Význam slova "hr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hŕ, hŕŕ, hr-hr cit. napodobňuje zvuk padajúcich drobných predmetov: h., sypú sa kamene

● on je taký h. do všetkého reaguje prenáhlene, neuvážene

hra -y hier ž.

1. činnosť na zábavu, hranie sa: detská, spoločenská, hazardná h., h. na schovávačku;
h. v karty;
(zachovávať) pravidlá h-y i pren. (rešpektovať) dohodnutý postup;

2. šport. stretnutie a činnosť pri ňom: loptové h-y, obranná h., začať h-u;
postavenie mimo h-y ofsajd

3. iba mn. hry súbor šport. súťaží: olympijské h-y

4. dram. lit. útvar: divadelná, rozhlasová, veršovaná h.

5. herecký prejav, výkon: majstrovská, slabá h.

6. hranie na hud. nástroji: h. na klavíri, na base

7. živý, meniaci sa pohyb; zaujímavý jav: h. svetla a tieňov, h. svalov;
h. prírody

8. konanie, počínanie si; pôsobenie: nebezpečná, špinavá h.

● h. náhody, osudu náhodné, nepredvídané okolnosti v živote;
→ hrať vysokú h-u;
→ hrať dvojakú h-u;
niečo je v h-e o niečo ide;
h. s ohňom hazardné počínanie;

hrab -a m. listnatý strom s tmavosivou kôrou, bot. Carpinus;

hrabáč -a m. kto hrabe (hrabľami);

hrabačka -y -čiek ž. hovor.

1. hrabanie sena; čas hrabania

2. stroj na hrabanie

hrabáčka -y -čok ž.: h-y sena

hrabať -e -ú nedok.

1. zhŕňať al. rozhŕňať (hrabľami ap.): h. seno, lístie

2. hrabľami zbavovať niečoho na povrchu: h. lúku

3. hrabľami upravovať povrch niečoho: h. cestičky

4. (o niekt. zvieratách) rozrývať zem, obyč. nohami: kone h-ú zem (kopytami);
sliepky h-ú na dvore

5. i hrabať sa prehŕňať sa (a hľadať) v niečom, prehľadávať, kut(r)ať (sa): h. (sa) v priečinku, v kufri, deti (sa) h-ú v piesku

6. pejor. zhromažďovať, zhŕňať, zhrabúvať (peniaze, majetok): h. zlato;
všetko h-e pre seba

● ani → kura darmo neh-e;
každá → kura k sebe h-e;
každé → hrable k sebe h-ú;

hrabavý príd. ktorého schopnosťou je hrabanie: h-é vtáky, h-á hydina

hrabina -y ž.

1. hromad. hrabový porast

2. hrabové drevo

hrabivec -vca m. pejor. hrabivý človek, chamtivec, lakomec

hrabivo prísl.;

hrabivosť -i ž.

hrabivý príd. pejor. chamtivý, ziskuchtivý, lakomý: h. človek;

hrabkať nedok. expr. hrabať (význ. 1 – 5)

hrable -bieľ/-blí ž. pomn. ručné náradie na hrabanie: drevené h.

● každé h. k sebe hrabú ľuďom ide predovšetkým o vlastný prospech;

hrabličky -čiek ž. pomn. zdrob.

hrablisko -a -lísk s. rúčka hrabieľ

dok. hrabnúť -e -ú -bol

1. pri hrabaní hrabľami urobiť 1 pohyb

2. pri hrabaní nohou urobiť 1 pohyb: kôň h-l kopytom

3. expr. prudko siahnuť: h. do police, za knihou;
h. si do vlasov

// hrabať sa nedok. expr. s námahou ísť, liezť, terigať sa: h. sa von dverami;
h. sa na voz;

● iron. kde, kam sa h-š? čo si trúfaš?

hraboš -a mn. N a A -e m. malý hlodavec podobný myši, zool. Microtus;

hrabový príd.: h-é drevo

hráč -a m.

1. účastník nejakej hry: hazardný, falošný h., h. na ihrisku

2. hudobník hrajúci na hud. nástroji: h-i orchestra;

hrach -u m.

1. úžitková rastlina pestovaná pre semená v strukoch, bot. Pisum

2. jej plody (semená): suchý, lúpaný h.;
jedlo z nich

● slzy ako h-y veľké;
hádzať, sypať h. na stenu márne hovoriť, napomínať;
akoby h. na stenu hádzal, sypal všetko dohováranie je márne;
(je) všade, kde sa tri h-y (v hrnci) varia do všetkého sa zamieša;

hrachor -a m. lúčna al. záhradná popínavá rastlina s voňavým hroznovitým kvetenstvom, bot. Lathyrus

hrachovina -y ž. hrachová vňať

hrachovisko -a -vísk s. pole, hriadka, na kt. je zasiaty hrach

hrachový príd.: h-á polievka, kaša;

hrací príd.

1. určený na hranie: h-ie karty, h-ia plocha

2. hrajúci (význ. 3): h-ie hodiny, h. automat

hračička -y -čiek ž. zdrob. k 1

hračka -y -čiek ž.

1. predmet na hranie: detské h-y, drevené h-y

2. expr. ľahko uskutočniteľná vec, maličkosť: to nie je h., to je pre mňa h.

● byť h-ou v rukách niekoho byť bezmocným;

hráčka -y -čok ž.;

hračkáriť, hračkárčiť -i nedok. pejor. samoúčelne sa pohrávať s niečím: h-enie so slovami

hračkársky príd.: h. priemysel

hračkárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. výr. hračiek: ľudové h.

2. predajňa hračiek

3. iba jedn. pejor. hračkár(č)enie: literátske h.;

hráčsky príd. i prísl.: h-a vášeň;
h. vyspelý

hrad -u m. veľké feud. opevnené sídlo: Spišský h., zrúcaniny h-u;
Bratislavský h.;
h. Červený Kameň, h. Krásna Hôrka;

hrada¹ -y hrád ž. okresaný hranatý kmeň, obyč. v povalovej konštrukcii domu;

hrada² -y hrád ž. vymedzená časť obrobenej pôdy (obyč. s 1 druhom rastlín), záhon: kvetinová h.;
teplá h. parenisko;

hradba -y obyč. pomn. hradby -dieb ž. opevnenie (pevnosti ap.): mestské h-y;

hradbový príd.: h. systém, h-á veža

hradisko -a -dísk, zastaráv. hradište -a -díšť s. miesto, kde stál hrad; staré sídlisko okolo hradu: slovanské h.;

hradiskový, zastaráv. hradištný príd.: archeol. h-á kultúra

hradiť¹ nedok. platiť trovy, uhrádzať, uhradzovať: h. náklady, škodu

hradiť² nedok. zahrádzať: h-enie bystrín

hradlár -a m. žel. pracovník obsluhujúci hradlo;

hradlárka -y -rok ž.

hradlo -a -diel s. žel. zariadenie na zabezpečovanie istého úseku trate;

hradlový príd.

hradný príd.: h. pán, h-é nádvorie;

hrádok -dku m. zdrob.

hradovať nedok. (o hydine, vtákoch) nocovať, sedieť na hradách, bidlách, konároch ap.

hradový príd.: h-á povala

hradská -ej ž. zastaráv. štátna cesta

hrádza -e ž.

1. stavba, násyp na zadržanie vody: ochranná h., voda pretrhla h-u;

2. priekopa: padnúť do h-e

hrana -y hrán ž. miesto styku 2 plôch predmetu, ostrý okraj predmetu: h. stola, kocky, ostré h-y skál;

hranatieť -ie -ejú nedok. stávať sa hranatejším, hranatým

hranato prísl.;

hranatosť -i ž.

hranatý príd.

1. majúci hrany, op. oblý: h-é kamene;
h. stôl, h-é zátvorky;

2. nešikovný, neuhladený, ťarbavý: h-é pohyby;

hranica -e -níc ž.

1. i pomn. hranice čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia: štátna h., h-e kraja, prekročiť h-e, zatvorené h-e;
odísť za h-e do cudziny (obyč. vysťahovať sa);
→ zelená h.

2. rozhranie medzi javmi, oblasťami ap., predel: národnostná, veková h., h. medzi životom a smrťou

3. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra: zapáliť h-u;
upáliť niekoho na h-i

● prekročiť h-e niečoho vybočiť (z normy);
niečo nemá, nepozná h-e, h-níc je veľké;

hraničiar -a m.

1. obyvateľ pohraničia

2. pohraničník;

hraničiarka -y -rok ž.;

hraničiarsky príd.

hraničiť nedok.

1. mať spoločné hranice, susediť: náš štát h-í aj s Poľskom, pozemok h-í s horou

2. byť blízky, podobný niečomu: jeho správanie h-í s bezočivosťou

hraničný príd. k 1, 2: h. priechod, h. kameň

hranieť -ie -ejú nedok. (o látkach, o dreve) od prestátia sa ničiť, rozpadávať: plátno h-ie

hranka -y -niek ž. zdrob.

hranol -a m.

1. geom. teleso, ktorého 2 rovnobežné podstavy sú zhodné mnohouholníky

2. vec majúca tvar hranola: h. dreva;

hranolček -a m. zdrob.: zemiakové h-y

hranolový príd.: h. tvar;

hranostaj -a mn. N a A -e m.

1. väčšia lasica meniaca v lete hnedú zimnú farbu na bielu, zool. Mustela

2. biela kožušina tohto zvieraťa, hermelín

hrant -a m. hovor. válov, žľab: dať krmivo do h-a

hraný príd.

1. ktorého diela sa hrajú: často h. autor

2. h. film v kt. vystupujú herci, umelecký

3. predstieraný: h. záujem, h-á účasť

hráškovozelený príd. zelený ako hrášok

hráškový príd.: h-á polievka;
h-á farba zelená ako mladý hrášok;

hrášok -ška/-šku m.

1. zdrob. k hrach

2. čerstvé plody hrachu ako zelenina;

hráštek -a m. zdrob.

hrať -á -tý/-ný nedok.

1. venovať sa hre, zamestnávať sa hrou (spoloč., šport. ap.): h. (v) karty, h. šach, v šachy, h. o peniaze, h. tenis

2. robiť stávky: h. v športke

3. vyludzovať tóny na hud. nástroji; predvádzať hud. skladbu: h. na klavíri;
h. valčík;
h. Bacha Bachovu skladbu;
h. prvé husle i fraz. byť prvým, viesť

4. (o hudbe) znieť, zvučať: husle ticho h-ú, hudba h-á (do tanca)

5. predvádzať dram., film. ap. dielo; pôsobiť ako herec: h. divadlo i fraz. robiť niečo na vonkajší efekt;
v divadle, v kine h-ú Cyrana;
h. vo filme

6. prejavovať živosť, napätie (pohybmi, zmenou ap.), ihrať: oči, svaly mu h-ú;
v očiach mu h-ú slzy ligocú sa;
na tvári mu h-á úsmev;
farby h-ú;
niečo h-á dočervena ap. mení sa

● h. prím byť prvým, viesť;
h. niekomu do karát nahrávať;
h. s otvorenými kartami byť otvorený;
h. dvojakú hru byť vypočítavý, neúprimný;
h. veľkú, významnú úlohu byť dôležitý;
h. vysokú hru mať ďalekosiahle al. riskantné zámery;
tu niečo neh-á nie je v poriadku;
h. (veľkého) pána vystupovať ako pán;
h. všetkými farbami a) pestrieť sa b) striedavo blednúť a červenať sa;
to h-á veľkú úlohu je dôležité;
→ tancuje, ako mu h-ú;
expr. (všetky) → žilky v ňom, mu h-ú;

opak. hrávať -a

// hrať sa

1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou;
h. sa (v) karty

2. zahrávať sa: h. sa so životom;
s tým sa neh-j to je vážna vec

3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného

4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím

● h. sa s ohňom hazardovať;
h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať;
h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto);

opak. hrávať sa

hravo prísl. k 2, 3: h. zvládnuť učivo;

hravosť -i ž.: detská h.

hravý príd.

1. kt. sa rád a často hrá, ihravý: h-é dieťa, mláďa

2. pohyblivý, živý, čulý, ihravý: h. vetrík

3. kt. nespôsobuje námahu, ľahký: urobiť niečo h-ým spôsobom;

hrazda -y hrázd ž. telocvičné náradie pozostávajúce z vodorovnej žrde na podstavcoch: cvičiť na h-e

hrb -u/-a m.

1. vypuklina na chrbte: mať h. deformáciu chrbtice;
ťava s jedným h-om

2. okrúhla vyvýšenina, hrboľ;

hŕba -y hŕb ž.

1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí;
hádzať veci na h-u

2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí;
mať h-u roboty

3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y

● expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene;
pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť;
→ malá h. pýta viac;

hrbáč -a m. expr. hrbatý človek;

hrbáčik -a mn. -ovia m. zdrob. i zjemn.

hrbáčka -y -čok ž.;

hrbatieť -ie -ejú nedok. stávať sa hrbatým: h. od sedenia nad knihami

hrbatiť sa nedok. hrbiť sa

hrbato prísl. k 2;

hrbatosť -i ž.

hrbatý príd.

1. (o človeku) majúci hrb: narodil sa h.

2. zhrbený, zohnutý: h. chrbát, chodiť h.

3. expr. hrboľatý: h. chodník;

hrbček -a, hŕbok -bka, hŕbik -a m. zdrob.

hrbiť nedok. ohýnať, kriviť (telo): h. chrbát, plecia;
roky ho h-ia

// hrbiť sa

1. zohýnať sa v chrbte, krčiť sa: h. sa pod ťarchou niečoho, h. sa nad knihami;
seď rovno, nehrb sa! pren. h. sa pred nadriadeným správať sa ponížene

2. stávať sa hrbatým, hrbatieť: na starosť sa začal h.

hŕbka -y -bok, hŕbočka -y -čiek ž. zdrob.

1. k hŕba 1, 3

2. expr. malé množstvo, kôpka: h. ľudí

hrboľ -a m. menšia okrúhla vyvýšenina, hrbček: h. zeme, h-e na ceste;

hrboľatý príd. majúci hrbole, nerovný: h-á cesta

hrboľček -a m. zdrob.

hrbolec -lca m. (malý) hrboľ: robia sa mu h-e na koži

hrča -e hŕč/hrčí ž.

1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.

2. uzol (v dreve): h-e v doskách

3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e;
h. na priadzi uzlík;
h. cesta

4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e

5. sumec;

hrčať -í -ia nedok.

1. vydávať tupý trasľavý zvuk, hrkotať: motor h-í, budíček h-í

2. expr. prudko tiecť, crčať: voda h-í zo striech

hrčavosť -i ž.

hrčavý príd. hrčovitý: h-á doska, h. strom;

hrčiť sa nedok. expr. tisnúť sa dovedna, zoskupovať sa: deti sa h-ia okolo matky

hrčivý príd. hrčiaci, hrmotajúci: h. zvuk

hrčka -y -čiek ž. zdrob.

hrčkavý príd. hrčkovitý: h-á niť, kaša

hrčkovitý príd. majúci hrčky, hrčkavý: h. povrch

hrčovito prísl.;

hrčovitosť -i ž.

hrčovitý príd. majúci hrče, hrčavý: h-é drevo, h-é žily, prsty;

hrdelný príd. k 1, 2: h. smiech, hlas vychádzajúci z hrdla;
práv. h. trestný čin za kt. sa trestá smrťou;
hist. h-é právo právo popraviť;

hrdielko -a -lok, hrdielce -a -lec s. zdrob.

hrdina -u mn. -ovia m.

1. kto vyniká ušľachtilou odvahou, kto koná veľké činy: národný h., stať sa h-om

2. ústredná postava lit. diela: kladný h.

3. kto je predmetom obdivu: h. pretekov;
stať sa h-om dňa;
robiť (zo seba) h-u, robiť sa h-om predstierať hrdinstvo;

hrdinka -y -niek ž.;

hrdinskosť -i ž.;

hrdinský príd. k 1, neohrozený, zmužilý: h-í vojaci, h. skutok;
lit. h. epos;

hrdinsky prísl.: h. znášať niečo;

hrdinstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k hrdina 1: morálne h.

2. hrdinský skutok: vykonať, dokázať h.