Význam slova "hl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 217 výsledkov (2 strán)
-
hl zn. hektoliter
-
hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
h., aký múdry! -
hláč -a mn. N a A -e m. hlaváč (význ. 2)
-
hlad -u m.
1. pocit potreby jesť: utíšiť h., trpieť h-om;
umierať od h-u i pren. byť veľmi hladný2. všeobecný nedostatok potravín, núdza, bieda: vypukol h.
3. žiadostivosť, túžba: h. po vzdelaní, po peniazoch
● h. je najlepší kuchár hladnému všetko chutí;
-
hľadač -a m. živ. kto niečo hľadá (so zaujatím al. profesionálne): h. pokladov, pravdy;
hľadač -a mn. -e m. neživ. prístroj na hľadanie: h. mín
-
hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu
-
hľadačka -y -čiek ž.;
-
hľadačský príd.: h. duch, h-é úsilie;
-
hľadačstvo -a s.: umelecké h.;
-
hľadaný príd. žiadaný, vyhľadávaný: h. tovar, odborník
-
hľadať nedok.
1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad
2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc
3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu
● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť;
h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať;
(niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem;
čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný;
obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo;
→ vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á); -
opak. hľadávať -a
-
hladiaci príd. určený na hladenie: h. stroj;
h-a doska žehliaca -
hladiareň -rne ž. miestnosť, dielňa, kde sa hladí: h. papiera;
h. bielizne žehliareň -
hladič -a m. kto pracuje pri hladení (napr. šatstva v čistiarni), žehliar
-
hladička -y -čiek ž.
1. k hladič, žehliarka
2. nástroj na hladenie (bielizne ap.), žehlička: elektrická h.
-
hladidlo -a -diel s. tech. nástroj na hladenie: murárske h.
-
hľadieť -í nedok.
1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim;
nechápavo h.;
h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore);
h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi;
vpravo, vľavo h-ď! povely;2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze
3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu;
takto h-í na vec4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť;
h-ď, aby si prišiel načas!5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok
● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene;
h. ako → hrom do buka, duba;
h. → smrti do tváre;
h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo;
nič → dobré mu z očí neh-í;
→ darovanému koňovi neh-ď na zuby; -
opak. hladievať -a
opak. hľadievať -a
// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti
● h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;
-
opak. hľadievať si
-
hladina -y -dín ž.
1. povrch tekutiny, obyč. vody: h. jazera, h. stúpa;
výška nad h-ou mora základňou výškového merania2. miera, stupeň niečoho, úroveň: cenová h.;
h. alkoholu v krvi -
hľadisko -a -dísk s.
1. východisko posudzovania, náhľad, stanovisko: osobné, politické h., posudzovať niečo zo svojho h-a
2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: h. v divadle, kine;
-
hladiť nedok.
1. hladkať, pohládzať: h. dieťaťu tvár, dieťa po vlasoch
2. robiť hladkým, leštiť: h. papier;
h. vystrúhaný črpák3. hladičkou vyrovnávať, žehliť: h. šaty;
-
hladkať nedok. jemne prechodiť rukou po niečom, hladiť, pohládzať: h. dieťa, h. niekomu ruku
-
hladko prísl.: h. oholená tvár, h. ušité šaty, pliesť h., všetko ide h.;
-
hladkosť -i ž.
-
hladký príd.
1. na povrchu bez drsnosti, hrboľov, op. drsný: h-á doska, pleť
2. nie hrubozrnný, jemný: h. krém;
h-á múka jemne mletá, op. hrubá3. majúci jednoduchú podobu, bez ozdôb, prostý: h. účes;
h-á látka bez vzorky;
h-é očká (pri pletení) jednoduché, nie obrátené4. kt. je bez prekážok, nerušený, ľahký: h. chod motora, h. priebeh
-
hladno, hladne prísl.: h. pozerať
-
hladný príd.
1. majúci pocit hladu, lačný, op. sýty: h. človek, pes;
byť h.,2. túžiaci po niečom, žiadostivý: h. po láske, vedomostiach;
3. expr. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, za peniazmi
4. hovor. nekŕmený: h-á hus
● h. ako vlk, h., že by aj klince pojedol veľmi;
sýty h-ému neverí; -
hladomor -u m. hromadné umieranie od hladu
-
hladomorňa -e ž. v min. väzenie pre odsúdených na smrť hladom
-
hladoš -a m. expr.
1. hladný človek; kto býva často hladný, nenásytník: nasýtiť domácich h-ov
2. bedár, chudák
3. chamtivec;
-
hladošský príd.
-
hladovať nedok. trpieť hladom; dlhší čas nejesť: cez vojnu ľudia h-li;
h. dva dni -
hladovka -y -viek ž. neprijímanie potravy: h. väzňov;
držať h-u -
hladovkárka -y -rok ž.
-
hladový príd. k 1, 2: h-á pohroma;
h. rok všeobecne neúrodný;
h-á mzda pod životným minimom -
hladučko, hladunko, hladulinko, hladuško prísl.
-
hladučký, hladunký, hladulinký, hladušký príd. expr. hladký;
-
hlahol -u m. kniž. hlaholenie: h. zvonov
-
hlaholika -y ž. najstaršie slovanské písmo zostavené svätým Konštantínom-Cyrilom;
-
hlaholiť -ľ! nedok. kniž. hlasno a lahodne zvučať, znieť: zvony h-ia, smiech h-í
-
hlaholský príd.: h-é písmo
-
hlas -u m.
1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.;
poznať niekoho po h-e;
mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať;
zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ
3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.
4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov
● h. ako zvon zvučný;
mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý;
vnútorný h. vedomie, svedomie;
h. krvi vedomie príbuznosti;
h. citu, rozumu cit, rozum;
poslúchať h. srdca spravovať sa citom;
pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať;
kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas;
psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu; -
hlásať -a nedok. verejne dávať na vedomie, rozhlasovať: h. nové myšlienky, pravdu;
nápis h-a, že ... -
hlásateľ -a mn. -ia m.
1. kto niečo hlása, zvestovateľ, šíriteľ: h. pokroku
2. kto hlási, zahlasuje (pokyny, správy ap.): rozhlasový, televízny h. spíker;
-
hlásateľka -y -liek ž.;
-
hlásateľský príd.
-
hlásenie -ia s. stručná služobná správa: podať h. (o vykonaní úlohy)
-
hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.
-
opak. hlásievať -a
// hlásiť sa
1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu
● h. sa k životu prejavovať aktivitu;
-
opak. hlásievať sa
-
hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.
-
hlásiť -i nedok.
1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu
2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii): h. presný čas, správy;
-
hlasito, hlasite prísl.;
-
hlasitosť -i ž.
-
hlasivka -y obyč. mn. hlasivky -viek ž. anat. dva pružné väzivové pruhy v hrtane, ktorých kmitaním vzniká hlas;
-
hlasivkový príd.
-
hláska -y -sok ž. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;
-
hláskoslovie -ia s. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;
-
hláskoslovný príd.: h-é zmeny, h. zákon
-
hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno
-
hláskovo, hláskove prísl.
-
hláskový príd.: h-á sústava;
-
hlásnik -a mn. -ci m. v min. nočný strážca trúbením oznamujúci čas
-
hlasno, hlasne prísl.: h. sa smiať;
-
hlasnosť -i ž.
-
hlasný príd. kt. dobre počuť, výrazne znejúci, hlasitý: h. hovor;
hlásny príd. určený na hlásenie: h-a veža, služba;
h-a trúba megafón (význ. 1)● pejor. byť h-ou trúbou niekoho šíriteľom cudzích názorov
-
hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.
-
hlasovací príd. potrebný, určený na hlasovanie: h. lístok;
h-ie právo právo hlasovať -
hlasovať nedok. odovzdávať svoj hlas pri voľbe, rozhodovaní; voliť: h. o návrhu, h. za kandidáta;
h-je sa tajne;
zdržať sa h-nia;
ľudové h-nie plebiscit -
hlasovo prísl.: h. indisponovaný;
-
hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;
-
hlava -y hláv ž.
1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e;
je o h-u vyšší;
sťať h-u popraviť sťatím2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne;
mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u
5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny
6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene7. kniž. kapitola (v knihe)
● expr. h. ako koleno lysá;
expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení;
chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák;
expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u;
mať → jasnú h-u;
mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat;
h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
→ krútiť h-ou nad niečím;
→ vešať h-u;
h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho;
→ stratiť h-u;
→ prerásť niekomu cez h-u;
mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojí má veľa roboty;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť;
expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť;
umývať h-u niekomu hrešiť;
sypať si popol na h-u kajať sa;
expr. mať → maslo na h-e;
→ lámať si h-u s niečím, nad niečím;
nejde mu to do h-y nechápe to;
niečo mu → vŕta v h-e;
od h-y po päty celý; celkom;
niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené;
pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov;
strecha mu horí nad h-ou;
poraziť (nepriateľa) na h-u úplne;
(bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili;
biť h.-nehlava bez rozmyslu;
expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli;
ani → vlas na h-e sa mu neskrivil;
ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky);
h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami;
kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu;
od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení; -
hlaváč -a m.
1. obyč. pejor. človek s vysokým postavením
2. mn. N a A -e sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom, zool. Cottus
-
hlaváčik -a m. chránená jarná rastlina so žltými kvetmi, bot. Adonis vernalis
-
hlavaj -a m. expr. hlaváň
-
hlavaňa -e ž.
-
hlavátka -y -tok ž. veľká sladkovodná ryba, zool. Hucho
-
hlavato, hlavate prísl.;
-
hlavatosť -i ž.
-
hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;
-
hlaveň1 -vne ž. rúra strelnej zbrane, cez kt. prechádza strela: delová h., h. pušky
hlaveň2 -vne ž. horiaci al. tlejúci kus dreva
-
hlavica -e -víc ž. hrubšia al. rozšírená vrchná časť niekt. predmetov: h. stĺpa, piliera;
anat. kĺbová h. -
hlavička -y -čiek ž.
1. zdrob. k 1, 6, expr. k 2: h. dieťaťa;
to je múdra h.! špendlíková h., h. klinca2. hovor. pri futbale lopta odrazená hlavou
3. záhlavie (význ. 3): list s h-ou podniku
-
hlavičkovať nedok. hovor. hrať hlavou (vo futbale)
-
hlavičkový príd.: h. papier s vytlačenou hlavičkou;
-
hlavisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
-
hlávka -y -vok ž.
1. zdrob. k hlava 1, 6, expr. k hlava 2: detská h., h. zápalky;
múdra h.!2. do gule spojené listy, okvetie ap. niekt. rastlín: h. šalátu, kapusty, ďateliny;
h. cesnaku; -
hlávkový príd. k 2: h. šalát;
-
hlavná ž. hovor. hlavná čašníčka
-
hlavne
I. vetná prísl. hlavné je: h., že máme čo jesť
II. čast. najmä, predovšetkým: číta h. klasikov
-
hlavnica -e -níc ž. podložka pod hlavu (naplnená perím), vankúš, poduška, podhlavnica, podhlavník;
-
hlavnička -y -čiek ž. zdrob.
-
hlavný
I. príd.
1. najdôležitejší, základný; ústredný, op. vedľajší; pobočný: h. dôvod, činiteľ, h-á myšlienka (diela), h-é mesto;
h. závod;
h-á stanica;
h-á výhra najvyššia;
lingv. h-á veta gramaticky nezávislá od inej;
h. stan, h-é veliteľstvo;
h. rozhodca2. hierarchicky najvyšší, vedúci: h-á redakcia, h. inžinier, kuchár
● mať h-é slovo rozhodujúci vplyv
II. hlavný m. hovor. hlavný čašník;
-
hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;
-
hlavonožec -žca mn. N a A -e m. zool. živočích patriaci do triedy mäkkýšov, hlavonožce Cephalopoda
-
hlavový príd. k 1, 6: anat. h-á dutina;
-
hĺbať -a nedok. intenzívne premýšľať, zamýšľať sa, rozjímať, meditovať: h. o zmysle života, nad problémom
-
hĺbavo prísl.;
-
hĺbavosť -i ž.
-
hĺbavý príd. kt. rád hĺba, premýšľavý, rozjímavý; svedčiaci o tom: h. človek;
h-á povaha; -
hĺbič -a m. živ. ban. pracovník pri hĺbení jám;
hĺbič -a mn. -e m. neživ. (ná)stroj na hĺbenie
-
hlbina -y -bín ž. miesto s veľkou hĺbkou, hlbočina, hĺbka (význ. 2): h. mora, zeme, hôr, zrútiť sa do h-y;
● z h-ín duše, srdca (milovať, nenávidieť ap.) vášnivo;
-
hlbinný príd.: h. vrt
-
hĺbiť -i nedok. kopaním ap. do hĺbky vytvárať, vyhlbovať: h. priekopu, studňu
// hĺbiť sa
1. stávať sa hlbším, prehlbovať sa: jarok sa h-i
2. kniž. ponárať sa, zahlbovať sa: h. sa do tajomstva prírody
-
hĺbka -y -bok ž.
1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra: veľká, malá h. vody, v h-e 100 m, h. javiska
2. priestor nachádzajúci sa dolu al. vnútri niečoho, hlbina, hlbočina: skočiť do h-y;
3. vlastnosť zvuku znejúceho v nižšej polohe: h. tónu, hlasu
4. intenzita, veľkosť: h. citu, žiaľu, myšlienky
● ísť do h-y (napr. problému) podrobne poznávať;
z h-y duše, srdca (milovať, nenávidieť ap.) vášnivo; -
hĺbkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie hĺbky (vody ap.)
-
hĺbkotlač -e ž. technika tlače z hĺbky;
-
hĺbkotlačový príd.
-
hĺbkovo prísl.: h. presvietiť