Význam slova "nár" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 133 výsledkov (2 strán)
-
narábať -a nedok. používať pri nejakej činnosti, zaobchádzať s niečím, manipulovať: n. (so) sekerou, (so) zbraňou, s peniazmi;
vedieť n. s ľuďmi;
n. perom, štetcom písať, maľovať -
náradie -ia s. hromad. nástroje, pomôcky na prácu a inú činnosť: záhradnícke n. náčinie;
tel. zariadenie, na kt. sa cvičí (napr. bradlá): cvičiť na n-í; -
dok. naradiť
-
naradostene prísl.
-
naradostený príd. naradovaný, natešený: n-é dieťa;
-
naradovane prísl.
-
naradovaný príd. radujúci sa, natešený, rozradovaný: je n., že mal úspech;
-
náraďový príd.: tel. n. telocvik
-
narádzať -a nedok. radiť: n-li mu liečiť sa;
n-l ho na návrat, aby sa vrátil; -
narafičiť dok. expr. pripraviť (význ. 1), nastrojiť: všetko n-l tak, aby uverili
-
náramkový príd.: n-é hodinky nosené na zápästí
-
náramne prísl.: n. sa radovať;
-
náramnosť -i ž.
-
náramný príd. expr.
-
náramok -mku m. obyč. kruhovitá ozdoba na zápästí: strieborný, drevený n.;
-
naraňajkovať sa dok. zjesť raňajky: dobre sa n.
-
narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.
1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la
2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
cesto n-lo nakyslo;● expr. n-li mu → rohy, rožky;
n-l mu → hrebeň;
expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;nárast -u m.
1. publ. narastanie, prírastok: n. bytov, kapacít
2. les. mladé lesné dreviny, kt. vyklíčili z náletu
-
nedok. k 2 narastať: rozpory n-jú
-
narátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. napočítať: n. do sto;
n-li sto účastníkov● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.
-
naraz
I. prísl.
1. v tom istom čase, súčasne, zároveň, odrazu: všetci prišli n.
2. tak, že to nik nečaká, nepredvída, odrazu, neočakávane, zrazu, náhle, znezrady: n. nastalo ticho
II. čast. vyj. hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu): n., aký múdry!
náraz -u m. prudký dotyk predmetov, z kt. sa aspoň 1 pohybuje, úder: silný, tupý n., n-y víchrice, vĺn;
-
nedok. narážať -a
-
naraziť dok.
1. pri pohybe sa prudko dotknúť, udrieť, vraziť: autá n-li na seba, n. hlavou do stĺpa
2. nečakane, náhodou (sa) stretnúť, natrafiť, naďabiť: n. na priateľa, na odpor, na prekážky
3. nárazom umiestniť, nastoknúť: n. si čiapku, n. niečo, niekoho na kôl
4. vrazením čapu načať: n. sud (piva, vína)
5. urobiť narážku, dotknúť sa (v reči), zmieniť sa: nechcel na to ani len slovkom n.
6. hovor. stretnúť sa s odporom: bál sa, že n-í (na odpor)
-
narážka -y -žok ž. nepriama zmienka: jemná, zlomyseľná n., pochopiť n-u
-
nárazník -a m. predmet na vozidle na zachytenie nárazov: predný, zadný n. auta;
-
nárazníkový príd.: n. štát
-
nárazovite, nárazovito prísl.;
-
nárazovitosť -i ž.
-
nárazovitý príd. prebiehajúci v nárazoch, nárazový: n. vietor;
n-á práca príležitostná, vyžadujúca si rýchle vykonanie; -
nárazovo prísl.;
-
nárazovosť -i ž.
-
nárazový príd.: n-á vŕtačka, n. vietor;
n-á práca nárazovitá; -
narcis -u m. jarná záhradná cibuľovitá rastlina s bielym al. žltým kvetom, bot. Narcissus;
-
narcisový príd.
-
nárečie -ia s. štruktúrny jazykový útvar (ako forma národného jazyka), ktorým sa dorozumieva pôv. obyvateľstvo na menšom území, dialekt: západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské n-ia, rozprávať n-ím;
-
nárečovo, nárečove prísl.
-
nárečový príd.: n-é prvky;
-
nárek -u m. nariekanie: bolestný n.
-
nárez -u m. studené jedlo z nakrájaných údenín, mäsa ap.;
-
narezať -že -žú dok.
1. rezaním získať al. nahromadiť isté množstvo: n. sečku, n. kvetov
2. rezaním trocha upraviť al. porušiť: n. okraje rezňov, n. citrón;
-
nedok. k 2 narezávať -a
-
nárezový príd.: n-á misa
-
nariadenie -ia s. (úr.) príkaz, predpis, rozkaz: vydať n., podľa n-ia vlády
-
nariadiť -i dok. dať príkaz, prikázať, rozkázať: n. evakuáciu, n-l mu, aby odišiel
-
nariasiť -i dok. poskladať do záhybov, nazberať, zriasiť: n. látku;
n-ená sukňa -
narichtovať dok. hovor. nastaviť (význ. 2): n. (si) hodinky
-
nariedko prísl. riedko: n. vysadená hriadka
-
nariekať -a nedok.
1. plačom, bedákaním prejavovať žiaľ, bolesť ap., bedákať, horekovať: žalostne n., n. nad stratou, od bolesti;
-
nariekavo prísl.
-
nariekavý príd. pripomínajúci nárek, plačlivý: n. hlas, n-é zvuky;
-
narkomafia -ie ž. publ. organizácia, kt. tajne obchoduje s narkotikami
-
narkoman -a m. osoba postihnutá narkomániou;
-
narkománia -ie ž. chorobná návyková túžba po narkotikách a ich nadmerné užívanie;
-
narkomanka -y -niek ž.;
-
narkomanský príd.
-
narkotický príd.
1. spôsobujúci narkózu: n-é látky, prostriedky
2. spôsobený narkózou: n. spánok, n-é opojenie;
narkoticky prísl.
-
narkotikum -ka -tík s. narkotická látka;
lek. omamujúci, utišujúci prostriedok -
narkóza -y -kóz ž. znecitlivenie, uspanie narkotikami: prebrať sa z n-y, operovať pacienta v n-e;
-
narobiť dok. (vo väčšom množstve, s väčšou intenzitou) urobiť, spraviť, porobiť: n. si zásoby, n. chyby, n. dlhov, n. krik(u);
n. si starostí, búrka n-la škodu● veľa rečí nen-í je málovravný;
n. viac → škody ako osohu// narobiť sa
1. vykonať veľa (namáhavej) roboty, napracovať sa: n. sa v domácnosti
2. vzniknúť vo väčšom množstve, utvoriť sa: n-li sa mu vyrážky
-
náročky prísl. s uvedomením si niečoho, naschvál, schválne, úmyselne, op. nevdojak: n. začal búchať
-
náročne prísl.;
-
náročnosť -i ž.
1. k 1: divácka n., kritická n.
2. súbor nárokov kladených na istý jav: n. na riadenie, materiálová n.
-
náročný príd.
1. majúci veľké nároky, požiadavky: n. divák, vkus, byť n. k, voči sebe
2. vyžadujúci veľké úsilie, ťažký, neľahký: n-á práca;
úloha je n-á na čas; -
národ -a m.
1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hosp., históriou, kultúrou a psychikou: slovenský n., slovanské, európske n-y;
Organizácia Spojených n-ov, skr. OSN2. národnosť (význ. 3), etnikum: sťahovanie n-ov
3. hovor. ľud, ľudia: na manifestácii bolo veľa n-a
4. hovor. expr. skupina ľudí, pren. i zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami ap.; spoločnosť, spoločenstvo: rybári sú svojrázny n., ženský n.;
vrabce sú nespratný n.; -
narodenie -ia s. príchod (človeka) na svet: dátum a miesto n-ia;
od n-ia chorľavý;
N. Pána sviatok 25. decembra -
narodeniny -nín ž. pomn. výročie narodenia: mať, oslavovať (päťdesiate) n., dar na n.
-
národík -a m. zdrob. k 1, 2, 4 i expr.
-
narodiť sa dok. (obyč. iba o človeku) byť porodený, prísť na svet: n-l sa im syn, n-ený v Bratislave;
predčasne n-ené dieťa● n. sa pod šťastnou planétou, hviezdou mať v živote (často) šťastie
-
národne prísl.: n. povedomý;
-
národnooslobodzovací príd. týkajúci sa oslobodenia národa (spod koloniálnej a inej nadvlády): n. boj, n-ie hnutie
-
národnosť -i ž.
1. príslušnosť k národu: občania slovenskej n-i
2. menšinový národ al. časť národa žijúca mimo svojho štátu: n-i v bývalom Uhorsku;
rusínska, maďarská n.3. spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím a ekon. životom pred hist. vznikom národa, etnikum;
-
národnoštátny príd. týkajúci sa národného štátu: n. záujem Slovákov
-
národnostne prísl.
-
národný príd.
1. k 1, 2: n. jazyk, n-é jedlá, piesne;
v názvoch Slovenské n-é divadlo, Slovenské n-é povstanie ap.2. vlastenecký, nacionálny: n-é povedomie
3. týkajúci sa národa ako polit. celku, nositeľa št. moci: n. štát, n. program ochrany zdravia, n-é zjednotenie, n-é mužstvo;
n-é záujmy;
n-é hospodárstvo súhrn odvetví výr. a práce v danej krajine; -
národohospodár -a m. odborník v národnom hosp., ekonóm;
-
národohospodársky príd. týkajúci sa národného hosp., ekonomický: n. záujem, význam
-
národopis -u m. ved. disciplína zaoberajúca sa etnografickým a folkloristickým výskumom vlastného národa;
-
národopisec -sca m. odborník v národopise;
-
národopisný príd.: n. výskum
-
národovec -vca m. národne cítiaci, národne uvedomený občan; v min. bojovník za národné práva;
-
národovecký príd.;
-
národovectvo -a s. národné povedomie, vlastenectvo, patriotizmus
-
národovkyňa -e -kýň ž.;
-
nárok -u m.
1. oprávnená požiadavka, oprávnenie, právo: n. na prácu, dovolenku, stratiť n. na odmenu
2. obyč. mn. požiadavky, želania: uspokojovať svoje n-y;
bez n-ov na úplnosť -
nárokovať si nedok. robiť si nároky, vyžadovať, požadovať: n. si uznanie, odmenu
-
narovnať dok.
-
nedok. narovnávať -a
// narovnať sa stať sa (opäť) rovným, vyrovnať sa, vystrieť sa: ohnutý prút sa n-l;
n-aj sa! vystri telo; -
nedok. narovnávať sa -a
-
narozhadzovať dok. rozhádzať (na celom priestore); porozhadzovať: deti n-li v izbe, n. papiere;
n-né šatstvo -
nárožie -ia s. roh budovy al. ulice;
-
narozkazovať dok. rozkázať (viac vecí); poprikazovať; porozkazovať: n. si jedál;
n-l im, čo majú robiť -
narozkladať dok. rozložiť (na väčšom priestore); porozkladať: n-l po stole darčeky
-
narozlievať -a dok. rozliať (na väčšom priestore); porozlievať: n. víno, na dlážke je n-né
-
narozmýšľať sa -a dok. stráviť dlhší čas rozmýšľaním: n. sa o problémoch;
n. sa, ako ďalej -
nárožný príd.: n. dom
-
narozprávať -a dok.
1. obšírne, všeličo povedať, nahovoriť, navravieť, porozprávať: veľa nám o ňom n-l;
veľa toho nen-a je málovravný2. nahovoriť (význ. 2), navravieť: verí všetkému, čo mu n-jú;
n-l naňho, že pije// narozprávať sa stráviť istý (dlhší) čas rozprávaním, nahovoriť sa: o príhode sa už veľa n-l
-
narozsýpať -a dok. rozsypať (na väčšom priestore); porozsýpať: n. múku pri pečení;
n. smetí po izbe -
narúbať -e -u dok. rúbaním pripraviť, nahromadiť isté množstvo: n. dreva;
n. uhlie -
naruby prísl. na rubovú stranu, naopak: prevrátiť šaty n.
● obrátiť (svet, život ap.) n. celkom premeniť;
obrátiť, poprevracať niečo n. uviesť do zmätku, neporiadku -
náruč -e ž. kniž. náručie: n. kvetov
-
nedok. narúčať -a: počúval, čo mu n-jú
-
náručie -ia s. priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah: držať dieťa v n-í, vziať dieťa do n-ia, otvoriť n.;
privítať, prijať niekoho, niečo s otvoreným n-ím i fraz. ochotne, rád;
(za) n. sena -
náručný príd. v záprahu pravý: n. kôň
-
nedok. narúšať -a, narušovať
-
narušiť dok. trocha, čiastočne porušiť; pokaziť: n. ticho, disciplínu;
n-ené zdravie; -
narušiteľ -a mn. -ia m. voj., publ. kto niečo narušil: n. hraníc;
-
narušiteľka -y -liek ž.
-
narušovateľ, narúšateľ -a mn. -ia m. kto niečo narúša (spolužitie, poriadok ap.), rušiteľ;
-
narušovateľka, narúšateľka -y -liek ž.
-
náruživec -vca m. náruživý človek
-
náruživo prísl.: n. milovať;
-
náruživosť -i ž.
-
náruživý príd.
1. silno zaujatý za niečo, (pri)veľmi oddaný niečomu, vášnivý; svedčiaci o tom: n. poľovník, čitateľ;
n-á debata2. prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch, vášnivý; svedčiaci o tom: n. muž;
n. bozk, pohľad; -
naružovo, pís. i na ružovo prísl. na ružovú farbu, ružovo, doružova: zafarbiť n., upiecť koláč n.
● → maľovať (veci, fakty ap.) n.
-
narýchlo prísl. s náhlením, rýchle, napochytro: n. pripravený obed