Význam slova "šaľo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šaľo -a mn. -ovia m. expr. pochábeľ, jašo, vetroplach (obyč. nadávka)

šáločka -y -čiek ž. zdrob.

salón -a/-u m.

1. väčšia miestnosť na prijímanie návštev: prijímací, hudobný, fajčiarsky s.

2. schôdzka umelcov, politikov ap.: usporiadať literárny s.

3. prevádzková miestnosť niekt. služieb: módny, kozmetický s., masážny s.;
otvoriť, zariadiť si s.

4. výstava umel. diel al. priemyselných výrobkov: jesenný s.

● → lev s-ov;

salónik -a m. zdrob.

salónka -y -nok obyč. mn. ž. ozdobné cukríky na vianočný stromček: čokoládové, fondánové s-y;

salónkový príd.

salónne prísl.;

salónnosť -i ž.

salónny príd.

1. spoločensky vycibrený: s-e správanie, s-a poklona, používať s. slovník

2. kniž. vzdialený od života, kabinetný: s. učenec, revolucionár

3. prepychový, luxusný: s. vozeň

4. ľahký (význ. 7), zábavný: s-a skladba, s. orchester;

salónový príd.;

šalotka -y -tiek ž. druh drobnej cibule, bot. cesnak šalotkový Allium salota;

šalotkový príd.

šalovať nedok. stav. slang. debniť

sálový príd.: s. priestor, s-á cyklistika

šálový príd.: š. golier majúci podobu šálu;

ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)

ošetrovňa -e ž. miestnosť na ošetrovanie: vojenská o.;
závodná o. ambulancia, ordinácia;
o. teliat

oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
ruky, nohy mu o-li;
strom o-ený plodmi;
hlava mu o-ie starosťou;

nedok. oťažievať -a

šašo -a mn. -ovia m.

1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov (panovníka, šľachtu), pajác: kráľovský, dvorný š.

2. klaun

3. expr. nevážne sa správajúci človek, pajác;

voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!

● stáť za v. mať hodnotu, cenu;
v. pod zub(y) jedlo