Význam slova "hr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 301 výsledkov (3 strán)

  • hŕ, hŕŕ, hr-hr cit. napodobňuje zvuk padajúcich drobných predmetov: h., sypú sa kamene

    on je taký h. do všetkého reaguje prenáhlene, neuvážene

  • hra -y hier ž.

    1. činnosť na zábavu, hranie sa: detská, spoločenská, hazardná h., h. na schovávačku;
    h. v karty;
    (zachovávať) pravidlá h-y i pren. (rešpektovať) dohodnutý postup;

    2. šport. stretnutie a činnosť pri ňom: loptové h-y, obranná h., začať h-u;
    postavenie mimo h-y ofsajd

    3. iba mn. hry súbor šport. súťaží: olympijské h-y

    4. dram. lit. útvar: divadelná, rozhlasová, veršovaná h.

    5. herecký prejav, výkon: majstrovská, slabá h.

    6. hranie na hud. nástroji: h. na klavíri, na base

    7. živý, meniaci sa pohyb; zaujímavý jav: h. svetla a tieňov, h. svalov;
    h. prírody

    8. konanie, počínanie si; pôsobenie: nebezpečná, špinavá h.

    h. náhody, osudu náhodné, nepredvídané okolnosti v živote;
    hrať vysokú h-u;
    hrať dvojakú h-u;
    niečo je v h-e o niečo ide;
    h. s ohňom hazardné počínanie;

  • hrab -a m. listnatý strom s tmavosivou kôrou, bot. Carpinus;

  • hrabáč -a m. kto hrabe (hrabľami);

  • hrabačka -y -čiek ž. hovor.

    1. hrabanie sena; čas hrabania

    2. stroj na hrabanie

    hrabáčka -y -čok ž.: h-y sena

  • hrabať -e -ú nedok.

    1. zhŕňať al. rozhŕňať (hrabľami ap.): h. seno, lístie

    2. hrabľami zbavovať niečoho na povrchu: h. lúku

    3. hrabľami upravovať povrch niečoho: h. cestičky

    4. (o niekt. zvieratách) rozrývať zem, obyč. nohami: kone h-ú zem (kopytami);
    sliepky h-ú na dvore

    5. i hrabať sa prehŕňať sa (a hľadať) v niečom, prehľadávať, kut(r)ať (sa): h. (sa) v priečinku, v kufri, deti (sa) h-ú v piesku

    6. pejor. zhromažďovať, zhŕňať, zhrabúvať (peniaze, majetok): h. zlato;
    všetko h-e pre seba

    ani → kura darmo neh-e;
    každá → kura k sebe h-e;
    každé → hrable k sebe h-ú;

  • hrabavý príd. ktorého schopnosťou je hrabanie: h-é vtáky, h-á hydina

  • hrabina -y ž.

    1. hromad. hrabový porast

    2. hrabové drevo

  • hrabivec -vca m. pejor. hrabivý človek, chamtivec, lakomec

  • hrabivo prísl.;

  • hrabivosť -i ž.

  • hrabivý príd. pejor. chamtivý, ziskuchtivý, lakomý: h. človek;

  • hrabkať nedok. expr. hrabať (význ. 1 – 5)

  • hrable -bieľ/-blí ž. pomn. ručné náradie na hrabanie: drevené h.

    každé h. k sebe hrabú ľuďom ide predovšetkým o vlastný prospech;

  • hrabličky -čiek ž. pomn. zdrob.

  • hrablisko -a -lísk s. rúčka hrabieľ

  • dok. hrabnúť -e -ú -bol

    1. pri hrabaní hrabľami urobiť 1 pohyb

    2. pri hrabaní nohou urobiť 1 pohyb: kôň h-l kopytom

    3. expr. prudko siahnuť: h. do police, za knihou;
    h. si do vlasov

    // hrabať sa nedok. expr. s námahou ísť, liezť, terigať sa: h. sa von dverami;
    h. sa na voz;

    iron. kde, kam sa h-š? čo si trúfaš?

  • hraboš -a mn. N a A -e m. malý hlodavec podobný myši, zool. Microtus;

  • hrabový príd.: h-é drevo

  • hráč -a m.

    1. účastník nejakej hry: hazardný, falošný h., h. na ihrisku

    2. hudobník hrajúci na hud. nástroji: h-i orchestra;

  • hrach -u m.

    1. úžitková rastlina pestovaná pre semená v strukoch, bot. Pisum

    2. jej plody (semená): suchý, lúpaný h.;
    jedlo z nich

    slzy ako h-y veľké;
    hádzať, sypať h. na stenu márne hovoriť, napomínať;
    akoby h. na stenu hádzal, sypal všetko dohováranie je márne;
    (je) všade, kde sa tri h-y (v hrnci) varia do všetkého sa zamieša;

  • hrachor -a m. lúčna al. záhradná popínavá rastlina s voňavým hroznovitým kvetenstvom, bot. Lathyrus

  • hrachovina -y ž. hrachová vňať

  • hrachovisko -a -vísk s. pole, hriadka, na kt. je zasiaty hrach

  • hrachový príd.: h-á polievka, kaša;

  • hrací príd.

    1. určený na hranie: h-ie karty, h-ia plocha

    2. hrajúci (význ. 3): h-ie hodiny, h. automat

  • hračička -y -čiek ž. zdrob. k 1

  • hračka -y -čiek ž.

    1. predmet na hranie: detské h-y, drevené h-y

    2. expr. ľahko uskutočniteľná vec, maličkosť: to nie je h., to je pre mňa h.

    byť h-ou v rukách niekoho byť bezmocným;

    hráčka -y -čok ž.;

  • hračkáriť, hračkárčiť -i nedok. pejor. samoúčelne sa pohrávať s niečím: h-enie so slovami

  • hračkársky príd.: h. priemysel

  • hračkárstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. výr. hračiek: ľudové h.

    2. predajňa hračiek

    3. iba jedn. pejor. hračkár(č)enie: literátske h.;

  • hráčsky príd. i prísl.: h-a vášeň;
    h. vyspelý

  • hrad -u m. veľké feud. opevnené sídlo: Spišský h., zrúcaniny h-u;
    Bratislavský h.;
    h. Červený Kameň, h. Krásna Hôrka;

  • hrada1 -y hrád ž. okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu;

    hrada2 -y hrád ž. vymedzená časť obrobenej pôdy (obyč. s 1 druhom rastlín), záhon: kvetinová h.;
    teplá h. parenisko;

  • hradba -y obyč. pomn. hradby -dieb ž. opevnenie (pevnosti ap.): mestské h-y;

  • hradbový príd.: h. systém, h-á veža

  • hradisko -a -dísk, zastaráv. hradište -a -díšť s. miesto, kde stál hrad; staré sídlisko okolo hradu: slovanské h.;

  • hradiskový, zastaráv. hradištný príd.: archeol. h-á kultúra

  • hradiť1 nedok. platiť trovy, uhrádzať, uhradzovať: h. náklady, škodu

    hradiť2 nedok. zahrádzať: h-enie bystrín

  • hradlár -a m. žel. pracovník obsluhujúci hradlo;

  • hradlárka -y -rok ž.

  • hradlo -a -diel s. žel. zariadenie na zabezpečovanie istého úseku trate;

  • hradlový príd.

  • hradný príd.: h. pán, h-é nádvorie;

  • hrádok -dku m. zdrob.

  • hradovať nedok. (o hydine, vtákoch) nocovať, sedieť na hradách, bidlách, konároch ap.

  • hradový príd.: h-á povala

  • hradská -ej ž. zastaráv. štátna cesta

  • hrádza -e ž.

    1. stavba, násyp na zadržanie vody: ochranná h., voda pretrhla h-u;

    2. priekopa: padnúť do h-e

  • hrana -y hrán ž. miesto styku 2 plôch predmetu, ostrý okraj predmetu: h. stola, kocky, ostré h-y skál;

  • hranatieť -ie -ejú nedok. stávať sa hranatejším, hranatým

  • hranato prísl.;

  • hranatosť -i ž.

  • hranatý príd.

    1. majúci hrany, op. oblý: h-é kamene;
    h. stôl, h-é zátvorky;

    2. nešikovný, neuhladený, ťarbavý: h-é pohyby;

  • hranica -e -níc ž.

    1. i pomn. hranice čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia: štátna h., h-e kraja, prekročiť h-e, zatvorené h-e;
    odísť za h-e do cudziny (obyč. vysťahovať sa);
    zelená h.

    2. rozhranie medzi javmi, oblasťami ap., predel: národnostná, veková h., h. medzi životom a smrťou

    3. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra: zapáliť h-u;
    upáliť niekoho na h-i

    prekročiť h-e niečoho vybočiť (z normy);
    niečo nemá, nepozná h-e, h-níc je veľké;

  • hraničiar -a m.

    1. obyvateľ pohraničia

    2. pohraničník;

  • hraničiarka -y -rok ž.;

  • hraničiarsky príd.

  • hraničiť nedok.

    1. mať spoločné hranice, susediť: náš štát h-í aj s Poľskom, pozemok h-í s horou

    2. byť blízky, podobný niečomu: jeho správanie h-í s bezočivosťou

  • hraničný príd. k 1, 2: h. priechod, h. kameň

  • hranieť -ie -ejú nedok. (o látkach, o dreve) od prestátia sa ničiť, rozpadávať: plátno h-ie

  • hranka -y -niek ž. zdrob.

  • hranol -a m.

    1. geom. teleso, ktorého 2 rovnobežné podstavy sú zhodné mnohouholníky

    2. vec majúca tvar hranola: h. dreva;

  • hranolček -a m. zdrob.: zemiakové h-y

  • hranolový príd.: h. tvar;

  • hranostaj -a mn. N a A -e m.

    1. väčšia lasica meniaca v lete hnedú zimnú farbu na bielu, zool. Mustela

    2. biela kožušina tohto zvieraťa, hermelín

  • hrant -a m. hovor. válov, žľab: dať krmivo do h-a

  • hraný príd.

    1. ktorého diela sa hrajú: často h. autor

    2. h. film v kt. vystupujú herci, umelecký

    3. predstieraný: h. záujem, h-á účasť

  • hráškovozelený príd. zelený ako hrášok

  • hráškový príd.: h-á polievka;
    h-á farba zelená ako mladý hrášok;

  • hrášok -ška/-šku m.

    1. zdrob. k hrach

    2. čerstvé plody hrachu ako zelenina;

  • hráštek -a m. zdrob.

  • hrať -á -tý/-ný nedok.

    1. venovať sa hre, zamestnávať sa hrou (spoloč., šport. ap.): h. (v) karty, h. šach, v šachy, h. o peniaze, h. tenis

    2. robiť stávky: h. v športke

    3. vyludzovať tóny na hud. nástroji; predvádzať hud. skladbu: h. na klavíri;
    h. valčík;
    h. Bacha Bachovu skladbu;
    h. prvé husle i fraz. byť prvým, viesť

    4. (o hudbe) znieť, zvučať: husle ticho h-ú, hudba h-á (do tanca)

    5. predvádzať dram., film. ap. dielo; pôsobiť ako herec: h. divadlo i fraz. robiť niečo na vonkajší efekt;
    v divadle, v kine h-ú Cyrana;
    h. vo filme

    6. prejavovať živosť, napätie (pohybmi, zmenou ap.), ihrať: oči, svaly mu h-ú;
    v očiach mu h-ú slzy ligocú sa;
    na tvári mu h-á úsmev;
    farby h-ú;
    niečo h-á dočervena ap. mení sa

    h. prím byť prvým, viesť;
    h. niekomu do karát nahrávať;
    h. s otvorenými kartami byť otvorený;
    h. dvojakú hru byť vypočítavý, neúprimný;
    h. veľkú, významnú úlohu byť dôležitý;
    h. vysokú hru mať ďalekosiahle al. riskantné zámery;
    tu niečo neh-á nie je v poriadku;
    h. (veľkého) pána vystupovať ako pán;
    h. všetkými farbami a) pestrieť sa b) striedavo blednúť a červenať sa;
    to h-á veľkú úlohu je dôležité;
    → tancuje, ako mu h-ú;
    expr. (všetky) → žilky v ňom, mu h-ú;

  • opak. hrávať -a

    // hrať sa

    1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou;
    h. sa (v) karty

    2. zahrávať sa: h. sa so životom;
    s tým sa neh-j to je vážna vec

    3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného

    4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím

    h. sa s ohňom hazardovať;
    h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať;
    h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto);

  • opak. hrávať sa

  • hravo prísl. k 2, 3: h. zvládnuť učivo;

  • hravosť -i ž.: detská h.

  • hravý príd.

    1. kt. sa rád a často hrá, ihravý: h-é dieťa, mláďa

    2. pohyblivý, živý, čulý, ihravý: h. vetrík

    3. kt. nespôsobuje námahu, ľahký: urobiť niečo h-ým spôsobom;

  • hrazda -y hrázd ž. telocvičné náradie pozostávajúce z vodorovnej žrde na podstavcoch: cvičiť na h-e

  • hrb -u/-a m.

    1. vypuklina na chrbte: mať h. deformáciu chrbtice;
    ťava s jedným h-om

    2. okrúhla vyvýšenina, hrboľ;

  • hŕba -y hŕb ž.

    1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí;
    hádzať veci na h-u

    2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí;
    mať h-u roboty

    3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y

    expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene;
    pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť;
    malá h. pýta viac;

  • hrbáč -a m. expr. hrbatý človek;

  • hrbáčik -a mn. -ovia m. zdrob. i zjemn.

  • hrbáčka -y -čok ž.;

  • hrbatieť -ie -ejú nedok. stávať sa hrbatým: h. od sedenia nad knihami

  • hrbatiť sa nedok. hrbiť sa

  • hrbato prísl. k 2;

  • hrbatosť -i ž.

  • hrbatý príd.

    1. (o človeku) majúci hrb: narodil sa h.

    2. zhrbený, zohnutý: h. chrbát, chodiť h.

    3. expr. hrboľatý: h. chodník;

  • hrbček -a, hŕbok -bka, hŕbik -a m. zdrob.

  • hrbiť nedok. ohýnať, kriviť (telo): h. chrbát, plecia;
    roky ho h-ia

    // hrbiť sa

    1. zohýnať sa v chrbte, krčiť sa: h. sa pod ťarchou niečoho, h. sa nad knihami;
    seď rovno, nehrb sa! pren. h. sa pred nadriadeným správať sa ponížene

    2. stávať sa hrbatým, hrbatieť: na starosť sa začal h.

  • hŕbka -y -bok, hŕbočka -y -čiek ž. zdrob.

    1. k hŕba 1, 3

    2. expr. malé množstvo, kôpka: h. ľudí

  • hrboľ -a m. menšia okrúhla vyvýšenina, hrbček: h. zeme, h-e na ceste;

  • hrboľatý príd. majúci hrbole, nerovný: h-á cesta

  • hrboľček -a m. zdrob.

  • hrbolec -lca m. (malý) hrboľ: robia sa mu h-e na koži

  • hrča -e hŕč/hrčí ž.

    1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.

    2. uzol (v dreve): h-e v doskách

    3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e;
    h. na priadzi uzlík;
    h. cesta

    4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e

    5. sumec;

  • hrčať -í -ia nedok.

    1. vydávať tupý trasľavý zvuk, hrkotať: motor h-í, budíček h-í

    2. expr. prudko tiecť, crčať: voda h-í zo striech

  • hrčavosť -i ž.

  • hrčavý príd. hrčovitý: h-á doska, h. strom;

  • hrčiť sa nedok. expr. tisnúť sa dovedna, zoskupovať sa: deti sa h-ia okolo matky

  • hrčivý príd. hrčiaci, hrmotajúci: h. zvuk

  • hrčka -y -čiek ž. zdrob.

  • hrčkavý príd. hrčkovitý: h-á niť, kaša

  • hrčkovitý príd. majúci hrčky, hrčkavý: h. povrch

  • hrčovito prísl.;

  • hrčovitosť -i ž.

  • hrčovitý príd. majúci hrče, hrčavý: h-é drevo, h-é žily, prsty;

  • hrdelný príd. k 1, 2: h. smiech, hlas vychádzajúci z hrdla;
    práv. h. trestný čin za kt. sa trestá smrťou;
    hist. h-é právo právo popraviť;

  • hrdielko -a -lok, hrdielce -a -lec s. zdrob.

  • hrdina -u mn. -ovia m.

    1. kto vyniká ušľachtilou odvahou, kto koná veľké činy: národný h., stať sa h-om

    2. ústredná postava lit. diela: kladný h.

    3. kto je predmetom obdivu: h. pretekov;
    stať sa h-om dňa;
    robiť (zo seba) h-u, robiť sa h-om predstierať hrdinstvo;

  • hrdinka -y -niek ž.;

  • hrdinskosť -i ž.;

  • hrdinský príd. k 1, neohrozený, zmužilý: h-í vojaci, h. skutok;
    lit. h. epos;

    hrdinsky prísl.: h. znášať niečo;

  • hrdinstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. k hrdina 1: morálne h.

    2. hrdinský skutok: vykonať, dokázať h.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV