Význam slova "šét" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 489 výsledkov (5 strán)
-
tátošík -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.
-
téčko -a -čok s. hovor. písmeno t, T; vec ním označená al. majúca jeho podobu: nosiť tričko s t-om;
budova do t-a -
téglik -a m.
1. nádobka na farmaceutické, kozmetické al. potravinárske výrobky
2. hut. žiaruvzdorná nádoba na tavenie menšieho množstva kovov;
-
téglikový príd.: hut. t-á oceľ vyrábaná v téglikoch
-
telefonát -u m. telefonická správa, telefonický hovor: prevziať, vybaviť t.
-
téma -y tém ž. zákl. myšlienka umel. diela; predmet rozhovoru al. úvahy, námet: historická, súčasná t., hudobná t.;
t. rozhovoru, úvaha na aktuálnu t-u;
lingv. východisko, základ výpovede; -
ten istý, tá istá, to isté zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť osôb, vecí, javov; v porovnávacích vetách v súvzť. dvojiciach t. i. -ktorý, t. i. – čo, t. i. – ako;
pri dôraze v spoj. jeden a t. i.: bol to t. i. človek, viezol sa v tom istom vozni, robí tie isté chyby, ešte v tom istom roku;
bola to tá istá pieseň, ktorú hrali včera;
videl to isté čo oni, ako oni;
stále tvrdí jedno a to isté -
ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, neživ. ten, s. to L tom I tým ž. G, D a L tej A tú I tou mn. m. živ. tí, neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, neživ., ž. a s. tie L tých I tými zám. ukaz.
1. ukazuje na prítomnú osobu, vec: čo tu chce t. človek? je to tá blondína v čiapke;
to slovo prečiarkni2. odkazuje na osobu, vec a) už spomínanú al. známu zo súvislosti; v dvojici t. – tento označ. vzdialenejšiu osobu, vec, v dvojici t. – onen bližšiu z dvoch osôb, vecí: hlavné znaky sa nemenia, tie ostávajú;
s tým prípadom som skončil;
jemu sa nepáčili ani tí, ani títo;
zvolí t. alebo onen spôsob b) pomenúvanú vo vytýčenom vetnom člene al. spojením s 3. st. príd.: otec, t. je už raz taký;
nestrpí ani t. najmenší odpor c) ktorej označenie je bližšie určené prísudkovou al. prívlastkovou vetou (má význ. zám. taký): už nie je t., čo býval;
nepatrí k tým (ľuďom), čo veľa rozprávajú;
som tej mienky, toho názoru, že treba už začať3. ukazuje na práve prebiehajúci čas al. odkazuje na časový úsek spomínaný v kontexte: tej noci si už neoddýchne;
v tom roku bolo veľmi sucho;
od tých čias, čo, ako odišli odvtedy;
v tom čase, keď študoval vtedy;
za ten čas, čo, kým boli preč zatiaľ4. pri dôraze je synonymné so zám. on al. ho nahrádza (pri odkaze na veci): zvedavý je, čo žena, čo tá povie na to;
umy obloky, nech sú aspoň tie čisté5. expr. má citový význ., pričom a) vyj. nespokojnosť, neľúbosť, počudovanie, nadšenie (obyč. vo zvol. vetách): čo bude s tým obedom?! tá potvora! a tých kvetov! ten výhľad! b) zastupuje osob. zám. 3. os.: neboj sa, t. sa nestratí, ten má smelú povahu
6. je súčasťou spojkových a príslov. výrazov: z toho dôvodu, z tej príčiny, s tým cieľom, aby preto;
pri tej príležitosti pritom;
tým spôsobom tak7. iba to a) všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec, jav: kto je to? si to naozaj ty? kedy to bolo? to je pekný kabát;
to všetko je vaše;
teraz príde to hlavné;
hovor. robiť, to sa mu nechce;
uspokoj sa s tým, čo máš;
čo tým sleduješ? hovor. expr. čo ťa do toho! b) expr. má citový význ., vyj. nadšenie, nevôľu, opovrhnutie: to je nádhera! koho to obhajuješ! nevie to nič a ide ťa poúčať! c) hovor. má spájaciu funkciu: uviedol pár faktov, to ako na vysvetlenie;
opakované to to (pri vymenúvaní) má význ. raz – raz, i – i: to jeden, to druhý pribehol;
stále je robota, to variť, to prať, to okolo detí;
je súčasťou spájacích výrazov miesto toho, aby;
napriek tomu, že;
vďaka tomu, že● ten alebo onen ktokoľvek;
to alebo ono všeličo;
ten a ten istá, bližšie neurčená osoba, niekto, ktosi;
to a to istá, bližšie neurčená vec, niečo, čosi;
je → tam toho;
→ dosť na tom;
už má toho → dosť -
ten-ktorý, tá-ktorá, to-ktoré zám. neurč. kniž. označ. osobu, vec, o kt. ide, príslušný: najvýznamnejšie dielo toho-ktorého autora
-
tento, táto, toto G m. a s. tohto ž. tejto mn. m. živ. títo, neživ. ž. a s. tieto zám. ukaz.
1. ukazuje na osobu, vec v blízkosti hovoriaceho; v dvojici t. – ten, t. – tamten ukazuje al. odkazuje na bližšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť: spýtajme sa týchto ľudí, toto jablko je kyslé;
neber si tamtie šaty, daj si tieto nové;
napokon odmenili obidvoch, tohto za prácu, tamtoho za hrdinstvo;
v dôraze zosilnené zámenami tu, tuto: viac obchodov niet, iba t. tu2. ukazuje na čas, kt. práve prebieha: o tomto čase už býva tma, tohto roku končí (štúdiá)
3. expr. vyj. kladné al. zápor. citové hodnotenie: títo mladí, len samý žart a smiech
4. iba toto súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje na osoby, veci, javy v blízkosti podávateľa: t. sú moji hostia, čie sú t. veci? t. je ťažký prípad
5. hovor. toto, tento vyj. rozpaky hovoriaceho, onô: keby ste dačo ... toto ... potrebovali ...
● (obstarať) toto a hento jedno-druhé, to i ono;
expr. ale toto! no toto! výrazy prekvapenia;
t. svet pozemský život, op. druhý, onen -
tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade
-
tér -u L -i m. hovor. decht;
-
térový príd.: t. papier lepenková krytina napustená dechtom
-
téza -y téz ž. zákl. myšlienka, poučka, z kt. sa vychádza; výklad zákl. princípov: východisková t., obhajovať t-y;
t-y referátu -
tézovito, tézovite prísl.;
-
tézovitosť -i ž.
-
tézovitý príd. vyjadrený v podobe téz, poučiek ap.: t-é úvahy, t-á literatúra;
-
tí [t-] N mn. č. zámena ten (živ.)
-
tíchnuť -e -u -chol nedok. prestávať znieť, utíchať, tíšiť sa; zmĺkať: spev t-e;
ruch ulíc t-e;
deti t-u a zaspávajú -
tíkový príd.: t-é drevo
-
tím [t-], pôv. pís. team -u m. skupina ľudí so spoločnou úlohou, kolektív: pracovný t.;
športový t. družstvo; -
tímový príd.: t-á práca
-
tíšava -y -šav ž. expr. al. kniž. ticho, tichosť, tíšina: nočná t.
-
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
tíšina -y -šin ž.
-
tíšinka -y -niek ž. zdrob.
-
tíšiť -i nedok.
1. robiť pokojným, utišovať, upokojovať, chlácholiť: t. plačúce dieťa
2. zmierňovať: t. bolesť
-
tískať -a nedok.
1. tlačiť (význ. 1, 2), tisnúť: t. vozík
2. tlačiť (význ. 3), omínať: topánky ho t-jú
// tískať sa tisnúť sa (význ. 1 – 3), tlačiť sa: net-jte sa!
-
tíško prísl. expr. tichučko, tichunko
-
títo [t-] N mn. č. zámena tento (živ.)
-
tľapkať nedok.
1. dlaňou zľahka udierať, ťapkať, potľapkávať: t. koňa po chrbte;
t. sa po bruchu2. tlieskať (význ. 1), ťapkať, čapkať: dieťa t-á rukami
3. expr. ísť, kráčať, obyč. bosými nohami, ťapkať, capkať: t-nie bosých nôh
4. dlaňou formovať, ťapkať, utľapkávať: t. koláč z cesta;
-
tľapkavý príd. plochý (význ. 2), ploský, sploštený: t. kameň, t. koláč;
t-á čiapka -
dok. tľapnúť -e -ú -pol
1. k 1 – 3
2. tľapnúť si podať si ruku ples(k)nutím dlaní, ťapnúť si: t-me si! (na znak dohovoru)
-
tĺčik -a m. zdrob.
-
tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.
1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom;
srdce t-ie2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny
3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly
4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte
5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad
● expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť;
t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím;
t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch
-
tĺk -a m. nástroj na roztĺkanie, mliaždenie: ubíjať zem, mliaždiť zemiaky, ovocie t-om;
● expr. sprostý ako t. veľmi;
-
nedok. tľoskať
-
tľosknúť -e -ú -kol dok. expr. vydať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia: t. na kone;
-
toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali -
tón -u m.
1. zvuk istej výšky: vysoký, nízky t., t-y stupnice;
fyz. zvuk vyvolaný periodickým kmitaním pružných telies2. odtieň hlasu; charakter rečového al. iného prejavu: žartovný, prísny t.;
národný t. umeleckého diela;
udávať t. i pren. mať rozhodujúci vplyv;
zmeniť t. i pren. začať sa ináč správať3. odtieň farby: farebné t-y, pastelový t.
4. dobrý t. spôsob spoloč. správania, bontón: to patrí k dobrému t-u;
-
tôňa -e ž. tieň (význ. 1, 3, 4): t. stromov;
posedieť si v t-i v chládku;
t-e minulosti;
t. smrti; -
tôňava -y -ňav ž. expr. tieňava: t. lístia
-
tônička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
tónina -y -nin ž.
1. príslušnosť tónov hud. skladby k určitej stupnici vyjadrená predznačením: durová, molová t.
-
tóninový príd.
-
tônistý príd. tienistý (význ. 1, 2): t-á aleja;
t-é stránky popularity -
tôniť -i nedok. tieniť: t-iaci strom
-
tónovať nedok. dodávať farebný odtieň, tieňovať: t. vlasy prelivom;
fot. t-nie filmu;
geogr. t-nie máp -
tónovo príd.
-
tóriový príd.
-
tórium -ia s. rádioaktívny chem. prvok, zn. Th;
-
traktát -u m.
1. ved. spis (najmä v stredoveku): náboženský, filozofický t.
2. pejor. nezaujímavá, zdĺhavá úvaha: písať siahodlhé t-y;
-
tretíkrát, tretí raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 3: telefón zvoní už t.
-
tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz
-
trikrát, tri razy neskl. čísl. nás. k 3: t. väčší, t. opakovaný
-
triumvirát -u m. v starom Ríme zbor troch mužov, kt. spravovali štát;
-
tŕň -a m.
1. ostrý výrastok niekt. rastlín, pichliač: šípový, agátový t., pichnúť si t. do nohy
2. vec podobná tŕňu: anat. bedrový t.;
tech. pomôcka na upínanie nástrojov pri obrábaní: frézovací t.● expr. chudý ako t. veľmi;
to mu je t-om v oku prekáža mu to;
niet ruže bez t-a niet veci bez ťažkostí; -
tŕnie -ia L -í s. hromad. tŕnisté krovie: pichľavé t., medza zarastená t-ím
● byť, sedieť ako na t-í byť nepokojný, netrpezlivý;
cíti sa, má sa ako nahý v t-í zle -
tŕnik -a m. zdrob.
-
tŕnitý, tŕnistý príd. pokrytý tŕním: t. krík;
-
tŕňový príd.: t. ker;
t. výbežok;
bibl. t-á koruna veniec z tŕnia na Kristovej hlave; -
tŕpka -y -pok ž.
2. plod tejto rastliny: zbierať t-y
3. plánka (význ. 2): hrušky t-y;
-
tŕpkový príd.
-
tŕpnuť -e -u -pol -uc -uci nedok.
1. (o končatinách ap.) strácať pružnosť, stávať sa stŕpnutým, meravieť, drevenieť: nohy, ruky, zuby t-u
2. pociťovať napätie, nervozitu, strachovať sa, obávať sa: t. strachom, obavou;
t-e, čo bude, keď ... -
tŕstie -ia L -í s. hromad. trsťové, trstinové steblá; trsťový, trstinový porast: stolička upletená z t-ia;
močiar zarastený t-ím -
tŕžiť -i nedok. získavať (peniaze) predajom tovaru: t. peniaze;
dobre, slabo t. -
túlať sa -a nedok.
1. žiť bez domova, tuláckym životom: t. sa svetom
2. chodiť bez cieľa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po meste, po hore, poľom;
t. sa dlho do noci -
opak. túlavať sa -a
-
túlavo prísl.;
-
túlavosť -i ž.
-
túlavý príd. túlajúci sa, potulný; tulácky: t-á mačka;
t. spôsob života; -
túliť -i -ľ! nedok. nežne pritískať, vinúť, privíňať: t. k sebe dieťa
// túliť sa: dieťa sa t-i k matke;
-
túra -y túr ž. dlhá (a namáhavá) turistická cesta pešo: celodenná t., ísť na t-u;
-
turboagregát -u m. tech. sústava pracovného a hnacieho stroja na spoločnom hriadeli;
-
túrovať nedok. hovor. preťažovať, namáhať: t. motor, t. do kopca
-
tútor -a m.
1. zastaráv. poručník
2. expr. ochranca, zástanca: pomôžeme si sami, nepotrebujeme t-a;
-
tútorka -y -riek ž.;
-
tútorský príd.;
tútorsky prísl.;
-
tútorstvo -a s.
1. k tútor
2. obyč. pejor. prepiata starostlivosť o niekoho
-
túz -a m. eso (význ. 1)
● expr. zelený ako t. veľmi
-
túžava -y -žav ž. expr. niečo veľmi tuhé (obyč. liehový nápoj), tužina: ako môže piť takú t-u?
-
túžba -y -žob ž. silné, dychtivé želanie podopreté citom: t. za domovom, chorobná t. za majetkom, t. po vzdelaní, splnila sa mu dávna t., horieť t-ou
-
opak. túžievať -a
-
túžobne prísl.: t. želaný
-
túžobný príd. vyjadrujúci túžbu, naplnený túžbou; dychtivý, žiadostivý: t-é pohľady, t-é očakávanie;
-
týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže
-
týfus -u m. infekčná choroba s horúčkami: brušný t.;
-
týfusový príd.: t-á nákaza
-
týkať sa -a nedok.
1. dotýkať sa (význ. 1): ničoho sa net-aj!
2. vzťahovať sa: tá vec sa ma net-a;
záležitosti t-júce sa všetkých;
čo sa t-a (výživy), ... vzhľadom na (výživu), pokiaľ ide o (výživu) -
tým spoj. podraď.
1. → čím
2. s tým, že uvádza spôsobové vety: odišiel s t., že sa ešte vráti
-
týmus -u m. anat. žľaza v hrudi mláďat, brzlík;
-
týmusový príd.
-
týrať -a nedok.
1. zámerne spôsobovať bolesť, mučiť, trýzniť: t. zvieratá, t. deti
2. spôsobovať (duš.) trápenie, sužovať: t-ný výčitkami svedomia
-
týždeň -dňa m.
1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe; -
týždenne prísl.: raz t.
-
týždenníčka -y -čok ž.;
-
týždennícky príd.;
-
týždenníctvo -a s. funkcia týždenníka
-
týždenník -a m. neživ. časopis, spravodajský film ap. vychádzajúci raz do týždňa: redigovať t.;
filmový t.;týždenník -a mn. -ci m. živ. žiak majúci týždennú službu v triede;
-
týždenný príd.
1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia
2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola;
t. lístok platný týždeň; -
týždňový príd.
-
učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;
-
učtárenský príd.
-
upätý príd.
1. (o odeve) tesne priliehajúci, vypasovaný, op. voľný: u. kabát
2. pôsobiaci neprirodzene (sústredením na seba, zdržanlivosťou ap.); neprirodzený, op. uvoľnený: nevšímavý, u. človek;
u-é správanie; -
veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často -
vermút -u m. dezertné víno s prísadou aromatických byliniek a korenín: červený, biely v.;
-
viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.
1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.
2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane
-
vikariát -u m. cirk.
2. cirk. správna oblasť: apoštolský v. správna oblasť, kt. ešte nie je ustanovená ako diecéza
-
vnútroštátne prísl.
-
vnútroštátny príd. kt. je vnútri štátu; týkajúci sa vnútorných vecí štátu: v-a doprava;
v-e záujmy; -
vypätý, vypnutý príd.
1. napnutý a rovný, vzpriamený: v-á postava, v-á hruď, v. ako struna
2. iba vypätý svedčiaci o (duš.) vypätí; vystupňovaný: v-é nervy;
v-é úsilie; -
vyštípať -e -u dok. štípaním zasiahnuť: mrazom v-ná tvár
-
vzápätí, kniž. vzápäť prísl. v nasledujúcom okamihu, hneď nato, za tým: zablysklo sa a v. zahrmelo;
prišiel v. zakrátko -
nedok. zapamätávať si -a, zapamätúvať si -a: logické, mechanické z-nie
-
zbútľavieť -ie -ejú dok. stať sa bútľavým, spráchnivieť: z-ený strom