2. ktorý má nejakú ozdobu • ozdobenýzdobený: ozdobný, ozdobený, zdobený taniervzorkovaný (ozdobený vzorkami): ozdobný, vzorkovaný obrusparádny (ozdobami skrášlený): vo vitríne stáli ozdobné, parádne predmety


    parádny 1. p. pekný 1 2. p. slávnostný, sviatočný, veľkolepý


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncertsviatočnýspoločenskýparádnylepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočnýnevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosťgalazastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, programreprezentatívnyreprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojnývážnypatetickývznešenýkvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečouobradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítaniapovznášajúcipovznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená náladamajestátnykniž.: velebnýsvätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté tichooslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry


    sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšednývýnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľaslávnostnýspoločenskýparádnyexpr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šatynedeľnýnedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabátvoľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni


    veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádhernýkrásnyprekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenériagrandióznymohutnýmonumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočiaohromujúcikolosálnyimpozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palácskvelýbombastický: skvelé, bombastické divadloreprezentačnýreprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslavaparádnypompéznyhonosnýzastar. okázalýexpr. hrdýkniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

    p. aj nádherný 1, výborný


    paradox p. protirečenie


    protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikciíantagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpornezhodanesúladnezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmiprotiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnymparadox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradoxodb. antinómia


    paradoxný p. protirečivý


    protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názoryprotismerný: protismerné tendencie, prúdy v umeníopačnýpolaritnýzried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciáchdiametrálny: diametrálne postojeopozitnýodb. antinomický: opozitná, antinomická dvojicakontrastnýprotipólnyprotipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórieprotirečivýkniž. rozpornýrozporuplnýkniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, cityodb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťahparadoxný: paradoxné tvrdenieantagonistickýantagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupinyodb.: kontradikčnýkontradiktickýkontradiktórnykontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákonazastar. rozchodný (Jégé)


    protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodnýprotikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javykniž.: rozpornýrozporuplnýodb.: antinomickýkontradikčnýkontradiktórnykontradiktorickýkontroverznýambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenieparadoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienkyantagonistickýantagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily

    p. aj protikladný, antagonistický


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    parafa p. podpis


    podpis vlastnoručne napísané meno: potvrdiť zmluvu svojím podpisomsignatúra (podpis umelca na výtvarnom diele): obraz má signatúru autorašifra (skrátený podpis): opatriť listinu šifrouparafa (podpisová značka)


    parafovať p. podpísať


    podpísať opatriť, označiť podpisom • signovať: maliar podpísal, signoval svoj obrazšifrovať (podpísať šifrou): doklady šifroval sám riaditeľparafovať (opatriť podpisovou značkou) • popodpisovať (postupne podpísať viac vecí)


    obmena 1. nepodstatne zmenená podoba niečoho • variáciamodifikácia: program odznel v niekoľkých obmenách, variáciách, modifikáciáchvariantverzia (jedna z možných podôb textu): variant piesne; film nakrútili vo dvoch verziáchparafráza (voľná obmena): parafráza myšlienkymutácia: mutácia buniekmat. permutáciaodb. vid: vidy uhlíka, lingv. vid slovesa

    2. p. zmena 1


    odsek relatívne samostatná časť textu výrazne graficky ohraničená: odsek článkuparagraf (odsek v odborných a právnych textoch)


    paragraf p. odsek


    paralela niečo podobné niečomu: hláskoslovné paralelyobdobaanalógia (približná zhoda): to nemá v dejinách obdobu, analógiupodobnosť: podobnosť názorovpodoba: nápadná podoba udalostí


    podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvarforma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvartvárnosť: tvárnosť krajinyrázcharakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakterkniž. tvár: zimná tvár dedinyfazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiatformát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

    p. aj tvar

    2. súhrn vlastností • výzorvzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľadkniž. vid: človek pekného viduzastar. parsúnimidžsubšt. vizáž

    p. aj vzhľad

    3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencovobdobaparalelaanalógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmiparalelnosťanalogickosť

    4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2


    paralelnosť jestvovanie, prebiehanie popri sebe, obyč. súčasne • súbežnosť: paralelnosť, súbežnosť javovkniž.: paralelitaparalelizmus: paralelizmus v stavbe viet (Jesenská)súčasnosť: súčasnosť dvoch dejovsynchróniasynchrónnosťsynchronickosť (paralelnosť v čase)


    paralelita, paralelizmus p. paralelnosť


    paralelizovať p. porovnať


    porovnať uviesť do vzájomného vzťahu a zistiť zhodné al. odlišné vlastnosti niekoho al. niečoho • konfrontovaťskonfrontovať: porovnať, (s)konfrontovať dva spoločenské systémyprirovnaťpripodobniťzastaráv. primerať (porovnať na základe podobných znakov, vlastností): prirovnať dievča k ruži, porovnať dievča s ružou; jeho hlas prirovnali, pripodobnili k hlasu slávika; román možno primerať k najkrajším svetovým literárnym dielamparalelizovať (nedok.) (robiť paralelu): paralelizovať javyfraz. postaviť tvárou v tvár


    prirovnať na základe podobných znakov, vlastností uviesť do vzájomného vzťahu • porovnať: prirovnať dieťa ku kvetu, porovnať dieťa s kvetom; báseň prirovnal k symfónii; porovnať výsledky práce so zahraničnýmiprimerať: primerali chlapcov, ktorý z nich je vyšší; mesto primerať k Parížupripodobniť: žiaka už môžu pripodobniť k učiteľovi; tú krásu nemožno ničomu pripodobniťkonfrontovaťskonfrontovať: (s)konfrontovanie výdavkov s minulým rokomlit. paralelizovať (nedok.)


    paralelne p. súčasne 1


    súčasne 1. v tom istom čase • narazzároveňspolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spoluodrazurazom: do cieľa prišli odrazu, razomsúbežneparalelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupinesynchrónnesynchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronickysimultánnezastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

    2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveňpritompopritomokrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje


    paralelný 1. p. súbežný 1, rovnobežný 2. p. súbežný 2, súčasný 2


    rovnobežný prebiehajúci v rovnakej vzdialenosti od istej čiary, plochy (op. rôznobežný) • paralelnýsúbežný: rovnobežné, paralelné, súbežné farebné pásy, priamky

    p. aj vodorovný


    súbežný 1. ktorý ide rovnakým smerom ako iný, druhý; po celej dĺžke rovnako vzdialený jeden od druhého • rovnobežnýparalelný: autá stojace v súbežných, rovnobežných radoch; rovnobežné, paralelné cesty, prúdy

    2. ktorý prebieha v tom istom čase • súčasný: súbežné, súčasné podujatie, akcieparalelný (jestvujúci popri sebe): paralelný vývin, paralelné pôsobeniesynchrónnysynchronický (op. diachrónny, diachronický) • simultánny: synchrónny, synchronický jav; simultánne zmeny


    súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešnýterajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generáciamomentálnyzastar. momentánnykniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stavmoderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenianovodobýnovýnovoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek

    2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežnýparalelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmovsynchrónnysynchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmiensimultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov

    3. p. súveký


    ochrnutie neschopnosť pohybu, cítenia, ovládania niektorých častí tela al. celého tela • zmeravenieochromenie: ochrnutie, zmeravenie, ochromenie polovice telaobrnamŕtvicalek. paralýza (ochrnutie centrálnych orgánov tela): srdcová, mozgová porážkahovor. expr. šľak


    paralýza p. ochrnutie


    obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradovvymedziťkniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskumkniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťamilokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar

    2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiťznížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôtzúžiť: zúžiť okruh pôsobnostíkniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšínredukovaťzredukovať: (z)redukovanie stavu armádyreštringovaťzreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financiíparalyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolkuminimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresaťobstrihaťokyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet


    ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávkusťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie strojapodlomiťoslabiťzoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiakaznebezpečiťznebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnostilek.: paralyzovaťochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

    2. p. ohromiť


    paralyzovať p. obmedziť 2, ochromiť 1, prekaziť


    prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


    dáždnik roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: roztiahnuť dáždnikzastar. al. hovor. parazól: skladací parazólzastar.: ambreľambrelaparapeľ (Kukučín)


    parapeľ p. dáždnik


    parapet stav. doska kryjúca podobločnú časť steny • stav.: podokenicapodobločnicapoprsnica (podokenná doska vyčnievajúca dovnútra miestnosti)


    parašutista kto je vycvičený v zoskakovaní z lietadla padákom • výsadkár (príslušník výsadkového vojska)


    parašutistický p. výsadkový


    parašutistika p. parašutizmus


    parašutizmus zoskakovanie z lietadla padákom • parašutistikavýsadkárstvo


    párať 1. odtrhávať perie z kostrniek • driapať: cez zimné večery párali, driapali perie

    2. p. rezať 2, 3


    rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájaťrozrezávaťrozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávaťodkrajovaťukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikaťpidlikovaťpihlikaťpižlikaťmidlikovaťrezikaťrezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

    2. vnikať do povrchu • zarezávať sazarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať savrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

    3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

    4. p. biť 2


    paratiť p. vystrájať1


    vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


    paraván p. zástena


    zástena ľahká, obyč. prenosná stena poskytujúca úkryt a pod. • španielska stena: umývať sa za zástenouplenta (provizórna stena obyč. z plátna): ísť za plentuparaván


    cudzopasník 1. živočích al. rastlina žijúci (žijúca) z iného organizmu • parazit: črevný cudzopasník, parazit

    2. pejor. kto nevytvára nijaké (nové) hodnoty: cudzopasníci na tele spoločnostipejor. príživník kto žije z práce iných: hľadá si prácu, nechce byť príživníkom; pejor. pasák kto sa priživuje na prostitútkach • pejor.: parazitcudzopascudzopasec: zbaviť sa cudzopascazastaráv. trúd


    parazit p. cudzopasník 1, 2, príživník 1


    príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazitcudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnostihovor. asociálexpr. trúdpejor.: pijavicahnidadarmojeddarmožráčdarmožrúthovor. pejor. vyžierač

    2. p. cudzopasník 2


    parazitickosť p. parazitizmus 2


    parazitizmus 1. odb. živenie sa z iného organizmu • cudzopasníctvo

    2. život na úkor niekoho iného • príživníctvoparazitickosť: parazitizmus, príživníctvo, parazitickosť detí zbohatlíkov


    cudzopasný 1. ktorý sa živí z organizmu iného druhu • cudzopasnícky: cudzopasný, cudzopasnícky hmyzparazitnýparazitický: parazitná, parazitická rastlina; parazitný živočích

    2. p. príživnícky


    parazitický p. parazitný, cudzopasný 1


    parazitný ktorý sa živí z organizmu iného druhu; pejor. (o človeku) ktorý využíva iných, priživuje sa na iných • parazitickýcudzopasnýcudzopasnícky: parazitné, parazitické červy; cudzopasné, cudzopasnícke živočíchy; parazitický, cudzopasný, cudzopasnícky živelpríživníckypríživný (o človeku a jeho prejavoch): príživnícky, príživný spôsob života


    príživnícky žijúci na úkor iných (o človeku a jeho prejavoch) • príživný: príživnícke, príživné živly; príživnícky spôsob životaparazitnýparazitickýpejor.: cudzopasnýcudzopasnícky


    cudzopasiť živiť sa na inom organizme (o rastlinách a živočíchoch); byť príživníkom (o ľuďoch) • parazitovať: huby cudzopasia, parazitujú na strome; červy cudzopasia, parazitujú v koži; pejor. parazituje na rodinepríživníčiťbyť príživníkomcudzopasníčiť (o ľuďoch živiacich sa z práce iných): tých, čo príživníčia, cudzopasia, je ešte stále dosť


    parazitovať p. cudzopasiť


    priživovať sa pejor. živiť sa z cudzej práce, byť príživníkom • hovor. pejor. príživníčiťparazitovať: isté živly sa na spoločnosti priživujú, príživníčia; Skonči s príživníčením, parazitovaním a začni niečo robiť!pejor. cudzopasiť: cudzopasiť na rodičoch


    parazól p. dáždnik


    deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

    2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


    parcelovať p. deliť 1


    čiastkový ktorý sa týka iba istej časti celku (op. celkový): čiastkové úlohy, cielekniž. parciálny: parciálne otázky, témy, skúškykniž. partikulárny: partikulárne záujmylingv. partitívny: partitívny, čiastkový genitív

    p. aj čiastočný


    čiastočný urobený, vykonaný len sčasti, nie celkom; týkajúci sa iba časti, nie celku (op. celkový, úplný) • neúplnýnekompletný: čiastočné, neúplné splnenie úlohy; čiastočná, nekompletná automatizáciakniž. parciálnyčiastkový: parciálne, čiastkové výsledkypolovičnýpolovičatý (len spolovice urobený, vykonaný, naplnený a pod.): úspech je len polovičný, polovičatý; polovičné, polovičaté plnenie sľubov

    p. aj čiastkový


    parciálny p. čiastkový


    niekoľkočlenný ktorý má niekoľko členov • dakoľkočlennýviacčlenný: niekoľkočlenný, dakoľkočlenný, viacčlenný kolektívpočetný (o niečom, čo má väčší počet, ako je zvyčajné): niekoľkočlenná, početná rodinahovor. párčlenný (majúci nie veľa členov): párčlenný herecký súbor


    viacčlenný ktorý má viac členov • viacejčlennýniekoľkočlenný: viacčlenný, niekoľkočlenný kolektívmnohočlenný (ktorý má mnoho členov): mnohočlenná skupinapočetný (o niečom, čo má väčší počet, ako je zvyčajné): početná rodinahovor. párčlenný (ktorý nemá veľa členov): párčlenná kapelarozvetvenýširoký: rozvetvená rodina, široké príbuzenstvoveľký (čo do počtu; op. malý): viacčlenný, veľký orchester


    leopard cudzokrajná škvrnitá mačkovitá šelma: leopard v Amerike nežijezried.: panterpardál


    pardál p. leopard


    niekoľkodňový trvajúci niekoľko dní al. majúci niekoľko dní • viacdňový: niekoľkodňový, viacdňový pobyt; niekoľkodňové, viacdňové kurčaniekoľkodennýviacdenný (trvajúci niekoľko dní): niekoľkodenný, viacdenný výletdlhšíväčší (o niečom, čo zvyčajne trvá viac dní, ako sa predpokladalo): list prišiel s niekoľkodňovým, dlhším, väčším oneskorenímhovor. párdňový (trvajúci nie veľa dní al. nemajúci veľa dní): párdňové väzenie, párdňové mláďa


Pozri výraz PÁR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV