Význam slova "čie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cieľ -a m.

1. miesto, kt. sa niekto usiluje dosiahnuť: c. cesty;
dobehnúť, doraziť do c-a, prejsť c-om

2. predmet, kt. sa má zasiahnuť, terč: strieľať do c-a, streľba na pohyblivé c-e;
bomby zasiahli vojenské c-e

3. účel; zámer, úmysel: humánne, vedecké, politické, umelecké c-e;
c. práce, výroby, hnutia, života;
sledovať osobné c-e;
dosiahnuť vytýčený c.;
postaviť, klásť (si) (za) c.;
mať za c. preskúmať niečo;
chodiť bez c-a

● → minúť sa c-a;
na ten(to) c. nato;
c. svätí, posväcuje → prostriedky;

cieľavedome prísl.: c. postupovať;

cieľavedomosť -i ž.

cieľavedomý príd.

1. kt. má pred sebou jasný cieľ: c. človek

2. premyslený podľa určeného cieľa, účelný, plánovaný: c-á práca, c. postup, c-é úsilie;

cielene prísl.;

cielenosť -i ž.

cielený príd. kt. niekam plánovito smeruje: c. výskum, postup;

cielik -a m. zdrob. expr.

cieliť -i -ľ! nedok.

1. mieriť na cieľ: c. do terča, c. puškou na protivníka;
vystreliť bez c-enia

2. smerovať niekam: c. domov, do budúcnosti

čielko -a -lok, čelíčko -a -čok s. zdrob.

cieľový príd.: c-á páska, rovina;
c-é prémie za splnenie úlohy;

cieľuprimerane prísl.;

cieľuprimeranosť -i ž.

cieľuprimeraný príd. kniž. zodpovedajúci cieľu, účelný, vhodný: c-é prostriedky;

cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i

čierňava -y ž. niečo (hrozivo) tmavé: č. lesa, č. noci, č. vlasov;
nad mestom visí č. mrákava;

čierniť -i nedok. farbiť načierno: č. si mihalnice

čierno prísl.: č. oblečený;
vidieť niečo č.

čierno-biely príd. čierny a biely: č-e pruhy

čiernobiely príd. biely s odtienkami dočierna: č-a fotografia, č. film, op. farebná (-ý)

čiernohnedý príd. hnedý dočierna: č-á farba

čiernomorský príd. k Čierne more: č-é pobrežie

čiernooký príd. majúci čierne oči: č-é dievča

čiernosivý príd. sivý dočierna: č-é mračná

čiernouhoľný príd. súvisiaci s čiernym uhlím: č-é bane, č. decht

čiernovláska -y -sok ž. čiernovlasá žena

čiernovlasý príd. majúci čierne vlasy: č-é dievča

čiernozem, černozem -e ž. veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby;

čiernozemný, černozemný príd.: č-á pôda, č-á oblasť

čierny černejší príd.

1. majúci farbu ako uhlie, sadze, op. biely: č-a farba, č-e oči, vlasy, č-e šaty;
chodiť v č-om nosiť čierny odev na znak smútku;
č-e uhlie kamenné;
č. Peter kartová hra;
publ.: č-e zlato uhlie;
hovor. č. šerif príslušník mestskej al. súkromnej bezpečnostnej služby nosiaci čiernu uniformu;
hovor. č-a skrinka obsahujúca údaje o lete lietadla, palubný zapisovač

2. majúci tmavé zafarbenie, op. svetlý, biely: č. chlieb, č-a múka;
č-a káva bez mlieka, op. biela;
č-e pivo, op. svetlé;
č-e hrozno, č-e ríbezle;
č. ako Cigán, ako černoch a) tmavej pleti b) opálený;
robiť č-u robotu a) špinavú b) málo produktívnu;
poľov. č-a zver diviaky

3. smutný, chmúrny, nešťastný: č-e dni, č. rok;
mať č-e myšlienky pesimistické;
č-a kronika rubrika o nehodách

4. zlý, nečestný, nemorálny: č. úmysel, čin, mať č-e svedomie;
č-a duša zlý človek;
č. humor nepríjemný

5. zakázaný, nedovolený, pokútny; tajný, nelegálny: č. obchod, č-e ceny, č-a jazda;
č. pasažier;
č. poslucháč neplatiaci;
č-a listina i fraz. zoznam previnilcov, zakázaných vecí ap.;
č-a ekonomika prinášajúca nelegálne zisky

6. černošský: č-e plemeno, č. otrok

7. v odb. názvoch: lek. č. kašeľ detská choroba;
bot. baza č-a, borovica č-a;
zool. drozd č.;
kuch. č-e korenie;
geogr. Č-e more;
astron. č-a diera vesmírny objekt s nekonečným gravitačným poľom, odkiaľ nič nemôže uniknúť

● expr. č. ako noc, ako žúžoľ veľmi;
č-e Vianoce bez snehu;
mať, držať č-u hodinku sedieť, besedovať potme;
(mať niečo) č-e na bielom písomne potvrdené;
trafiť do č-eho vystihnúť podstatu;
kresliť niečo č-mi farbami, vidieť niečo v č-om svetle opisovať pesimisticky;
expr.: znosiť niekoho pod č-u zem veľmi skritizovať;
č-a → ovca (rodiny);
držať č-ho Petra byť v položení ohrozenom prehrou;

čierťaž -e ž. arch. hraničná čiara, hranica

cieva -y ciev ž.

1. rúrka v organizme rozvádzajúca krv, miazgu: kôrnatenie, vápenatenie ciev

2. bot. rúrka v rastline rozvádzajúca výživné látky;

cievka -y -vok ž.

1. zdrob. k 1, 2

2. dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná c.

3. katéter: zavádzať cievku do tela;

cievkový príd.;

cievny príd.: c-e choroby;
c. systém;

cievočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

bezpečie -ia s. bezpečné miesto: byť v b-í, dostať sa do b-ia

bližšie prísl.: b. sa dozvedieť, b. osvetliť niečo

bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.

borievčie -ia s. hromad. borievkový porast: kríky b-ia

borovičie -ia s. hromad. borovicový porast: vôňa b-ia

černičie -ia s. hromad. porast, kríčky černíc

čí, čia, čie k m. a s. G a A čieho D čiemu L o čom I čím, k ž. G, D, L čej A čiu I čou mn. m. čí, ž. a s. čie zám. opyt.

1. expr. i číže vyj. otázku týkajúcu sa vlastníka al. pôvodcu: čie je to dieťa? čia zásluha? s čou pomocou;
číže ste vy?

2. uvádza vzťaž. vetu, najmä predmetovú

● nevie, čí je a) je zmätený b) nemá pevné presvedčenie

desaťročie -ia s. desaťročné obdobie, decénium: prvé, posledné d. nášho storočia

dražieť -ie -ejú nedok. stávať sa drahším, drahým, op. lacnieť: zelenina d-ie

dužnieť, dužieť -ie -ejú nedok. stávať sa dúžim, silnieť, mocnieť: chlapec d-ie, stromčeky d-jú

dvojveršie -ia s. zoskupenie 2 veršov: vtipné d.

hložie -ia s. hromad. hložina

ihličie -ia s. hromad. lístie ihličnatých stromov; vetvy s takýmto lístím, chvojina, čečina: opadané i., strieborné i., vôňa i-ia;
prikryť kvety i-ím

ináč, inak, inakšie

I. zám. vymedz. príslov.

1. označ. vlastnosť deja, stavu ako odlišnú od pôv., očakávanej ap., nie tak(to), iným spôsobom, odlišne: povedz to i. inými slovami;
predstavoval si ju i.;
je známy i. ako jeho otec

2. expr. lepšie, dokonalejšie: pod mojou opaterou by vyzeral i.

II. spoj. priraď. má vysvetľovací význ.: potrebujú ho, i. by ho nevolali

III. čast.

1. pripája dodatočnú výpoveď: i. sa máte dobre? i. stále rozmýšľam, čo tým myslel

2. uvádza výraz s vysvetľovacím význ.: bol to i. obľúbený človek

inšie zám. vymedz. označ. predmet, jav ako odlišný oproti pôv., očakávanému ap., iné: robí fujary, črpáky a všeličo i.;
nezostávalo i., iba mlčať;
myslí už na i.

jedličie -ia s. hromad.

1. jedľová čečina: vôňa j-ia

2. jedľový porast, jedlina: zajac sa skryl v j-í

kadeľahšie prísl. expr. preč: všetci sa rozbehli k.

kamenie, kamenčie -ia s. hromad. (drobné) kamene: kopa k-ia, cesta vydláždená k-ím

košieľka -y -ľok ž. zdrob.

kukuričie -ia s. kukuričné steblá

lopúšie -ia s. hromad. lopušina

makovičie -ia s. uschnuté steblá maku a suché makovice, makovisko

malinčie -ia s. malinový porast

mliečie -ia s.

1. rybia sperma

2. biela šťava vytekajúca pri rozlomení niekt. rastlín

nábrežie -ia s. upravený priestor pozdĺž toku rieky: n. Dunaja;

nadložie -ia s. geol. vrstva hornín nad inou vrstvou;

nádražie -ia s. žel. obvod stanice s koľajovou skupinou a zariadením na isté druhy prepravných a dopr. úkonov;

nahrubšie, pís. i na hrubšie prísl. na hrubšie kúsky; hrubšie, op. natenšie: n. pokrájaná zelenina;
natrieť n.

najbližšie prísl. pri nasledujúcej príležitosti, nabudúce: keď sa n. stretneme, ...

najneskôr, najneskoršie prísl. v poslednej možnej časovej hranici: prídem n. o ôsmej, prihlásiť sa n. do mesiaca

najnovšie prísl. v poslednom čase: n. by chcel auto

nákončie -ia s. kovanie na konci končitého predmetu (napr. na konci oja)

nanajhrubšie, pís. i na najhrubšie prísl. na najhrubšie kúsky; najhrubšie, op. nanajtenšie: mäso zomlieť n.

nanajtenšie, pís. i na najtenšie prísl. na najtenšie kúsky; najtenšie, op. nanajhrubšie: nakrájať n., ako sa len dá

nárečie -ia s. štruktúrny jazykový útvar (ako forma národného jazyka), ktorým sa dorozumieva pôv. obyvateľstvo na menšom území, dialekt: západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské n-ia, rozprávať n-ím;

nárožie -ia s. roh budovy al. ulice;

náručie -ia s. priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah: držať dieťa v n-í, vziať dieťa do n-ia, otvoriť n.;
privítať, prijať niekoho, niečo s otvoreným n-ím i fraz. ochotne, rád;
(za) n. sena

natenšie, pís. i na tenšie prísl. na tenšie kúsky; tenšie, op. nahrubšie: n. postrúhaná mrkva;
krém rozotrieť n.

návršie -ia s. menší vrch, vŕšok: na n-í stojí zámok

obočie -ia s. oblúk chĺpkov nad očami, obrvy: husté, tenké o.;
zdvihnúť o. i pren. prejaviť údiv, nesúhlas ap.

okružie -ia s.

1. tvrdý (čipkový) golier na renesančnom odeve

2. anat. zriasený úpon čriev

oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
ruky, nohy mu o-li;
strom o-ený plodmi;
hlava mu o-ie starosťou;

ovzdušie -ia s.

1. vzdušný obal okolo Zeme, atmosféra: vlhkosť o-ia, znečistiť, víriť o.

2. prostredie, pomery, nálada, atmosféra: pracovné, kamarátske o., o. (ne)dôvery

parožie -ia s. parohy: p. srnca

pašie -ií ž. pomn. text evanjelia o Kristovom umučení; jeho hud. spracovanie, prednes: spievať p.;

pobrežie -ia s. pruh pevniny pozdĺž okraja mora: čiernomorské p.;

podbrušie -ia s. dolná časť brucha: bolesti v p-í

podlažie -ia s. jednoúrovňová časť budovy medzi podlahou a povalou: podzemné p., prvé p.

podložie -ia s. geol. vrstva hornín pod inou vrstvou;

podnožie -ia s. podnož (význ. 2): p. stola

podpazušie -ia s. miesto pod pazuchou;

područie -ia s. závislosť, poddanstvo: byť v p-í;
kolonialistické p.

podstrešie -ia s.

1. priestor medzi povalou a strechou, podkrovie: manzardka v p-í

2. miesto pod prečnievajúcou strechou: p. chráni pred dažďom;

pohraničie -ia s. územie pozdĺž št. hraníc: slovensko-maďarské p.;

polstoročie -ia s. polovica storočia (50 rokov): posledné p., príhoda spred p-ia;

poriečie -ia s. územie, z kt. voda steká do jedného toku, povodie: p. Váhu

povlečie bud. k vliecť

prednádražie -ia s. žel. pomocné nádražie s určenou funkciou, napr. na posun

prístrešie -ia s.

1. príbytok, útulok: dať, poskytnúť niekomu p.;
nemať p.;
byť bez p-ia

2. prístrešok: p. pre dobytok

šášie -ia L -í s. hromad. šašinový porast, šašina

spakručie -ia s. chrbát ruky;

storočie -ia s. obdobie trvajúce 100 rokov; v letopočte počítané od 1. do 100. roku: dom tu stojí už pol s-ia;
žiť v dvadsiatom prvom s-í;
na prelome s-í

štvorveršie -ia s. zoskupenie 4 veršov

štvrťstoročie -ia s. štvrtina storočia;

súšie -ia s. hromad. včel. zvyšky voskových častí z plástu

súsošie -ia s. skupina sôch tvoriacich celok

ťažieť -ie -ejú nedok. stávať sa ťažším, ťažkým, oťažievať: hlava mu ť-la (od starostí)

tisícročie -ia s. obdobie trvajúce 1000 rokov: koniec druhého t-ia, na začiatku tretieho t-ia;
tretie t. roky 2001 – 3000;
dejiny t-í

trojvršie -ia s. skupina troch vrchov: modré t. v štátnom znaku

úbočie -ia s. časť vrchu zvažujúca sa k úpätiu, stráň, svah, úboč: strmé ú., cesta vedúca ú-ím

výročie -ia s. deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: (prvé) v. svadby;
oslavovať v. vzniku republiky, vyhlásenia zvrchovanosti;
v. Slovenského národného povstania;
pripomenúť si sté v. narodenia umelca;

zahraničie -ia s. krajiny ležiace za hranicami istého štátu, cudzina: zájazdy do z-ia, dovoz zo z-ia, styky so z-ím;
život v z-í, op. doma;
ministerstvo z-ia zahraničných vecí;

zátišie -ia s.

1. (odľahlé) tiché miesto, zákutie: horské z.

2. estetické zoskupenie predmetov; ich výtvar. zobrazenie: z. s ovocím;
maľovať z.

závažie -ia s.

1. predmet s istým počtom merných jednotiek určený na váženie, na vyvažovanie: kilogramové z.;
z. váh

2. predmet určený na zaťažovanie: z. kyvadla (na hodinách)

zbožie -ia s. obilie (význ. 1, 2): kosiť, mlieť z.;

zdražieť -ie -ejú dok. stať sa drahším: benzín z-l

žieňa -aťa mn. -atá -ňat s.

1. expr. žena (menšej postavy): drobné, šikovné, mladé ž.

2. hypok. manželka: ty moje ž.

zľahčieť -ie -ejú dok. stať sa ľahším, ľahkým: zaťaženie z-lo