Význam slova "aš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

horolezkyňa -e -kýň ž.;

hovorkyňa -e -kýň ž.;

hovorňa -e ž.

1. (telefónna) h. kabína na telefonovanie (na pošte)

2. miestnosť v niekt. inštitúciách určená návštevám: internátna h.

hrča -e hŕč/hrčí ž.

1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.

2. uzol (v dreve): h-e v doskách

3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e;
h. na priadzi uzlík;
h. cesta

4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e

5. sumec;

hrčať -í -ia nedok.

1. vydávať tupý trasľavý zvuk, hrkotať: motor h-í, budíček h-í

2. expr. prudko tiecť, crčať: voda h-í zo striech

hrobľa -e -bieľ/-blí ž.

1. hŕba zeminy, kamenia ap.

2. jama na uskladnenie niekt. poľnohosp. plodín prikrytá zemou: zemiaková h., h. repy

hučať -í -ia nedok.

1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom, robiť hukot, hukotať: voda h-í, hory h-ia, h-nie vetra;
expr. dav h-í;
neos. v hlave, v ušiach mu h-í (od únavy ap.)

2. hovor. expr. vytrvalo nahovárať, presviedčať: h-í doňho, aby prišiel

● expr. nehuč (toľko) do mňa! neunavuj ma rozprávaním

huhňať -e -ú nedok. expr. fufnať: h-e, lebo je prechladnutý

huňa -e ž.

1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny

2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;

hvižďať -í -ia -žď/-i! nedok. vydávať hvízdavé zvuky (pri pohybe), svišťať: bič h-í (vzduchom), vietor h-í;
expr. strely h-ia

jačať -í -ia nedok.

1. vydávať prenikavý nepríjemný zvuk: píly, sirény j-ia;
expr. deti j-ia vrieskajú

2. expr. veľmi hlasno volať, kričať: chcem loptu, j-í chlapec

jahňa -aťa mn. -atá/-ence -niat/-neniec s. mláďa ovce;

jajčať -í -ia, jajkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. jaj), jojčať, jojkať: j. od bolesti, j-nie chorého

jaskyňa -e -kýň ž. prirodzený podzemný priestor: kvapľová, ľadová j.;

jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;

jazykovedkyňa -e -kýň ž.;

jedľa -e ž.

1. ihličnatý strom s plochými ihlicami vo dvoch radoch, bot. Abies

2. jedľové drevo; výrobok z neho: skrine z j-e

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlá j.

● expr. chlap ako j. rovný, pekne urastený;

jednotlivkyňa -e -kýň ž.

jelša -e ž.

1. listnatý strom rastúci na vlhkých miestach, bot. Alnus

2. jelšové drevo; výrobok z neho: linka z j-e

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;

jojčať -í -ia, jojkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. joj), jajčať, jajkať, jujkať: j. od bolesti

kača -e ž. pejor. hlúpa žena (v nadávkach)

kachľa -e -chieľ/-chlí ž. keramikový výrobok z pálenej hliny použ. na stavbu kachieľ, kozubov, na obkladanie stien, podláh ap.;

kaďa -e ž. veľká otvorená sudovitá nádoba (obyč. drevená); dieža, sud: k. na kvasenie uhoriek;
k. s rybami;

kaluž, kaluža -e ž. mláka (význ. 1, 2), barina: na ceste sú k-e, obísť k., k-u;
psík urobil k.

● (dostať sa) z → blata do k-e;

kamža -e ž. biele liturg. oblečenie so širokými rukávmi siahajúce asi po kolená: kňazská, miništrantská k.

kamzíča -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. mláďa kamzíka

kaňa -e ž. myšiak;

kapsľa -e -í ž.

1. zápalka (puzdierko s výbušninou)

2. hovor. kapsula;

kapucňa -e -í ž. (strechovitá) prikrývka hlavy obyč. spojená s odevom: vetrovka, kabát s k-ou, odopnúť si k-u

kaša -e káš/kaší ž.

1. varené polotuhé (mliečne) jedlo: krupicová, hrachová, zemiaková k.;
žobrácka k. zabíjačková

2. redšia hmota podobná kaši: snehová, ovocná, cementová k.;
podláviť na k-u, roztopiť sa na k-u

● byť (v peknej) k-i, (ne)nechať niekoho v k-i v nepríjemnej situácii;
→ vybŕdnuť z k-e;
→ navariť niekomu k-e;
→ chodiť ako mačka okolo horúcej k-e;
→ vytiahnuť niekoho z k-e;

kašlať, kašľať -e -ú nedok.

1. mať kašeľ: sucho, piskľavo k., k. od dymu, k. celú noc;

2. vykašlávať, vykašliavať: k. krv

3. hovor. expr. nestáť o niečo, hrub. o niekoho, opovrhovať niečím, hrub. niekým: k. na radu lekára, k. na disciplínu;
k-e na mňa

● expr.: k-e ako starý hrniec chrapľavo;
k. na svet, na všetko byť ľahostajný ku všetkému;
k. na to výraz záporu, rezignácie;

kasňa -e ž. zastar. al. hovor. skriňa

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kešeňa -e ž. expr. vrecko, vačok: napchávať si k-u i pren. zhŕňať peniaze

● mať plnú k-u mať veľa peňazí;
vidieť niekomu do k-e vedieť o ňom všetko

kisňa -e ž. subšt. debna;

kľačadlo -a -diel s. lavica na kľačanie, kľakadlo

kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť

kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.

klaňať sa -ia -ajú nedok.

1. zohýnať hornú časť tela al. hlavu (na znak úcty): k. sa pri pozdrave, k. sa po pás;
herec sa pred oponou k-l;
zastaráv. k-m sa pozdrav

2. koriť sa pred niekým, niečím, skláňať sa; nábožensky si uctievať: k. sa kráse;
k. sa Bohu

● kniž. k. sa zlatému teľaťu vidieť v peniazoch najvyššiu hodnotu

klubovňa -e ž. klubová miestnosť, klub

kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

knedľa [-n-] -e -dieľ/-dlí ž. múčne jedlo (v rozlič. úprave) varené v guľovitých útvaroch al. vcelku: slivkové k-e, žemľová k., mäso s omáčkou a k-ou;

knieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m.

1. hist. náčelník kmeňa, panovník: údelné k.;
nitrianske (-y) k. Pribina;
veľkomoravské (-ý) k. Rastislav

2. príslušník vysokej šľachty;

kníhkupkyňa -e -kýň ž.;

knihovňa -e ž. zastar. knižnica (význ. 3);

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

kolegyňa -e -gýň ž.;

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

koňačik -a m. zdrob. expr.

konča predl. s G vyj. miesto al. smer pri konci, (po)pri konci: dom k. dediny;
bežať k. hory

koníča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. žriebä;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

košeľa -e -šieľ ž.

1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.

2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.

● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.;

kotolňa -e ž. miestnosť, v kt. sú umiestnené (parné) kotly

kotúľať -a nedok. gúľať: k. jablko, súdok

// kotúľať sa: lopta sa k-a;
slzy sa mu k-jú po tvári stekajú;

● peniaze sa k-jú rýchlo sa míňajú

kováčňa -e ž. dielňa (v závode), v kt. sa obrábajú kovové predmety kovaním

koža -e ž.

1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e

2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i;
máčať k-e;
medvedia k. kožušina

3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy

● hus(ac)ia k. zimomriavky;
je (iba) kosť a k. veľmi chudý;
pocítiť niečo na → vlastnej k-i;
nie je vo svojej k-i necíti sa dobre;
expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda;
expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný;
báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie;
mať → hrošiu k-u;
vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu;
niesť k-u na trh riskovať;
expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;

kozľa -aťa mn. -atá/-ence -liat/-leniec s. mláďa kozy;

kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku;
tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

● kniž. k. v niečích → šľapajach;

kramľa -e ž. hovor. skoba: železné k-e, vbiť k-u do dreva;

krasojazdkyňa -e -kýň ž.;

krbáľať -a nedok. expr. kotúľať, váľať: k. kláty

// krbáľať sa: k. sa dolu svahom

kričať -í -ia nedok.

1. vydávať krik, volať: k. zo sna;
k. na ratu, z celého hrdla veľmi

2. krikom upútavať niečiu pozornosť, privolávať, volať: k. za odchádzajúcimi

3. hlasno hovoriť; krikom napomínať, hrešiť: čo tak k-š! k. na deti

4. expr. byť krikľavý (význ. 2): farby k-ia;
bieda až k-í je zjavná

krivuľa -e -vúľ ž.

1. bakuľa, čugaňa

2. destilačná banka so zakriveným hrdlom

krošňa -e ž. skrinka, kôš ap., kt. (na chrbte) nosili (vandrovní) remeselníci al. podomoví obchodníci: drotárska, sklenárska k.

krpaňa -e -í ž.;

krúžľať -a nedok. strúhať, krájať (na kolieska)

kuchyňa -e -chýň ž.

1. miestnosť, kde sa pripravujú jedlá: (v byte je) malá k., k. hotela;

2. nábytok do tejto miestnosti: kúpiť si novú k-u

3. stravovacie stredisko: poľná k.;
závodná k. jedáleň

4. spôsob prípravy jedál; jedlá pripravené na istý spôsob: francúzska k.;
studená k.;

kúpeľňa -e ž. miestnosť určená na kúpanie: byt s k-ou;

kuša -e kúš/kuší ž. starodávna zbraň mechanicky vystreľujúca šípy

kutňa -e ž. mníšske rúcho, habit

kvargľa -e ž. hovor.

1. obyč. mn. kvargle (olomoucké) tvarôžky, syrčeky

2. pejor. nadávka (pasívnemu človeku)

● expr. sedí ako k. nečinne

kvičať -í -ia, kvíkať -a nedok. vydávať zvuk kví(k): k-nie brava;

kvočať -í -ia nedok. čupieť: k. pri práci;

lakovňa -e ž. dielňa, kde sa lakuje

lampovňa -e ž. miesto, miestnosť na uskladnenie, údržbu a výdaj svietidiel (v bani ap.)

lastovíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa lastovičky

lebeň, lebeňa -e ž. hovor. expr. lebka;

legislatívkyňa -e -kyň ž.;

letkyňa -e -kýň ž.;

levanduľa -e -dúľ ž. liečivá a úžitková rastlina s bledofialovými kvietkami, bot. Levandula;
voňavka z tejto rastliny;

levíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa leva

ležať -í -ia nedok.

1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý

2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede;
už l-í, nebuď ho!

3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý

4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere

5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli

6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny

7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch;
l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok;
list l-l dlho na pošte;
jedlo mu l-í v žalúdku

● l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne;
expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť;
l. na smrteľnej posteli umierať;
l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy;
l. pod zemou byť pochovaný;
l. niekomu pri nohách koriť sa;
l. v troskách byť zničený;
expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj;
l-í mu to na srdci záleží mu na tom;
l-í mu to ako → balvan na prsiach;

lezkyňa -e -kýň ž.;

liečebňa -e ž. liečebný ústav

lisovňa -e ž. dielňa, továreň, kde sa lisuje: l. plechu

lokňa -e ž. hovor. stočený prameň vlasov;

lokša -e ž. tenký (p)osúch zo zemiakového cesta

losíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. losie mláďa

lovkyňa -e -kýň ž.;

lóža -e ž.

1. oddelená časť na obvode hľadiska s niekoľkými sedadlami: divadelné l-e;
l. prezidenta republiky (v Slovenskom národnom divadle)

2. organizačná jednotka slobodomurárov;

lukostrelkyňa -e -kýň ž.;

lyža -e obyč. mn. ž. šport. náčinie v podobe (úzkych) dosiek s viazaním na obuv al. nohy slúžiace na kĺzavý pohyb na snehu, vode ap.: kovové, vodné l-e;
beh, skoky na l-iach

mača -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa mačky;

● ospanlivý, slepý, ihravý ako m.;

máčať -a nedok.

1. ponárať do tekutiny (a vystavovať jej pôsobeniu), namáčať: m. si ruky vo vode;
m-nie ľanu, semena;
m-né pečivo oblievané (čokoládou)

2. robiť mokrým: m. si oči harmančekom, slzy m-jú tvár

// máčať sa

1. ponárať sa do tekutiny: husi sa m-jú vo vode

2. byť ponorený v tekutine, močiť sa: zelinky sa m-jú v liehu, konope sa m-jú v potoku

machuľa -e -chúľ ž. expr. škvrna: atramentová, rozpitá m.;
urobiť m-u;

maharadža -u mn. -ovia m. titul ind. domorodých panovníkov

mandľa -e ž.

1. strom s ružovočervenými kvetmi, bot. Amygdalus;
mandľovník

2. jedlé jadro plodu tohto stromu: slané, horké m-e

3. obyč. mn. anat. lymfatické tkanivo v tvare mandle;

mangľovňa -e ž. miestnosť na mangľovanie

maratónkyňa -e -kyň ž.

marhuľa -e -húľ ž.

1. ovocný strom pestovaný u nás v teplejších polohách, bot. Armeniaca

2. jeho žltočervený plod s hladkou kôstkou: zavárať m-e;

marža -e ž. ekon. (cenové, kurzové ap.) rozpätie medzi nadobúdacou a predajnou cenou

maša -e ž. hovor. zastar. huta

mašľa -e -šieľ/-šlí ž.

1. uzol s 2 protiľahlými slučkami a 2 voľnými koncami, viazačka: uviazať na m-u

2. hovor. stuha, stužka, viazačka: hodvábna m. vo vlasoch;

mečať -í -ia nedok. (obyč. o koze a ovci) vydávať zvuk mé, mékať, mekotať, bľačať;

medvieďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. mláďa medveďa;

meľa -e, mela -y ž. hovor. expr. trma-vrma, zmätok, chaos, bitka: strhla sa m.

menovkyňa -e -kýň ž.

miešač -a m. živ. kto mieša: film. m. zvuku mixér;

miešač -a mn. -e m. neživ. miešací stroj, mixér (význ. 1, 3)

miešačka -y -čiek ž.

1. osoba, kt. niečo mieša

2. miešací stroj: m. betónu, mechanická m.

miešať -a nedok.

1. krúživo (niečím) pohybovať v tekutej al. sypkej látke: m. (lyžičkou) kávu

2. spájať rozlič. prvky tak, že utvoria zmes: m. maslo s cukrom;
m. čaj s rumom;
m. nápoje pripravovať z rozlič. materiálu;
m. farby

3. nesúrodo spájať, pliesť: m. jazyky

4. meniť poradie, premiešavať: m. karty

5. zapletať (význ. 5), zaťahovať: nechcem ťa do toho m.

// miešať sa

1. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: m. sa do rozhovoru;
nem-aj sa medzi nás! expr. m. sa do niečoho ako varecha

2. navzájom sa prestupovať, zlievať sa: do hudby sa m-l krik, vône sa m-li

míňať -a nedok.

1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby;
m. čas

2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ;
denne sme sa m-li;
pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo

3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a

4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a;
tretí deň m-a;

mincovňa -e ž. závod na razenie mincí

minisukňa -e -kieň/-kní ž. hovor. veľmi krátka sukňa: móda m-í

mišpuľa -e -púľ ž.

1. ovocný strom podobný jabloni, bot. Mespilus

2. drobný hnedý plod tohto stromu

mláďa -aťa mn. -atá -at s. nedospelý živočích: líščie, ľudské m.;
expr. pokladajú ho za m. za neskúseného;

mláťačka -y -čiek ž. stroj na mlátenie obilia

mlčať -í -ia nedok.

1. nehovoriť, byť ticho, čušať: úctivo, zaryto m., rozpačité m-nie

2. zachovávať tajomstvo: porušiť m-nie

3. nedávať najavo svoje stanovisko: publ. mlčiaca väčšina

● expr. m. ako peň, ako ryba, ako zarezaný;
m-ním prejsť niečo nevyjadriť sa;
m. ako sfinga nepovedať ani slova;
m. ako hrob nevyzrádzať;
kto m-í, ten svedčí