Synonymá slova "hl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 359 výsledkov (3 strán)

  • aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • aháah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiemaááá: Á! – svitalo mu v hlave.ach, takach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

    2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • aháha: aha, ahá, ha, tam ideehe: ehe, už sú tuhľakniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdryľaľaľanár.: ľaďľaľaďľaľaťľaďžeľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ)pozripozritehľaďhľaďteexpr.: pozrižepozritežehľaďžehľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajúnár.: nyni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)


    hľa p. aha 2


    hláč p. hlaváč 1


    hlaváč 1. sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom • hláč

    2. p. hodnostár


    hlad 1. pocit potreby jesť • lačnosťlačnota: umierať od hladu, od lačnoty

    2. všeobecný nedostatok potravín • biedanúdza: vypukol hlad, vypukla bieda

    3. p. túžba


    túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po sloboderoztúženieroztúženosť: ľúbostné roztúženiežiadostivosť: telesná žiadostivosťexpr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želaniekniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidériumzastar. žiadzahlad: hlad po vzdelanísmäd: smäd po umeníarch. žízeňpoet.: túhatužoba (Hviezdoslav)kniž. zastar. žiadba


    hľaď, hľaďte p. aha 2


    hľadáčik optické zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu • hovor. vizír


    hľadaný ktorého al. ktorý chce každý získať, zaobstarať si (pre dobré vlastnosti, výnimočnosť a pod.) • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný odborníkžiadaný (po ktorom je dopyt): žiadaný tovar, žiadané výrobkyobľúbený (ktorý sa teší obľúbenosti): obľúbená literatúra, hračka

    p. aj vzácny


    obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovanýmilýhovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlomódnypopulárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelechľadanývyhľadávanýžiadanýexpr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavyexpr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ


    vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cennýdrahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiálhodnotný: hodnotné obrazydrahý: drahé kovyodb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľexpr. prevzácnynezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty

    2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosťneobyčajnýnezvyčajnýnevšednýnebývalýmimoriadnyvýnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operunevídanýneslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosťjedinečný: mať jedinečnú príležitosťzried. riedky: riedke chvíle šťastiaexpr. prevzácny: prevzácny zjavhľadanývyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovarkniž. exkvizitný: exkvizitný vkuszried. raritný

    3. p. významný 1


    hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

    2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

    3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

    4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


    rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sakniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domuhľadieťpozerať sadívať sa: hľadieť na všetky stranyhovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolíhľadaťpátrať (očami)


    vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať saskrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlomzvŕtať savrtieť savytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

    2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať savytáčať savyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič neviehľadať výhovorkyhovor.: lavírovaťmanévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovaťkľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiťhovor.: robiť fóryokolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalejnár. odmáhať (sa) (Dobšinský)pren.: krútiť satočiť sa

    3. p. tancovať


    hladiareň dielňa, podnik, kde sa žehlí, hladí • žehliareň: hladiareň, žehliareň košieľ


    hladič kto niečo hladí, žehlí • žehliaržehlič: hladič, žehliar, žehlič nohavíc


    hladička nástroj na hladenie, žehlenie • žehlička: elektrická hladička, žehličkasubšt. pigľajz


    dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


    hľadieť 1. p. pozerať (sa) 1 2. p. prizerať 1, pozerať (sa) 4 3. p. pokladať 4. p. dbať, starať sa 1 5. p. usilovať sa 1


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníkamať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte?hodnotiťposudzovaťoceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysokorátaťpočítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelýchhľadieťpozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziudržať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

    2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


    prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadaťhľadieťbrať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičovbrať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatnýchpozerať savšímať si: pozerať sa aj na cudzie problémyrešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detíadmin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

    2. p. dozerať


    spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

    2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

    3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


    starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

    2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

    3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

    p. aj trápiť sa

    4. p. starieť sa


    usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sapričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieťdbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sapachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

    2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať saobháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať saobracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)


    všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

    2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba


    zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízaťnakúkaťnakukávaťnakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncovexpr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

    2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať očivypliešťať očivyvaľovať očivypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňaexpr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výkladexpr. civieť: civieť do prázdnanespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta


    hľadieť si p. starať sa 1


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    hladina p. úroveň 1, 2


    úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníkarovina: lampa v rovine očíhladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpapovrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezdhladina: cenová hladinavýška (úroveň istej hodnoty): výška príjmovstupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúrymiera: mať veľkú mieru zodpovednostikniž. niveau: vzdelanostné niveauformát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu


    výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orolexpr. výšava (veľká výška): modré výšavykniž. výš (Vansová)zastar.: vysokosť (Kalinčiak)výsosť: sláva na výsostiach Bohupoet. vysota (Hviezdoslav)

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestuúroveň: umelecká úroveňhladina: cenová hladinamiera: miera vzdelanostistupeň: stupeň kultúrykniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau


    hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

    2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


    kritérium miera, podľa ktorej sa niečo posudzuje • meradlo: kritérium, meradlo výkonnosti, krásy; subjektívne kritérium, meradlohľadisko (východisko posudzovania): odborné hľadiskozreteľ: uplatniť estetický zreteľ


    pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer sílrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchproporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetvísúvislosťsúvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis

    2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomerpostojstanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomuprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkyhľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska

    p. aj vzťah


    stránka 1. povaha veci, javu, osoby: ukázať sa z tej horšej stránky; život má aj svoje temné stránkyhľadiskostanoviskozreteľ (východisko postoja): posudzuj to aj z iného hľadiska, stanoviska; brať do úvahy aj estetické zretelemoment: sociálny momentstrana: vyhovovať zo všetkých strán

    p. aj znak 2

    2. p. strana 2, 3 3. p. črta 1


    hladiť 1. p. hladkať 2. p. leštiť 3. p. žehliť 1


    hladkať jemne prechodiť dlaňou po niečom • hladiťpohládzaťpohladkávať: hladkala, hladila, pohládzala jemný zamat šiatláskaťexpr.: mojkaťčankať (s láskou, s citom hladkať): matka láskala dieťa po tvári; mojkala, čankala ho, aby neplakaloexpr. mankaťnár. čučuľkať


    leštiť hladením, náterom, čistením a pod. dodávať hladkosť a lesk • hladiť: leštili nábytok; hladili parketyhovor.: blýskaťpolírovaťsubšt.: glancovať • glančiť: políroval, glancoval kľučky; blýskal si čižmyhovor. politúrovať (leštiť politúrou): politúroval stolyhovor. krémovaťzastaráv. boxovať (leštiť krémom topánky, kožu): krémovala, boxovala čižmyhovor. zastar. viksovať


    žehliť 1. teplom, tlakom (obyč. žehličkou) vyrovnávať povrch textilných výrobkov • hladiťsubšt. pigľovať: žehliť, hladiť šaty, nohavice, záclonymangľovať (hladiť pomocou tlaku na mangli): mangľovanie bielizne

    2. porov. urovnať 3


    láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť • hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťamaznaťtúliťtuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatkoprituľovaťprivíňaťpritískaťvinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe detiexpr.: mojkaťčankať: mojkal šteniatka


    hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo) • nahladkodohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukromjemnenajemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá kávaexpr.: hladučkohladunkohladulinkohladuškonahladučkonahladunkonahladulinkonahladuško, pís. i na hladučko atď. • prihladko (príliš hladko)

    2. p. ľahko 1 3. porov. hladký 2, 3 4. porov. vypracovaný 5. porov. úlisný


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plochajemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krémvyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučkýhladulinkýhladunkýhladuškýprihladký (príliš hladký)

    2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzbarovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladenýexpr.: ulízanýulizkaný (o vlasoch)

    3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadlaľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, strojanekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, chorobynerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

    4. p. vypracovaný 5. p. úlisný


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviskahladkýnehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolaniavoľnýslobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechodsústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úlohpokojnýtichýneskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastiečistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

    p. aj stály


    plynulý ktorý prebieha, pokračuje, plynie hladko, bez prerušenia • plynnýsúvislýhladký: plynulé, plynné čítanie; plynulé, súvislé, hladké vyjadrovanieneprerušovanýneprerývaný: neprerušovaná, neprerývaná reč, výpoveďnepretržitýneprerušený: plynulý, nepretržitý, neprerušený chod továrnebezporuchový (neprerušovaný poruchami): bezporuchová prevádzkaodb.: kontinuálny (op. diskontinuálny) • kontinuitný (op. diskontinuitný): kontinuálny, kontinuitný vývinodb. prúdový (o výrobe) • kniž. plavný (o pohybe, kroku a pod.)


    rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamypriamočiarylineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rezvzpriamenývystretývypätývypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako strunanarovnanýzarovnanýusporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný radnezvlnenýrovinatýrovinnýplochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláňhladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladkývodorovný: vodorovná strecha domuexpr.: rovnučkýrovnunkýrovnulinkýrovnušký

    2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2


    uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušnýzdvorilýdvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanieúslužnýúctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osobakniž. spôsobný: spôsobné detidistingvovanýkultivovanýjemnýzastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsobyvycibrenývybrúsenýkniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovníkhovor.: fajnýfajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

    2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravenýelegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhonyexpr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazistaúhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

    3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízanýexpr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkoviahladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom


    úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom • klzkýpejor.: slizkýhladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slovápodlízavýzaliečavýpejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné rečifalošnýľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosťpejor.: sladkýsladkavýsladkastýpren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev

    p. aj neúprimný


    úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširokýtenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužkaštíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázypriliehavý: priliehavé rukávyrovnýhladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňapodlhovastýpretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvárexpr. uzučkýuzunkýuzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

    2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesnýmalýobmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciujednostrannýúzkoprsýzúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známychužší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výberpriúzky

    3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontaktblízkybezprostrednýpriamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosťpriúzky


    vypracovaný remeselnou prácou dobre urobený: dobre vypracovaný nábytokfiligránsky (jemne vypracovaný): filigránsky šperkvybrúsenývycibrenývypísaný (vypracovaný častým písaním) • hladký: vybrúsený, vycibrený sloh; hladký preklad, štýl


    dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


    hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravuprázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedenýnenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené detivyhladnutývyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlkexpr. hladošský: hladošské krkynedojedený: chlapec je stále nedojedenýnenásytnýpejor.: nenažranýnenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelmazried. vypostený

    2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý


    chamtivý zhŕňajúci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svedčiaci o chamtivosti • ziskuchtivý: chamtivý, ziskuchtivý človekpejor. hrabivýexpr. pachtivý: hrabivé, pachtivé rukylakomýnenásytný (požadujúci stále viac): nenásytný, lakomý úžerníkexpr. hladný: hladný za peniazmipren. expr.: pažravýžravý: byť pažravý, žravý za majetkamipejor. mamonársky


    lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

    2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


    nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený?stále hladnýhovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené detipejor.: nenažratýnenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným!pejor.: pahltnýpažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďahltavýpejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačicehladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou

    2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžbypren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomecpejor.: nenažratýnenažranýpren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní


    prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

    2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

    p. aj akademický 2

    3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


    žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobnýroztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľadzažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivýdychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaníhladnýlačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očamizastar. baživýzried. bažný: baživý chvályhorúcináruživývášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec


    hladomorňa p. väznica


    väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzenížalár: odpykávať si trest v žalárihovor. kriminál: za to príde do krimináluhladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basyhovor. expr. chládok: dať niekoho do chládkuzastar. árešt: byť v áreštetrestnicatemnicazastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus)šupáreň (Jégé)kniž. bastilaslang. lapáksubšt. loch (Jurík)


    hladoš 1. p. nenásytník 2. p. chudák 2 3. p. lakomec


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani grošžgrľoexpr.: hladošškrečoknár. žgrgoň (Urbánek)expr.: žujo (Hronský)pejor.: skupáňdržgrošskuhrošskuhrákskuhravecskuhroňpažravecvlkolakpejor. zried.: skývražníkškrhliakskrblošskrbecskuhráňhovor. expr.: škótškrob: nebuď škót a oferuj čosiziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivecchamtivecmamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brataexpr.: vydriduchvydrigrošhrabáčhrabošpachtivec


    nenásytník kto sa nevie niečím (najmä jedlom) nasýtiť; kto chce stále viac • nenajedenecnenasýtenecexpr. hladošpejor.: nenažranecnenadžganecpahltníkpažravecžráčžrúthltavechltoňhltoš


    hladošský p. hladný 1


    hladovať p. postiť sa


    postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesťdržať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deňhladovaťdržať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomufraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň


    hladučko, hladunko, hladuško, hladulinko p. hladko 1


    hladučký, hladunký, hladušký, hladulinký p. hladký 1


    hľaďže, hľaďteže p. aha 2


    džavotať expr. živo, príjemným hlasom hovoriť (obyč. o deťoch, ženách) • expr.: štebotaťšvitoriť: deti na dvore džavotali, štebotaliexpr.: šveholiťševeliťhlaholiťhrkútať: dievčence hrkútali o prázdninových zážitkochexpr. žibôtkať (Botto; o húsatách)


    hlaholiť p. zvučať


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnievyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplachkniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholízozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajúnár. zazváňať (Kalinčiak)nár. prezváňať (Dobšinský)zried. rozzváňaťcengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvončekvycengávaťvycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingaťklinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingáexpr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

    2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengaťcvendžaťcvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengalicinkaťcingaťcilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajúštrngaťštrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocúexpr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

    3. p. zvučať


    zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieťzaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiachzunieťzuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zuniakniž. hlaholiťzvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiachozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojovrezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujúcvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiechdunieťhučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko


    hlaholivý p. zvonivý


    zvonivý ktorý svojím jasným tónom pripomína zvuk zvončeka • cengavýcengotavý: ozýval sa zvonivý, cengavý, cengotavý zvuk pohárovzunivýzvučnýjasný: zvonivý, zunivý dievčenský hlások; zvučný, jasný hlasklingavýklinkavý: klingavé spiežovcecinkavýcilingavý: ukladal cinkavé peniazeštrngavýštrngotavý: štrngotavé podkovičkystriebornýstriebristý (zvukom pripomínajúci striebro): strieborný smiechpoet.: striebrozvučnýstriebrozvukýkniž. hlaholivý: hlaholivá pieseňzried.: cvendžavýcvendživýcvengavýnár. cingavý: cvendžavé, cingavé dukátykniž. zvonnýzried. zvonovitý (Hurban)


    hlas p. názor


    názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


    hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovaťohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjeliumšíriťrozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobodyučiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšiakázaťapoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrikepropagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu


    propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať • rozširovaťšíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživyhlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenieponúkaťrobiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom


    raziť1 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienkyrozširovať: rozširovať informáciepropagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomikyhlásaťrozhlasovaťrozhlášaťrozchyrovaťchýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety

    2. kopaním utvárať priestor • prerážaťprekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metrohĺbiťvyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu

    3. porov. prebiť sa


    šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširujerozťahovaťrozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

    2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovaťhlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludypropagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriťrozchyrovaťrozhlášaťrozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosťexpr.: roznášaťroztrusovaťtrúsiťroztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmyslyexpr.: trúbiťroztrubovaťvytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

    3. p. vyžarovať 1


    hlásateľ 1. kto niečo hlása • šíriteľ: hlásateľ, šíriteľ pravdyrozširovateľ: rozširovateľ nových myšlienokkniž. zvestovateľ

    2. kto niečo hlási, zahlasuje: rozhlasový hlásateľspíker (pôv. pís. speaker): televízny spíker


    rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazyroznášačroznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilovprenášateľprenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač chorobynositeľnosič: nositeľ, nosič maláriekniž.: rozsievačrozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachukniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestoviakniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmukniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správyhlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskostirozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva


    hlásenie p. správa1


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    oznamovač 1. zariadenie na oznamovanie služobných správ a hlásení • hlásič: dispečerský oznamovač, hlásičindikátor (železničné zariadenie na oznamovanie smeru): železničný indikátor

    2. pes, ktorý oznamuje poľovníkovi postrelenú zver • hlásič


    hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovaťzahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak meškáohlášať: každú zmenu nám ohlášajúoznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správyzastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičomkniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupredpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľuavizovaťsignalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúťzastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

    2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

    3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

    4. p. domáhať sa


    uchádzať sa1 robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievčahovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadenýchhlásiť saprihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusieašpirovaťreflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníkakandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministrastáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosťdomáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznaniakniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru


    hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasnehlasitohlasitenahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počulazastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko)hlučnohlučnehrmotneexpr.: hurónskyhulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do nociohlušujúcoprihlasnoprihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasitoprihlučneprihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domovhud. fortefraz. z plného hrdla


    hlasito, hlasite p. hlasno


    hlasitý p. hlasný


    hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý) • hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spevhrmotnýexpr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiechhlučnýexpr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládežohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorovprihlasnýprihlučný (príliš hlasný, hlučný)


    zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelýzvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlassýtyplný: ozvali sa sýte, plné tónysonórny: sonórny hlas, bashlasitýhlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spevjasnýostrýpren. kovový: jasný, kovový smiech

    2. príjemne znejúci • ľubozvučnýlahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč


Pozri výraz HL v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV