Význam slova "pó" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

po

I. predl.

A. s A vyj.

1. priestorovú, časovú al. číselnú hranicu, rozsah, op. od: odprevadiť po školu, siahať po strechu, trvať po koniec vojny;
dostať sa len po 50;
od vrátnika až po riaditeľa

2. účel, cieľ: ísť po vodu, po lekára, poslať po noviny

3. časový úsek, v priebehu, cez, počas: tradície žijú po stáročia;
po celý deň, po celú zimu

4. poradie: vidí to po prvý raz;
po prvé, po druhé;
po a, po b (pri vyratúvaní)

B. s L vyj.

1. smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu, dotýkajúc sa viacerých členov radu al. skupiny, rozlič. smermi: ísť po ceste, chodiť po svete;
chôdza po hore;
skaly po bokoch potoka;
prsty behajú po klávesoch;
plávať po prúde v smere prúdu

2. spôsob, prostriedok, prostredníctvo al. prostredníka: spraviť po vôli, poznať po reči, žiť po novom, zliezť po rebríku, poslať po bratovi, dopraviť po železnici

3. rozloženosť, distribúciu na časti (v priestore, v čase ap.): ranení ležali po nemocniciach;
skúmať nárečia po dedinách;
čítať po nociach;
vypili po poháriku;
vystupovať po jednom

4. účel, cieľ: chodiť po lekároch, po zábavách, po žobraní

5. zreteľ: čo ťa po peniazoch! nevšímaj si ich!;
po odbornej, po zdravotnej stránke vhodnejšie z odbornej, zo zdravotnej stránky

6. následnosť v čase al. v poradí: po chvíli, po hodine, po Vianociach, jeden po druhom;
deň po dni každý deň;
má po starosti;
je po ňom je mŕtvy

7. pôvod, pôvodcu: voňať po jahodách, byť, zdediť po otcovi, fľak po káve

8. väzbu pri slovesách a menách, za: túžiť po porozumení, siahať po (nových) metódach, pátrať po autorovi;
túžba po láske

II. čast.

1. (v spoj. s N zákl. čísl.) vyj. rozloženosť, distribúciu: sedia po dvaja, po traja, vchádzajú po piati, po šiesti, malým dať po menej, predávať (kus) po päť korún

2. uvádza príslov. výraz s význ. spôsobu: po slovensky, po rusky, po priateľsky (si povedať), po vojensky (pozdraviť)

po boku predl. s G publ. v spolupráci, v spojenectve: po b. spolubojovníkov

po Kr. skr. po Kristovi/Kristu (pri udávaní letopočtu)

pobabrať -e -ú dok. expr.

1. pokaziť, zbabrať: p. skúšku, p. si život

2. zašpiniť, zababrať: p. si ruky atramentom

3. pochytať rukami, poohmatávať: všetko musí p.

4. (čo) i pobabrať sa (v čom) trocha (s nechuťou) zjesť a nechať: nejedol, iba to jedlo p-l;
p. sa v jedle

// pobabrať sa zašpiniť sa, zababrať sa: p. sa farbou

pobadať dok. zbadať, spozorovať, zacítiť: p. hroziace nebezpečenstvo;
p-l, že sa čosi zmenilo

pobádať -a nedok. povzbudzovať, podnecovať, nutkať: p. niekoho do práce;
p. koňa do cvalu;
p. do rýchlejšieho tempa;
p. sa navzájom

pobalamutiť dok. expr. zmiasť, pomýliť, zbalamutiť: p-l dievča peknými rečami;
p. niekomu hlavu, rozum

pobaliť -ľ! dok. dať (všetko) do obalu, upraviť do balíka, zabaliť: p. (si) písanky;
p. šaty do kufra

// pobaliť sa dať si veci do obalu, upraviť ich do balíka, zabaliť sa;

pobaltský príd. k Pobaltsko: p-é štáty Európy

pobavene prísl.

pobavený príd. úsmevný, obveselený: p. pohľad, výzor;

pobaviť dok. zabaviť, obveseliť, rozveseliť: komik p-l obecenstvo

// pobaviť sa

1. pozabávať sa, pohrať sa: dieťa sa p-lo s hračkami

2. zabaviť sa, obveseliť sa: p. sa na žarte

pobehaj -a m. pejor. ľahkovážny, neseriózny, nestály človek, vetroplach: on je iba taký p.;

pobehajka -y -jok ž.;

pobehajský príd.

pobehať dok.

1. istý čas behať: mucha p-la po okne

2. expr. (postupne) obísť, pochodiť: p. všetky úrady, p. po celom meste;

pobehlica -e -líc ž. nemravná, ľahká žena

pobehnúť -e -ú -hol dok.

1. trocha, kúsok bežať: p-l za vozom a dohonil ho

2. pribehnúť, dobehnúť: rýchlo p-la k oknu

pobelavý príd. belavý, svetlý: p-é vlasy, p-á pleť

pobelieť -ie -ejú dok. stať sa belším, bielym, zbelieť: vlasy mu p-li;

nedok. pobelievať -a

// pobelievať sa javiť sa bielym: sneh sa ešte p-a

poberať nedok. admin. (pravidelne) dostávať: p. dôchodok, plat

nedok. k 1, 2 poberať sa

poberateľ -a mn. -ia m. kto poberá (dôchodok): p-ia starobných dôchodkov;

poberateľka -y -liek ž.

pobesedovať, pobesedovať si dok. pohovoriť si: p. (si) so známymi o novostiach

pobeží bud. k bežať

pobiede, po biede prísl. expr. ťažko, horko-ťažko: p. sa vydriapať na štít

pobiehať -a, pobehávať -a, pobehúvať -a, pobehovať nedok. behať sem a ta: deti p-li po dvore

nedok. k 3 pobíjať -a

// pobiť sa dať sa do bitky (medzi sebou): s nikým sa o nič nep-l;
chlapci sa p-li

pobiť -je -jú dok.

1. (postupne) zabiť, usmrtiť istý počet: p. veľa zveri

2. (postupne) rozbiť, porozbíjať: p. všetky poháre

3. pribíjaním niečoho pokryť, obiť: p. strechu (šindľom)

4. expr. postihnúť niečím zlým: osud ho p-l

● expr. hrom, boh to p-l! kliatba;

poblázniť -i dok. expr. zbaviť rozvahy, oblázniť, pobalamutiť: p-l ho sľubmi, p. dievča peknými rečami;
p. niekomu hlavu

// poblázniť sa vášnivo sa niečomu venovať, zblázniť sa: p-l sa do šachu;
je do neho celá p-ená veľmi zaľúbená

poblednúť -e -ú -dol dok. stať sa bledším, trocha zblednúť: tvár mu p-la, p-té dievča

poblúdenec -nca m. kniž. poblúdený (význ. 2) človek: napraviť p-a

poblúdiť -i dok.

1. stratiť správ. smer, správ. cestu, stratiť orientáciu, zablúdiť: p. v hore

2. kniž. odchýliť sa od správ. al. uznávaných názorov, zásad: uznal, že p-l

pobočka -y -čiek ž. pobočný závod, ústav ap., odbočka, filiálka: p. podniku, banky

pobočnica -e, obyč. mn. pobočnice -níc ž. bočné remene, povrazce na pripnutie koní o voz, postrannice

pobočník -a mn. -ci m. dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi;
hist. dôverník vys. hodnostára: maršalov p.;
p. kráľa

pobočný príd.

1. vedľajší, bočný, filiálny, op. hlavný, centrálny: p. závod

2. druhoradý, vedľajší: zaoberať sa p-mi vecami;
p-é úmysly nie priame

pobodať dok. popichať, dopichať: p-l ho nožom

pobolievať -a nedok. trocha al. prerušovane bolieť: p-a ho zub

pobosorovať dok. expr. počarovať, počariť: p-la mu

pobozkať (koho, čo komu), pobozkať sa (s kým) dok. dať bozk, bozkať: p. dieťa na čelo, p. matke ruku;
p-li sa;
p. sa s otcom

pobožne prísl.;

pobožnosť -i ž.

1. iba jedn. k pobožný

2. náb. úkon, obrad: ranná, večerná p., p. krížovej cesty

pobožnostkár -a m. pejor. prepiato, pokrytecky nábožný človek, svätuškár;

pobožnostkársky príd. i prísl.;

pobožnostkárstvo -a s.

pobožný príd. kto (obyč. aj navonok) prejavuje svoje náb. cítenie, zbožný, nábožný;

pobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. (postupne) vziať všetko al. väčšie množstvo, zobrať: p. na voz všetko seno

2. postupne všetko al. väčšie množstvo násilne, nezákonne odňať: vlamač im p-l veľa cenností

pobrať sa -berie -berú dok.

1. začať kráčať al. cestovať niekam, vybrať sa, vydať sa: p. sa preč, do mesta, k známym

2. dať sa niečo robiť: p-l sa dokončiť prácu

3. hovor. uzavrieť manželstvo, vziať sa: p-li sa z lásky

● zjemn. p. sa na večnosť zomrieť;

pobrázdiť -i -zď/-i! dok. rozryť, zbrázdiť: kolesami vozov p-ený dvor

pobrežie -ia s. pruh pevniny pozdĺž okraja mora: čiernomorské p.;

pobrežný príd.: p-á hrádza, p-á plavba

pobrušnica -e ž. blana vystielajúca steny brušnej dutiny

pobúchať -a dok. viac ráz udrieť: p. päsťou po stole;
p. kladivom po plechu

pobudiť dok. postupne zobudiť: streľba ich p-la

// pobudiť sa postupne sa zobudiť: deti sa už p-li

pobudnúť -e -ú -dol dok. zotrvať niekde istý čas: priateľ p-l u nás dva dni

pobúrene, pobúreno prísl.: p. rozprávať;

pobúrenie -ia s. znepokojenie, podráždenie, rozhorčenie: vyvolať p. verejnosti

pobúrenosť -i ž.

pobúrený príd. znepokojený, podráždený, rozhorčený: p-é davy;

pobúriť -i dok.

1. znepokojiť, podráždiť, rozhorčiť: krivda p-la občanov;
urážka ho p-la

2. vyvolať nevraživosť, nepriateľstvo, popudiť: p. niekoho proti sebe;

nedok. poburovať

// pobúriť sa znepokojiť sa, podráždiť sa, rozhorčiť sa: p-l sa nad jeho konaním;

nedok. poburovať sa

poburovateľ -a mn. -ia m. kto poburuje, burič: potrestať p-ov;

poburovateľka -y -liek ž.

poburujúci príd. spôsobujúci pobúrenie: p-e reči;

poburujúco prísl.: p. sa správať

pobyt -u m. bývanie, zotrvanie niekde istý čas: dlhý p. v cudzine;
p. v prírode je zdravý;
trvalý p. trvalé bydlisko

počarbať -e -ú dok. expr.

1. čarbaním pokryť, začarbať: p-ná učebnica

2. hovor. napísať, popísať: p-l v liste samé nezmysly

počariť, počarovať dok.

1. (podľa povery) postihnúť čarami, porobiť, urieknuť: chudol, akoby mu bol niekto p-l

2. expr. silne zapôsobiť, uchvátiť, učariť, učarovať: hudba mu vždy p-í

počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza

počasie -ia s. poveternostné pomery: slnečné p., predpoveď p-ia

počastovať dok. pohostiť: p. priateľov jedlom, vínom;

počať -čne -čnú dok. kniž.

1. začať (význ. 1): p-l preratúvať všetko od začiatku

2. (o žene) p. dieťa oťarchavieť;

počatie -ia s. vznik zárodku dieťaťa v maternici

počerný príd. tmavý, černastý: p-á tvár, p. ako cigán

počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky

počeštiť -šť/-i! dok. dať český ráz, urobiť českým: p. si meno;

pocestná ž.

počestne prísl.: p. žiť, p. sa živiť;

počestnosť -i ž.

pocestný m. zastaráv. kto koná cestu pešo: prichýliť p-ého;

počestný príd.

1. statočný, čestný: p-á spoločnosť, p-í občania

2. poctivý (význ. 2): p-é dievča;

nedok. počešťovať

// počeštiť sa dostať český ráz, stať sa českým;

nedok. počešťovať sa

pocestuje bud. k cestovať

počet -čtu m.

1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov);
(ľudí) bez p-u veľmi veľa;
zišli sa v plnom p-e všetci;
p-om malá skupina

2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: → diferenciálny p., p. pravdepodobnosti

● byť iba do p-u figurovať iba formálne;

početne prísl.: p. malý oddiel;

početnosť -i ž. počet, množstvo

početný príd.

1. počtom veľký: p-á rodina

2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;

pochábeľ -bľa m. expr. pochabý človek, šaľo, vetroplach

pochabieť sa -ie -ejú, pochabiť sa nedok. expr.

1. výstredne, samopašne sa správať, vystrájať: p-li sa ako malé deti

2. prejavovať túžbu, mimoriadny záujem: p. sa za dievčatami;
p-la sa za všetkým módnym

pochabo prísl.;

pochabosť -i ž.

pochabý príd.

1. expr. nerozumný, výstredný: p-é výčiny, p-é žriebä

2. expr. nápadne prejavujúci záujem o niekoho, niečo: p. za ženami

3. hovor. duševne chorý, bláznivý: správať sa ako p.

● p-é huby jedovaté;

pochádzať -a, pochodiť¹ nedok. mať pôvod, začiatok: p-a z Gemera, z robotníckej rodiny;
tá myšlienka nep-a od neho

pochechtávať sa -a nedok. expr. chechotať sa: zlomyseľne sa p.

pochlapiť sa dok. expr. preukázať statočnosť, mužnosť; vzchopiť sa, vzmužiť sa: keď sa p-me, zvládneme to

pochlebnícky príd. i prísl.;

pochlebníctvo -a s.

pochlebník -a mn. -ci m. pejor. pochlebovač;

pochlebovač -a m. pejor. kto pochlebuje, pochlebník: úlisní p-i;

pochlebovačne prísl.;

pochlebovačnosť -i ž.

pochlebovačný príd. pejor. úlisný, podlízavý, zaliečavý: p-é reči;

pochlebovačský príd.;

pochlebovačsky prísl.;

pochlebovačstvo -a s.

pochlebovať nedok. pejor. lichotiť, zaliečať sa, podlizovať sa: p. nadriadenému

pochlpiť dok. expr. zamotať (význ. 1): vietor mu p-l vlasy

// pochlpiť sa: priadza sa p-la

pochmúrne prísl. i vetná prísl.: dom pôsobí p.;
bolo p.;

pochmúrnosť -i ž.

pochmúrny príd.

1. zamračený, chmúrny, mračný: p-e nebo, p-e počasie

2. nevľúdny, ťaživý, smutný: p-a nálada;
p. starý dom;

pochod -u m.

1. rovnomerná, pravidelná chôdza (obyč. v útvare): p. v dvojstupe;
rota sa dala na p.;
husí p. v zástupe;
p-om – v chod! povel;
publ. robiť niečo za p-u pohotovo popri zákl. činnosti

2. hud. skladba ako sprievod takejto chôdze: zaznel p.

3. pochodujúci zástup, sprievod: mierový, protestný p. občanov

4. proces, postup: myšlienkový p.;

pochodeň -dne ž. kniž. fakľa: zapáliť p.;

pochodiť² dok.

1. prejsť, precestovať: p-l celú Európu

2. ponavštevovať, obísť: p. (po) všetkých známych

3. p. (si) trocha chodiť, trocha sa prejsť: zachcelo sa mu p. (si) po tráve

4. chodením poškodiť, pošliapať: p-ený trávnik

5. obstáť, obísť: dobre, zle (s niečím, u niekoho) p.

pochodovať nedok. rovnomerne, pravidelne kráčať (obyč. v útvare): p-úca čata

pochodový príd.: p. krok, voj. p-á príprava;
p-á pieseň