Význam slova "mý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 357 výsledkov (3 strán)

  • my G, A, L nás D nám I nami zám. osob. 1. os. mn.

    1. označ. skupinu, ktorú tvorí hovoriaci a jedna al. viac osôb: poď s nami, so mnou a otcom;
    dajte nám vedieť;
    my s bratom ja a brat;
    u nás na Slovensku

    2. označ. ľudí všeobecne al. istý kolektív; všetci, každý z nás: musí nám (všetkým) záležať na poriadku;
    my žiaci 4. triedy...

    3. naznač. citovú, osobnú zainteresovanosť hovoriaceho: ako nám pokus potvrdzuje, ... teraz nám zahrá obľúbená skupina;
    hovor. ako nám ide robota? vám, ti

    4. zastupuje zám. ja a) v odb. a publ. textoch (plurál skromnosti): záver, ku ktorému sme došli my b) v min. v prejavoch panovníkov (majestátny plurál): my, kráľ uhorský

    nech to ostane medzi nami nevyzradené;
    expr. po nás → potopa

  • mycí, správ. umývací

  • mydielko -a -lok s. zdrob.

  • mydlina -y -lín ž. obyč. mn. (spenený) mydlový roztok; mydlová pena: na tvári mu ostala m.;
    namočiť bielizeň do m-ín

  • mydliť nedok. natierať mydlom: m. špinavé šaty, m. si ruky, m. sa pred holením

    expr. m. niekomu hlavu hrešiť ho

  • mydlo -a -diel s. prostriedok na uvoľňovanie špiny pri umývaní a praní: toaletné m., m. na pranie;
    umývať sa m-om;

  • mydlovnička -y -čiek ž. mištička al. puzdro na mydlo

  • mydlový príd.: m. prášok, m-á pena, bublina;

  • myk cit. naznač. prudký pohyb, myknutie: m. s ním do vody

  • mykaný príd. text. upravený mykaním: m-á priadza mäkká, huňatá

  • mykať nedok.

    1. (opakovane) prudko a krátko ťahať, potrhávať, šklbať: m. plecami, m. hlavu;
    m. niekoho za ruku;
    neos. m-á mu bradou

    2. text. spracúvať (kúdeľ) na rovnomerné vlákna: m-nie bavlny;

  • dok. myknúť -e -ú -kol expr.

    1. trocha ho to m-lo zarazilo, naľakalo

    2. ujsť: m. za roh

    // mykať sa robiť prudké a krátke pohyby, šklbať sa, trhať sa: svaly na tvári sa mu m-li;
    nem-aj sa!

  • dok. myknúť sa

  • mykológ -a mn. -ovia m. odborník v mykológii;

  • mykológia -ie ž. veda o hubách;

  • mykologička -y -čiek ž.;

  • mykologický príd.: m-á poradňa

  • myksovať, myksľovať nedok. hovor. expr. mykať, potrhávať, šklbať: m. niekoho za rukáv, m. spáčom

  • mýliť -i -ľ! nedok.

    1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní);
    m-i ho výpoveď svedka

    2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie

    // mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l;
    m. sa vo výpočtoch

    // mýliť si omylom si zamieňať, pliesť si: m. si ľudí

  • mýlka -y -lok ž. omyl, chyba: bola to osudná, nepríjemná m.

  • mylne prísl.: m. usudzovať;

  • mylnosť -i ž.

  • mylný príd. nezodpovedajúci pravde, nepravdivý, chybný, pomýlený: m-é tvrdenie, m. názor, m-á predstava;

  • myokard -u m. anat. srdcový sval: infarkt m-u

  • myóm -u m. lek. nezhubný nádor

  • myostimulátor -a m. lek. rehabilitačný prístroj na povzbudzovanie činnosti ochabnutého svalstva

  • myrha -y ž. voňavá živica niekt. orientálnych stromov (jeden z darov, kt. mudrci priniesli narodenému Ježišovi)

  • myriada -y -iád ž. kniž. desaťtisíc;
    obyč. pren. nesčíselné množstvo: m-y hviezd

  • myrta -y mýrt ž. stredomorský vždyzelený ker, bot. Myrtus;

  • myrtový príd.: m. veniec

  • mys -u m. výbežok pevniny do mora: M. dobrej nádeje

  • myš -i ž.

    1. malý hlodavec robiaci škodu najmä v domoch a na poliach, zool. Mus

    2. inform. obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču, pohybujúci sa po tvrdej podložke a zabezpečujúci vstup informácií

    expr.: mokrý, zmoknutý, spotený ako m. veľmi;
    chudobný ako (kostolná) m. celkom;
    je ich ako m-í veľa;
    hrať sa s niekým ako mačka s m-ou zahrávať sa;
    spí ako m. na vreci čujne;

  • myšacina, myšina -y ž. myšací zápach

  • myšacinec -nca m. myšací trus

  • myseľ -sle/-sli ž.

    1. myslenie, vedomie; intelekt: bystrá, sústredená m.;
    zamestnáva, vzrušuje to jeho m.

    2. zmýšľanie, presvedčenie: jednota m-í;
    je mu to proti m-i

    3. duš. stav, nálada: mať veselú m.;
    (ne) klesať na m-i

    mať niečo na m-i, mať m. na niečo myslieť na niečo

    prišlo mu na m., prebehlo mu m-ou pomyslel si, spomenul si;
    ani m.! nie!;
    zíde z očí, zíde z m-e;
    klesať na m-i;
    veselá m. – pol zdravia

  • myší, myšací príd.: má m-ie zuby drobné a ostré;
    myší chvost, bot. rebríček Achillea;
    myší chvostík, bot. chvostík Myosurus;

    expr. schoval by sa i do m-cej diery hanbí sa, bojí sa;

  • myšiak -a mn. N a A -y m.

    1. dravý vták živiaci sa myšami, kaňa, zool. Buteo

    2. rozpráv. myší samec

  • myška -y -šiek, myšička -y -čiek ž. zdrob.

  • myšlienka -y -nok ž.

    1. obsah, výsledok myslenia: mať smutné, bočné m-y;
    hlavou mu preletela m.;
    vyjadriť m-u vetou, jazykom

    2. iba mn. myslenie, premýšľanie: zahĺbiť sa do m-ok, pretrhnúť niť m-ok

    3. myslená predstava o niečom, idea, nápad; plán, úmysel: to je výborná m.;
    prísť na originálnu m-u;
    uskutočniť svoju m-u

    4. idea, presvedčenie, zásada: m. samostatnosti;
    hlásať revolučné m-y

    5. obsahové zacielenie umel. al. ved. diela, idea, námet, téma: hlavná m. románu, filmu;

  • myšlienkovo, myšlienkove prísl.: m. bohaté dielo

  • myšlienkový príd.: m. proces, m-á náplň;

  • myslieť -í -ia nedok.

    1. rozumom postihovať skutočnosť a rozlič. vzťahy v nej, robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov, uvažovať, premýšľať: logicky m.;
    m-iaca bytosť človek;
    mať presné, popletené m-nie;
    m-ená čiara jestvujúca v predstave;
    hovor. m-í mu to (dobre)

    2. mať na mysli, na zreteli, pamätať; rozumieť: m. na deti, na budúcnosť;
    koho, čo tým m-š?

    3. mať v úmysle, zamýšľať, chcieť: m-í už na odplatu;
    m-m to s vami dobre;
    ako m-š

    4. i myslieť si mať mienku, názor, zmýšľať, usudzovať, mieniť: čo si o veci m-š? nem-m, že je to správne

    5. i myslieť si mať dojem, domnievať sa, nazdávať sa, mieniť: m. si o sebe priveľa namýšľať si;
    m-m (si), že sa vrátim skoro

    6. myslím vo funkcii čast. hádam, tuším, vari: toto je, m., moja posledná príležitosť

    m. si svoje mať vlastný (iný) názor

  • mysliteľ -a mn. -ia m. kto hlboko a tvorivo premýšľa o dôležitých (najmä filoz.) otázkach, filozof;

  • mysliteľka -y -liek ž.;

  • mysliteľný príd. kt. sa dá predstaviť, možný: to je ťažko m-é, to nie je m-é;
    jedine m. dôvod

  • mysliteľský príd.: m. typ človeka;

    mysliteľsky prísl.;

  • mysliteľstvo -a s.

  • mystériový príd.

  • mysteriózny príd. kniž. tajomný, záhadný, mystický

  • mystérium -ria D a L -iu s.

    1. kniž. veľké tajomstvo, záhada: m. života, smrti

    2. náb. pravda poznávaná z Božieho zjavenia, nie prirodzeným rozumom, tajomstvo

    3. lit. stredoveká duchovná hra;

  • mysticizmus -mu m. učenie a prax týkajúce sa prepiatej mystiky (význ. 1): upadnúť do m-u

  • mystička -y -čiek ž.;

  • mystický príd.: m-á viera;
    m-á sila tajomná;

    mysticky prísl.

  • mystik -a mn. -ci m. kto sa venuje mystike;

  • mystika -y ž.

    1. prežívanie priameho kontaktu s nadzmyslovým svetom, s Bohom; príslušné učenie: budhistická m., kresťanská m.

    2. tajuplnosť, tajomnosť, záhadnosť: m. smrti, m. čísel;

  • mýtickosť -i ž.

  • mýtický príd.: m. svet, hrdina;

  • mýtizovať nedok. utvárať mýtus okolo niečoho: m. hrdinu v románe, m-nie dejín

  • mýtny príd.: m. poplatok

  • mýto -a mýt s.

    1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.

    2. miesto, kde sa vyberá tento poplatok;

  • mytológia -ie ž.

    1. súhrn mýtov, bájoslovie: antická m.

    2. veda o mýtoch;

  • mytologický príd.: m. výjav;
    m. výskum

  • mýtus -tu m.

    1. tradíciou prenášaná predstava ľudí o vzniku sveta, o prír. javoch, bohoch, hrdinoch ap., báj: pohanské, africké mýty

    2. expr. výmysel podávaný ako pravda: mýty o neomylnosti niekoho;
    osobnosť opradená m-om;

  • Abrahám -a m. bibl. meno starozákonného patriarchu

    odišiel k A-ovi (expr. morky pásť), už je v lone A-ovom zomrel

  • agronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v agronómii;

  • amalgám -u m. chem. zliatina kovu s ortuťou;

  • angažmán -u m. i neskl. s. zmluva na pod(áv)anie umel. výkonu (v súbore); takto získané zamestnanie: dostať, prijať a.

  • aranžmán -u m. i neskl. s. usporiadanie, úprava

  • astronóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v astronómii, hvezdár;

  • atóm -u m. najmenšia časť chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie: rozbitie a-u;

  • autodróm -u m.

    1. skúšobná al. pretekárska trať pre motor. vozidlá

    2. zábavný podnik s autíčkami na elektr. pohon

  • bohém -a m. človek (obyč. umelec) zámerne porušujúci spoloč. konvencie;

  • bohuprisám, bohuprisahám

    I. čast. expr. dotvrdzuje platnosť výpovede zaverením, veru: pekné dievča, b.

    II. cit. vyj. rozlič. citové stavy (prekvapenie, sklamanie ap.): ej, b., ale ste mi dali!

  • bróm -u m. jedovatá kvapalina;
    chem. halový prvok, zn. Br

  • čary-mary, čáry-máry cit.: čáry-máry (fuk) zaklínacia formula

  • chrám -u m. väčšia budova určená na bohoslužby, kostol: gotický ch.;

  • chróm -u m. veľmi tvrdý striebrobiely kov, chem. prvok, zn. Cr;

  • chromozóm -u m. biol. vláknitý útvar v bunkovom jadre obsahujúci gény;

  • čím

    I. č. – tým (s 2. st. príd., prísl.) spoj. podraď. vyj. mieru deja, vlastnosti: č. je starší, tým menej vládze;
    č. prv prídu, tým lepšie

    II. čast. (s 2. i 3. st. príd., prísl.) vyj. najvyššiu možnú mieru, hranicu: získať č. väčší podiel;
    príď č. (naj)skôr

  • čmára -y čmár ž. expr. neúhľadná čiara: č-y na stene

  • čmáranica -e -níc ž. expr. čmáranina, čarbanica

  • čmáranina -y -nín ž. expr. čarbanica, čarbanina;

  • čmárať -a nedok. expr. čarbať: č. po stenách, uhľom po papieri

  • diadém -u m. (pôv. kráľovský) šperk na ozdobu hlavy, drahocenná čelenka: drahokamy v d-e

  • do mäkka → domäkka;

  • dočmárať -a dok. expr. počarbať, počmárať, dočarbať: d-ná lavica

  • ekonóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v ekonómii, národohospodár; učiteľ al. študent ekonómie;

  • ekosystém -u m. biol. rastlinné a živočíšne spoločenstvo viazané na isté životné prostredie a utvárajúce s ním jeden celok: e. Žitného ostrova

  • ekzém [egz-] -u m. lek. druh kožnej choroby, lišaj;

  • emblém -u m. znak, odznak, symbol: olympijský e.

  • enzým -u m. bielkovinová látka urýchľujúca chem. reakcie v živom organizme, ferment;

  • extrém -u m. krajnosť; výstrednosť: e-y počasia;
    zachádzať do e-ov;

  • fantóm -u m.

    1. prelud, vidina: f. slávy, moci

    2. prízrak, strašidlo: prenasleduje ho f.

  • flám -u m. hovor. flámovanie: ísť na f., byť na f-e

  • flámčina -y ž. flámsky jazyk

  • fytokrém -u m. kozmet. prípravok využívajúci prírodné rastlinné látky

  • gastronóm -a mn. -i/-ovia m.

    1. odborník v gastronómii

    2. kniž. labužník, gurmán;

    gastronóm -u m. neživ. obchod s potrav. špecialitami;

  • idióm -u m. lingv. idiomatizmus;

  • ježišmaria, ježišmária cit. vyj. strach, hrôzu, začudovanie, prekvapenie ap.: j., čo sa stalo? j., kde sme sa dostali?

  • karcinóm -u m. lek. zhubný rakovinový nádor

  • kašmír -u m. mäkká tenká vlnená tkanina;

  • kašmírový príd.: k. šál, vzor

  • kelím -u m. (hrubý) koberec s dekoratívnym geom. vzorom;

  • kondóm -u m. prezervatív

  • kostým -u m.

    1. dámske oblečenie z kabátika a sukne al. nohavíc: športový k.

    2. div. al. maškarné dobové oblečenie: historické k-y;

  • kostýmček -a m. zdrob.;

  • kostýmčekový príd.

  • kozmodróm -u m. základňa, z kt. sa vysielajú rakety do kozmu

  • krám -u m. hovor. obyč. pejor.

    1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

    2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

    aký → pán, taký k.;
    to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

  • krčmár -a m. hovor. hostinský;

  • krčmárka -y -rok ž.;

  • krčmársky príd.

  • krém -u m.

    1. polotuhý prípravok na udržiavanie koženej obuvi ap.: k. na topánky

    2. polotuhý kozmet. prípravok: mastný k., k. na opaľovanie

    3. sladká kašovitá cukrár. hmota: vanilkový k.;
    k. do torty;

  • kým spoj. podraď. uvádza vetu

    1. časovú s význ. okolnosti, počas kt. al. po ktorú trvá dej nadradenej vety: k. sme mladí, všetko sa nám zdá krajšie;
    budeme tu dotiaľ, k. neprídu ostatní

    2. podmetovú s časovým význ. (v prís. nadradenej vety je sloveso trvať): trvalo to dlho, k. sa vychystali

    3. nepravú časovú, pričom vyj. odporovací vzťah, zatiaľ čo: jemu sa darilo, k. ostatní zápasili s problémami

  • lančmít, pôv. pís. luncheon meat [lančenmít] -u m. (angl.) obch. upravené mleté mäso v konzerve

  • m [i em] neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno

    2. v skr. a zn.: m meter;
    m2 štvorcový meter;
    m3 kubický meter;
    admin.: m. r. minulého roka;
    t. m. tohto mesiaca;
    M rím. číslica tisíc

  • máčať -a nedok.

    1. ponárať do tekutiny (a vystavovať jej pôsobeniu), namáčať: m. si ruky vo vode;
    m-nie ľanu, semena;
    m-né pečivo oblievané (čokoládou)

    2. robiť mokrým: m. si oči harmančekom, slzy m-jú tvár

    // máčať sa

    1. ponárať sa do tekutiny: husi sa m-jú vo vode

    2. byť ponorený v tekutine, močiť sa: zelinky sa m-jú v liehu, konope sa m-jú v potoku

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV