Význam slova "obeť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 14 výsledkov (1 strana)
-
obeť -e ž.
1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.
2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
výchova vyžaduje o-e;
urobiť niečo za cenu o-í3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
padnúť za o. nepriateľovi;
vrhnúť sa na svoju o. korisť□ priniesť o. obetovať sa;
-
obeta -y obiet ž. obeť (význ. 1, 2): eucharistická o.;
matkina o-a nebola márna;
byť schopný o-y□ prinášať o-y obetovať sa;
-
obetavo prísl.: o. pracovať;
-
obetavosť -i ž.
-
obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka;
o. čin, o. výkon; -
obetný príd.
obetný príd. k 1: o. oltár, dar
● o. baránok kto sa musí obetovať
-
obetovať nedok. i dok.
1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu;
o. utrpenie (Bohu);
cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom;
o. na charitatívnu činnosť3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu;
o. sa za cudzie záujmy; -
opak. obetúvať -a
// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine
-
obeživo -a s. súhrn peňazí v obehu: vzrast o-a
-
obežnica -e -níc ž. planéta (význ. 1)
-
obežník -a m. úr. prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom: vydať o.;
-
obežníkový príd.
-
obežný príd.: o-á rýchlosť, dráha;
o-é prostriedky, o. kapitál