Význam slova "mý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

máčik -a/-čka m. zdrob. expr.

mačný, máčny príd.

● expr. ani m. mak, máčik, ani za, o m. mak, máčik vôbec nie, ani trocha;

mädliť nedok. prstami al. dlaňami opakovane pritískať, žmoliť, húžvať: m. hlinu (medzi) prstami, m. čiapku, m. si fúzy (v rozpakoch);
m. si ruky, dlane i fraz. byť spokojný s výsledkom

mág -a mn. -ovia m.

1. mudrc u starovekých národov

2. kniž. čarodejník;

mágia -ie ž. tajomná moc mágov; čarodejníctvo, kúzelníctvo: čierna, moderná m.;

máj -a m.

1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.;
Prvý m. Sviatok práce

2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom

3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby

● studený m., v stodole raj;

májik -a m. zdrob. k 2, 3

majordóm, majordómus -ma mn. -ovia/-i m.

1. hist. prvý hodnostár na (franc.) panovníckom dvore

2. zastaráv. al. expr. správca vo veľkej domácnosti

májovka -y -viek ž.

1. jedlá jarná huba belavej farby, bot. čírovnica májová Tricholoma gambosum

2. obyč. mn. skorý druh čerešieň

3. včel. jarná choroba včiel

májový príd. k 1: m. sprievod;
m. dážď, m-á bryndza;

mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)

mäkčidlo -a -diel s. zmäkčovadlo

mäkčiť nedok.

1. zmäkčovať: m. vodu;
lingv. m-enie spoluhlások palatalizácia

2. hovor. mäkko vyslovovať

mäkko prísl. i vetná prísl.: m. vystlať, m. pozrieť;
bolo mu m. okolo srdca;

mäkkosť -i ž.

mäkký mäkší príd.

1. poddávajúci sa tlaku, poddajný, op. tvrdý: m-á kožušina, tráva, perina, m-é ovocie;
m. ako blato i fraz. expr. nerozhodný, poddajný;
m. ako kus chleba dobrý;
v rozlič. odb.: anat. m-é podnebie jeho zadná časť;
lek. m. vred;
les. m-é drevo;
vodohosp. m-á voda;
ekon. m-á norma;
let. m-é pristátie

2. pôsobiaci na zmysly dojmom jemnosti, lahodnosti, príjemnosti, op. tvrdý: m. hlas, tón, m. pohyb, krok, m. pohľad, m-á výslovnosť;
lingv. m-é spoluhlásky artikulované na prednom podnebí (napr. ť, ď);
m-é → drogy

3. citlivý, súcitný, prístupný, op. tvrdý: m. človek, m-á povaha, mať m-é srdce

● je z m-ho cesta je príliš poddajný;

mäkkýš -a mn. N a A -e m. živočích s mäkkým telom bez kostry;
zool. mäkkýše Mollusca;

mäknúť -e -ú -kol nedok.

1. stávať sa mäkším, mäkkým, op. tvrdnúť, tuhnúť: maslo na teple m-e, zelenina varením m-e;
lek. m-tie kostí

2. stávať sa prístupnejším, láskavejším: pohľad, srdce mu m-e

● pejor. m-e mu mozog, rozum robí nerozumnosti, osprostieva

mäkučko, mäkuško, mäkunko, mäkulinko prísl.

mäkučký, mäkušký, mäkunký, mäkulinký príd. expr. veľmi al. príjemne mäkký;

mäkušiť nedok. expr. mädliť, húžvať, žmoliť: m. v rukách čiapku

máličko, máličičko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

málilinko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

málinko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

máliť sa -i nedok. obyč. v 3. os. zdať sa málo, vidieť sa nedostačujúcim: suma sa mu m-i;
m-i sa mu stravy;
neos. m-i sa mu

máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší

málokde zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (miest), iba na niekt. miestach, zriedkakde: m. na svete, m. sa vyskytovať

málokedy zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (času), iba niekedy, zriedkakedy, zriedkavo: m. je doma

málokrvne prísl.;

málokrvnosť -i ž. anémia: trpieť na m.

málokrvný príd. majúci málo červených krviniek al. krvného farbiva, anemický: m-é deti;

málokto -koho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (ľudí), malý počet (ľudí), zriedkakto: s m-kým sa priatelil

máloktorý zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí, ľudí), iba niektorý, zriedkaktorý: m-á kniha tak zaujme, m-í súhlasili s návrhmi

málotriedka -y -dok ž. škol. škola majúca malý počet tried, v kt. sú spojené viaceré ročníky, málotriedna škola

málotriedny príd. škol. majúci málo tried: m-a škola

málovravne prísl.;

málovravnosť -i ž.

málovravný príd.

1. kt. málo al. nerád hovorí

2. skúpy na údaje: m-á reč;

mámiť -i nedok.

1. omamovať: jar m-i zmysly

2. klamať, zavádzať: m. niekoho peknými sľubmi

3. lákať, vyťahovať: m. od niekoho peniaze, m. z niekoho priznanie

mámivý príd.

1. mámiaci zmysly, omamný: m-á vôňa

2. mámiaci, klamný: m-á nádej

3. lákavý, zvodný, vábny: m-á krása

mánia -ie ž. vášnivá zaujatosť za niečo: mať všelijaké m-ie;
lek. duš. choroba prejavujúca sa vzrušenou náladou, prílišnou aktivitou ap.;

márne prísl. k 1: m. prosiť

márnica -e -nic ž. miestnosť al. budova na cintoríne pre rakvu s mŕtvym

márniť -i nedok.

1. neužitočne strácať, nehospodárne zaobchádzať s niečím, mrhať, plytvať (čím): m. čas, majetok, sily

2. ničiť, nivočiť, hubiť, kántriť: m. dobytok;
m. ľudí zabíjať

márnivo prísl.;

márnivosť -i ž.: ženská m.

márnivý príd.

1. márnomyseľný, samoľúby; svedčiaci o tom: m-á na svoju krásu;
m-é myšlienky

2. márnotratný;

márnomyseľne prísl.;

márnomyseľnosť -i ž.

márnomyseľný príd. preceňujúci svoje prednosti, márnivý, samoľúby; svedčiaci o tom: m-é dievča;
m-á povaha;

márnosť -i ž.

1. iba jedn. zbytočnosť, daromnosť, neužitočnosť: m. úsilia, pocit m-i

2. iba jedn. expr. pominuteľnosť, prázdnota: m. pýchy, m. sveta

3. vec nemajúca hodnotu, zbytočnosť, daromnica: kupovať m-i, svetské m-i

● expr. m. šedivá! zvolanie (pri nespokojnosti, údive ap.);
vyjsť na m. stať sa zbytočným;
dať sa na m. začať žiť hmotným, pominuteľným veciam

márnotratne prísl.: m. rozdávať;

márnotratnica -e -níc ž.

márnotratník -a mn. -ci m. márnotratný človek;

márnotratnosť -i ž.

márnotratný príd. nerozvážne utrácajúci peniaze al. iné hodnoty, op. sporivý: viesť m. život;
kniž. m. syn;

márny príd.

1. zbytočne vynaložený, daromný, zbytočný: m-a robota, námaha, obeť, túžba;
hovor. to je m-e to tak musí byť

2. expr. bezcenný, prázdny; pominuteľný: m-a pýcha, m-e peniaze

● expr.: (rozbiť) na m-e kúsky, kusy celkom;
m-a sláva nedá sa nič robiť;

máry már ž. pomn. nosidlá na rakvu

● byť na m-ach byť mŕtvy

mäsiar -a m. odborník zaoberajúci sa spracúvaním a predajom mäsa; majiteľ výrobne al. predajne mäsa;

mäsiarka -y -rok ž.

1. odborníčka v mäsiarstve; predavačka mäsa; majiteľka výrobne al. predajne mäsa

2. hovor. zastaráv. mäsiarova žena

3. mucha znášajúca larvy do rán al. do mäsa, zool. Sarcophaga

mäsiarsky príd. i prísl.;

mäsiarstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. mäsiarsky odbor; živnosť mäsiara

2. predajňa mäsa

mäsisko -a s. zvel. množstvo mäsa al. tvrdé mäso

mäsitosť -i ž.

mäsitý príd.

1. obsahujúci mäso, op. bezmäsý: m-é jedlo

2. obrastený mäsom, mäsnatý, tučný: m-á tvár;
m-é pery plné

3. dužnatý, mäsnatý: m-é ovocie, m-é rajčiny;

mäsko -a s. zdrob. expr.;

mäsnatý príd. mäsitý (význ. 2, 3): m. dobytok;
m-á paprika, huba

mäso -a mias s.

1. mäkké časti živočíšneho organizmu (sfarbené do hnedočervena); táto hmota použ. ako potrava: zarezať si do živého m-a;
surové, chudé m.;
hovädzie, hydinové m.;
balíčkované m.;
variť, piecť, údiť m., chovať hydinu na m.;
živé, divé m. nadmerne vyvinuté tkanivo;
publ. obchod s bielym m-om vyvážanie žien a detí do cudziny na nútenú prostitúciu

2. hovor. dužina: šťavnaté m. slivky, hrušky

● (človek) z m-a a krvi, kostí s ľudskými chybami;
lacné m., riedka polievka;
(ne)byť na m. (ne)mať rád mäso;

mäsovočervený príd. červený ako čerstvé mäso

mäsový príd.

1. vyrobený z mäsa: m-á polievka, konzerva

2. súvisiaci s mäsom: m. priemysel;
m-á múčka umelé hnojivo;
m-á farba červená ako mäso

3. hovor. byť mäsový mať rád mäso;

mäsožravec -vca mn. N a A -e m. živočích živiaci sa mäsom

mäsožravosť -i ž.

mäsožravý príd. kt. sa živí mäsom: zool. m-é živočíchy;
m-é rastliny hmyzožravé;

mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;

mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.

1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov;
neos. m-a ho;

2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen;
v hlave mu m-la spomienka

● expr. v hlave mu m-a je pomätený

mätež -e ž. kniž. zmätok, chaos: m. jazykov;

mätežný príd.

mátoha -y -toh ž. strašidlo (význ. 1): báť sa m-y;

● expr.: chodiť ako m. neprítomne;
bledý ako m. veľmi

mätový príd.: m. odvar

mátožiť nedok. expr.

1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;

2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka

mátožne prísl.: m. sa kolísať;
expr. m. hrať

mátožný príd.

1. vzbudzujúci hrôzu, strašidelný, hrôzostrašný: m. zjav, sen, m-á vidina

2. expr. malátny (význ. 1), chabý: m. výkon;

mávačka -y -čiek ž. prostriedok na vyjadrenie manifestačného pozdravu v sprievodoch, mávadlo

mávadlo -a -diel s. mávačka

opak. mávať¹ -a

// mať sa

1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle;
napíš, ako sa máš;
ako sa máš, máte? zdvorilostná formula;
dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode

2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod;
hneď sa mali do roboty

3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho

● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý;
m. sa na pozore byť opatrný;
ty sa máš žije sa ti dobre;

mávať² -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku;
m. krídlami trepotať;

opak. mávať sa

dok. mávnuť -e -u -vol: m. nad niečím rukou i fraz. a) rezignovať b) zľahčiť niečo

mé, méé cit. napodobňuje hlas ovce al. kozy

médium -ia s.

1. sprostredkujúca osoba pri špiritistických, okultistických ap. javoch

2. odb. prostredie: kvapalné, plynné m.

3. odb. sprostredkujúci činiteľ, nástroj: inform. pamäťové m. prostriedok na zaznačovanie údajov;
komunikačné m. jazyk, kód;
elektronické m-iá rozhlas, televízia;
publ. masové m-iá tlač, rozhlas, televízia;
→ tlačené m.;
→ tlačové m.

4. šport. polomäkký lyžiarsky vosk;

medziiným prísl. okrem iného, popri inom

medzitým prísl. za ten čas, zatiaľ, medzičasom: bol preč a nevedel, čo sa m. stalo

medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, zatiaľ čo: m. čo čítal, obed sa uvaril

mékať -a nedok. mečať, bľačať: m-nie kôz

méta -y mét ž. kniž. cieľ: klásť si, dosiahnuť vysoké m-y

metronóm -u m. hud. prístroj na určovanie tempa

míľnik -a m. kameň, stĺp pri ceste označujúci vzdialenosti;

míľnikový príd.

míľový príd.

● m-mi krokmi rýchlo

mím -a mn. -ovia m. herec hrajúci v pantomíme

mína -y mín ž. teleso s náložou vybuchujúce zapálením, nárazom ap.; náboj mínometu: časovaná, protitanková m.;

míňať -a nedok.

1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas

2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo

3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a

4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a;

míner -a m. kto pracuje s mínami a výbušninami

míniový príd.

mínium -ia s. odb. tehlovočervené farbivo použ. ako ochrana proti hrdzi;

mínomet -u m. zbraň na vystreľovanie mín;

mínometník -a mn. -ci m. kto obsluhuje mínomet

mínometný príd.: m-á paľba

mínovať nedok. klásť míny: m. železničnú trať

mínový príd.: m-é pole

mínus

I. spoj. mat. vyj. odčítanie, bez, op. plus, zn. –: šesť m. dva

II. prísl. mat. označ. zápornú veličinu, op. plus, zn. –: m. dva stupne

● plus m. asi, približne

III. mínus neskl. s. i -u m., op. plus

1. znak odčítania al. zápornej veličiny, zn. –: napísať m.

2. hovor. nedostatok, chyba: toto riešenie má isté m.;

mínusový príd.

míting -u m. (angl.)

1. publ. ver. zhromaždenie: slávnostný, protestný m.

2. šport. preteky: ľahkoatletický m.

mľandravec -vca m. expr. mľandravý človek

mľandravo prísl.;

mľandravosť -i ž.

mľandravý príd. expr. ochabnutý, slabý, malátny: m-é svaly, pohyby, m-á myseľ;
m. človek nemajúci sa k činu;

mľaskať -á, mliaskať -a nedok. vydávať zvuk odtŕhaním jazyka od podnebia al. prudkým pohybom pier: m. pri jedle, m. jazykom, ústami;

mľaskavo, mliaskavo prísl.

mľaskavý, mliaskavý príd. pripomínajúci mľaskanie, sprevádzaný mľaskaním: m. bozk;