Význam slova "mý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 357 výsledkov (3 strán)
-
my G, A, L nás D nám I nami zám. osob. 1. os. mn.
1. označ. skupinu, ktorú tvorí hovoriaci a jedna al. viac osôb: poď s nami, so mnou a otcom;
dajte nám vedieť;
my s bratom ja a brat;
u nás na Slovensku2. označ. ľudí všeobecne al. istý kolektív; všetci, každý z nás: musí nám (všetkým) záležať na poriadku;
my žiaci 4. triedy...3. naznač. citovú, osobnú zainteresovanosť hovoriaceho: ako nám pokus potvrdzuje, ... teraz nám zahrá obľúbená skupina;
hovor. ako nám ide robota? vám, ti4. zastupuje zám. ja a) v odb. a publ. textoch (plurál skromnosti): záver, ku ktorému sme došli my b) v min. v prejavoch panovníkov (majestátny plurál): my, kráľ uhorský
● nech to ostane medzi nami nevyzradené;
expr. po nás → potopa -
mycí, správ. umývací
-
mydielko -a -lok s. zdrob.
-
mydlina -y -lín ž. obyč. mn. (spenený) mydlový roztok; mydlová pena: na tvári mu ostala m.;
namočiť bielizeň do m-ín -
mydliť nedok. natierať mydlom: m. špinavé šaty, m. si ruky, m. sa pred holením
● expr. m. niekomu hlavu hrešiť ho
-
mydlo -a -diel s. prostriedok na uvoľňovanie špiny pri umývaní a praní: toaletné m., m. na pranie;
umývať sa m-om; -
mykaný príd. text. upravený mykaním: m-á priadza mäkká, huňatá
-
mykať nedok.
1. (opakovane) prudko a krátko ťahať, potrhávať, šklbať: m. plecami, m. hlavu;
m. niekoho za ruku;
neos. m-á mu bradou2. text. spracúvať (kúdeľ) na rovnomerné vlákna: m-nie bavlny;
-
dok. myknúť -e -ú -kol expr.
1. trocha ho to m-lo zarazilo, naľakalo
2. ujsť: m. za roh
// mykať sa robiť prudké a krátke pohyby, šklbať sa, trhať sa: svaly na tvári sa mu m-li;
nem-aj sa! -
dok. myknúť sa
-
mykológ -a mn. -ovia m. odborník v mykológii;
-
mykológia -ie ž. veda o hubách;
-
mykologička -y -čiek ž.;
-
mykologický príd.: m-á poradňa
-
myksovať, myksľovať nedok. hovor. expr. mykať, potrhávať, šklbať: m. niekoho za rukáv, m. spáčom
-
mýliť -i -ľ! nedok.
1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní);
m-i ho výpoveď svedka2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie
// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l;
m. sa vo výpočtoch -
mylne prísl.: m. usudzovať;
-
mylnosť -i ž.
-
mylný príd. nezodpovedajúci pravde, nepravdivý, chybný, pomýlený: m-é tvrdenie, m. názor, m-á predstava;
-
myóm -u m. lek. nezhubný nádor
-
myostimulátor -a m. lek. rehabilitačný prístroj na povzbudzovanie činnosti ochabnutého svalstva
-
myrha -y ž. voňavá živica niekt. orientálnych stromov (jeden z darov, kt. mudrci priniesli narodenému Ježišovi)
-
myriada -y -iád ž. kniž. desaťtisíc;
obyč. pren. nesčíselné množstvo: m-y hviezd -
myrta -y mýrt ž. stredomorský vždyzelený ker, bot. Myrtus;
-
myrtový príd.: m. veniec
-
myš -i ž.
1. malý hlodavec robiaci škodu najmä v domoch a na poliach, zool. Mus
2. inform. obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču, pohybujúci sa po tvrdej podložke a zabezpečujúci vstup informácií
● expr.: mokrý, zmoknutý, spotený ako m. veľmi;
chudobný ako (kostolná) m. celkom;
je ich ako m-í veľa;
hrať sa s niekým ako mačka s m-ou zahrávať sa;
spí ako m. na vreci čujne; -
myšacinec -nca m. myšací trus
-
myseľ -sle/-sli ž.
1. myslenie, vedomie; intelekt: bystrá, sústredená m.;
zamestnáva, vzrušuje to jeho m.2. zmýšľanie, presvedčenie: jednota m-í;
je mu to proti m-i3. duš. stav, nálada: mať veselú m.;
(ne) klesať na m-i□ mať niečo na m-i, mať m. na niečo myslieť na niečo
● prišlo mu na m., prebehlo mu m-ou pomyslel si, spomenul si;
ani m.! nie!;
zíde z očí, zíde z m-e;
→ klesať na m-i;
veselá m. – pol zdravia -
myší, myšací príd.: má m-ie zuby drobné a ostré;
myší chvost, bot. rebríček Achillea;
myší chvostík, bot. chvostík Myosurus;● expr. schoval by sa i do m-cej diery hanbí sa, bojí sa;
-
myšiak -a mn. N a A -y m.
1. dravý vták živiaci sa myšami, kaňa, zool. Buteo
2. rozpráv. myší samec
-
myška -y -šiek, myšička -y -čiek ž. zdrob.
-
myšlienka -y -nok ž.
1. obsah, výsledok myslenia: mať smutné, bočné m-y;
hlavou mu preletela m.;
vyjadriť m-u vetou, jazykom2. iba mn. myslenie, premýšľanie: zahĺbiť sa do m-ok, pretrhnúť niť m-ok
3. myslená predstava o niečom, idea, nápad; plán, úmysel: to je výborná m.;
prísť na originálnu m-u;
uskutočniť svoju m-u4. idea, presvedčenie, zásada: m. samostatnosti;
hlásať revolučné m-y5. obsahové zacielenie umel. al. ved. diela, idea, námet, téma: hlavná m. románu, filmu;
-
myšlienkovo, myšlienkove prísl.: m. bohaté dielo
-
myšlienkový príd.: m. proces, m-á náplň;
-
myslieť -í -ia nedok.
1. rozumom postihovať skutočnosť a rozlič. vzťahy v nej, robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov, uvažovať, premýšľať: logicky m.;
m-iaca bytosť človek;
mať presné, popletené m-nie;
m-ená čiara jestvujúca v predstave;
hovor. m-í mu to (dobre)2. mať na mysli, na zreteli, pamätať; rozumieť: m. na deti, na budúcnosť;
koho, čo tým m-š?3. mať v úmysle, zamýšľať, chcieť: m-í už na odplatu;
m-m to s vami dobre;
ako m-š4. i myslieť si mať mienku, názor, zmýšľať, usudzovať, mieniť: čo si o veci m-š? nem-m, že je to správne
5. i myslieť si mať dojem, domnievať sa, nazdávať sa, mieniť: m. si o sebe priveľa namýšľať si;
m-m (si), že sa vrátim skoro6. myslím vo funkcii čast. hádam, tuším, vari: toto je, m., moja posledná príležitosť
-
mysliteľ -a mn. -ia m. kto hlboko a tvorivo premýšľa o dôležitých (najmä filoz.) otázkach, filozof;
-
mysliteľka -y -liek ž.;
-
mysliteľný príd. kt. sa dá predstaviť, možný: to je ťažko m-é, to nie je m-é;
jedine m. dôvod -
mysliteľský príd.: m. typ človeka;
mysliteľsky prísl.;
-
mysliteľstvo -a s.
-
mystériový príd.
-
mystérium -ria D a L -iu s.
1. kniž. veľké tajomstvo, záhada: m. života, smrti
2. náb. pravda poznávaná z Božieho zjavenia, nie prirodzeným rozumom, tajomstvo
3. lit. stredoveká duchovná hra;
-
mysticizmus -mu m. učenie a prax týkajúce sa prepiatej mystiky (význ. 1): upadnúť do m-u
-
mystička -y -čiek ž.;
-
mystický príd.: m-á viera;
m-á sila tajomná;mysticky prísl.
-
mystik -a mn. -ci m. kto sa venuje mystike;
-
mystika -y ž.
1. prežívanie priameho kontaktu s nadzmyslovým svetom, s Bohom; príslušné učenie: budhistická m., kresťanská m.
2. tajuplnosť, tajomnosť, záhadnosť: m. smrti, m. čísel;
-
mýtickosť -i ž.
-
mýtický príd.: m. svet, hrdina;
-
mýtizovať nedok. utvárať mýtus okolo niečoho: m. hrdinu v románe, m-nie dejín
-
mýtny príd.: m. poplatok
-
mýto -a mýt s.
1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.
-
mytológia -ie ž.
1. súhrn mýtov, bájoslovie: antická m.
2. veda o mýtoch;
-
mytologický príd.: m. výjav;
m. výskum -
mýtus -tu m.
1. tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta, o prír. javoch, bohoch, hrdinoch ap., báj: pohanské, africké mýty
2. expr. výmysel podávaný ako pravda: mýty o neomylnosti niekoho;
osobnosť opradená m-om; -
Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu
● odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel
-
agronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v agronómii;
-
amalgám -u m. chem. zliatina kovu s ortuťou;
-
angažmán -u m. i neskl. s. zmluva na pod(áv)anie umel. výkonu (v súbore); takto získané zamestnanie: dostať, prijať a.
-
aranžmán -u m. i neskl. s. usporiadanie, úprava
-
astronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v astronómii, hvezdár;
-
atóm -u m. najmenšia časť chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie: rozbitie a-u;
-
autodróm -u m.
-
bohém -a m. človek (obyč. umelec) zámerne porušujúci spoloč. konvencie;
-
bohuprisám, bohuprisahám
I. čast. expr. dotvrdzuje platnosť výpovede zaverením, veru: pekné dievča, b.
II. cit. vyj. rozlič. citové stavy (prekvapenie, sklamanie ap.): ej, b., ale ste mi dali!
-
čary-mary, čáry-máry cit.: čáry-máry (fuk) zaklínacia formula
-
chrám -u m. väčšia budova určená na bohoslužby, kostol: gotický ch.;
-
chróm -u m. veľmi tvrdý striebrobiely kov, chem. prvok, zn. Cr;
-
chromozóm -u m. biol. vláknitý útvar v bunkovom jadre obsahujúci gény;
-
čím
I. č. – tým (s 2. st. príd., prísl.) spoj. podraď. vyj. mieru deja, vlastnosti: č. je starší, tým menej vládze;
č. prv prídu, tým lepšieII. čast. (s 2. i 3. st. príd., prísl.) vyj. najvyššiu možnú mieru, hranicu: získať č. väčší podiel;
príď č. (naj)skôr -
čmára -y čmár ž. expr. neúhľadná čiara: č-y na stene
-
čmáranica -e -níc ž. expr. čmáranina, čarbanica
-
čmáranina -y -nín ž. expr. čarbanica, čarbanina;
-
čmárať -a nedok. expr. čarbať: č. po stenách, uhľom po papieri
-
diadém -u m. (pôv. kráľovský) šperk na ozdobu hlavy, drahocenná čelenka: drahokamy v d-e
-
do mäkka → domäkka;
-
dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica
-
ekonóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v ekonómii, národohospodár; učiteľ al. študent ekonómie;
-
ekosystém -u m. biol. rastlinné a živočíšne spoločenstvo viazané na isté životné prostredie a utvárajúce s ním jeden celok: e. Žitného ostrova
-
ekzém [egz-] -u m. lek. druh kožnej choroby, lišaj;
-
enzým -u m. bielkovinová látka urýchľujúca chem. reakcie v živom organizme, ferment;
-
extrém -u m. krajnosť; výstrednosť: e-y počasia;
zachádzať do e-ov; -
fantóm -u m.
-
flám -u m. hovor. flámovanie: ísť na f., byť na f-e
-
flámčina -y ž. flámsky jazyk
-
fytokrém -u m. kozmet. prípravok využívajúci prírodné rastlinné látky
-
gastronóm -a mn. -i/-ovia m.
1. odborník v gastronómii
2. kniž. labužník, gurmán;
gastronóm -u m. neživ. obchod s potrav. špecialitami;
-
idióm -u m. lingv. idiomatizmus;
-
ježišmaria, ježišmária cit. vyj. strach, hrôzu, začudovanie, prekvapenie ap.: j., čo sa stalo? j., kde sme sa dostali?
-
karcinóm -u m. lek. zhubný rakovinový nádor
-
kašmír -u m. mäkká tenká vlnená tkanina;
-
kašmírový príd.: k. šál, vzor
-
kondóm -u m. prezervatív
-
kostým -u m.
1. dámske oblečenie z kabátika a sukne al. nohavíc: športový k.
-
kostýmček -a m. zdrob.;
-
kostýmčekový príd.
-
kozmodróm -u m. základňa, z kt. sa vysielajú rakety do kozmu
-
krám -u m. hovor. obyč. pejor.
1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.
2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y
● aký → pán, taký k.;
to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje; -
krčmár -a m. hovor. hostinský;
-
krčmárka -y -rok ž.;
-
krčmársky príd.
-
krém -u m.
1. polotuhý prípravok na udržiavanie koženej obuvi ap.: k. na topánky
-
kým spoj. podraď. uvádza vetu
1. časovú s význ. okolnosti, počas kt. al. po ktorú trvá dej nadradenej vety: k. sme mladí, všetko sa nám zdá krajšie;
budeme tu dotiaľ, k. neprídu ostatní2. podmetovú s časovým význ. (v prís. nadradenej vety je sloveso trvať): trvalo to dlho, k. sa vychystali
3. nepravú časovú, pričom vyj. odporovací vzťah, zatiaľ čo: jemu sa darilo, k. ostatní zápasili s problémami
-
lančmít, pôv. pís. luncheon meat [lančenmít] -u m. (angl.) obch. upravené mleté mäso v konzerve
-
m [i em] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: m meter;
m2 štvorcový meter;
m3 kubický meter;
admin.: m. r. minulého roka;
t. m. tohto mesiaca;
M rím. číslica tisíc -
máčať -a nedok.
1. ponárať do tekutiny (a vystavovať jej pôsobeniu), namáčať: m. si ruky vo vode;
m-nie ľanu, semena;
m-né pečivo oblievané (čokoládou)2. robiť mokrým: m. si oči harmančekom, slzy m-jú tvár
// máčať sa
1. ponárať sa do tekutiny: husi sa m-jú vo vode
2. byť ponorený v tekutine, močiť sa: zelinky sa m-jú v liehu, konope sa m-jú v potoku