Význam slova "ďob" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

doba -y dôb ž.

1. dlhší čas, časový úsek, obdobie, čas (význ. 2): naša d. súčasnosť;
dieťa svojej d-y svojho veku;
pracovná d., vhodnejšie prac. čas;
skúšobná d., vhodnejšie skúšobná lehota;
→ bronzová d.;

2. odb. jednotka rytmu, taktu: hud. ľahká, ťažká d.;

dobabrať -e -ú dok. hovor. expr.

1. zašpiniť, zababrať, pobabrať: d. (si) šaty

2. pokaziť (význ. 1), zbabrať, pobabrať: d. robotu

// dobabrať sa:

1. d. sa od farby

2. všetko sa to d-lo

dobačovať dok.

1. prestať bačovať

2. hovor. expr. zle skončiť, dogazdovať: už som d-l;
výtržníci d-li

ďobať -e -ú nedok.

1. udierať zobákom, zobať: ďateľ ď-e do stromu;
prestať ď.

2. expr. (o človeku) klopať, udierať (prstom ap.): ď. prstom do stola, palicou do zeme;
ď. sa do čela;

dobehnúť -e -ú -hol dok.

1. behom al. dopr. prostriedkom prísť, pribehnúť: d-l do cieľa posledný;
d. autom

2. dostihnúť (význ. 1), dohoniť: d-l ju na námestí;
d. niekoho v práci;

dobelasa, pís. i do belasa prísl. nabelaso: stena má odtieň d.

doberať², doberať si nedok. dobiedzať, podpichovať, naťahovať, uťahovať si: chlapci d-li dievčence;
d-aj si niekoho iného! kamaráti sa d-jú

nedok. doberať¹

dobiedzať -a nedok. nedať pokoj, domŕzať, dotierať, pokúšať: prestaň už do nej d.! d-júci komár;

dobiedzavo prísl.;

dobiedzavosť -i ž.

dobiedzavý príd. kt. dobiedza, dotieravý, neodbytný; svedčiaci o takej vlastnosti: d. hmyz;
d-á otázka;

nedok. dobiehať, dobehávať, dobehúvať -a, dobehovať

dobiela, pís. i do biela prísl. nabielo: d. zafarbený

dobierka -y -rok ž.

1. vyplatenie tovaru pri jeho prevzatí od pošty: objednať na d-u

2. takto dodaná zásielka: mať d-u;

dobierkový príd.: d-á zásielka

nedok. dobíjať -a

// dobiť sa

1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome

2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;

nedok. k 2 dobíjať sa

dobiť -je -jú dok.

1. prestať biť: hodiny d-li šiestu

2. expr. veľmi zbiť: d. väzňa na nepoznanie;

3. bitím usmrtiť: d-li vlka lopatami;
obeť zavliekli na odľahlé miesto a tam ju d-li

4. nabíjaním doplniť elektr. energiu: d. batériu

● expr. d-tý ako pes veľmi vyčerpaný;

ďobkať nedok. expr. ďobať (význ. 1, 2): kurence ď-jú;
ď. palicou do steny

// ďobkať sa ďobať sa

dobleda, pís. i do bleda prísl. nabledo: slnkom d. vyťahané vlasy

dok. ďobnúť -e -ú -bol

// ďobať sa udierať zobákom a tým sa dostávať von, vyďobávať sa, vykľúvať sa: kuriatka sa ď-ú z vajec

doboha hrub.

I. prísl. preč: choď d.!

II. cit. zahrešenie

dobojovať dok. dokončiť boj;

doboka prísl. hovor. nabok, bokom: ústa mu potrhávalo d.

dobovo, dobove prísl.: d. podmienený;

dobovosť -i ž.

dobový príd. typický pre istú dobu: d. názor;

dobráčisko -a s. i m. zvel.

dobráčka -y -čok ž.;

dobráckosť -i ž.;

dobrácky príd. i prísl.: d-a tvár;
d. pozerať;

dobráctvo -a s.;

dobrák -a mn. -ci m. dobrosrdečný, dobrý človek: jej muž je d.

● d. od kosti veľký dobrák;

dobrať -berie -berú dok. prestať brať: d. liek;

dobre

I. lepšie prísl.

1. k dobrý, op. zle: chce ľuďom d., myslí to d.;
d. pracovať;
d. počuť;
d. vyrátať;
d. pristupovať k deťom;
byť d. naladený;
d. sa spriateliť s niekým;
d. sa zamestnať;
d. by bolo vedieť, ako sa to skončilo;
d. si vypiť;
d. dlho čakať

2. vetná prísl. vyj. rozlič. stavy (organizmu, prostredia): už mu je d., lepšie ustúpila nevoľnosť, kritický stav ap.

3. iba 1. st. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ľahko: tebe je d. dávať rady

4. iba 1. st. so záporom vyj. neúplné uskutočnenie deja, poriadne; sotva áno: ešte ani oči d. neotvoril, už kričal

● byť d. zapísaný u niekoho mať dôveru;
d. mu to padlo bol tomu rád;
d. mu to robí priaznivo účinkuje;
d. mu tak! výraz škodoradosti;
d. máš! výraz súhlasu;
iron. d. vyzeráme! všade d., doma najlepšie

II. čast.

1. vyj. súhlas, áno, hej: pôjdeme? – d.;
d., povedal

2. i dobre že so záporom vyj. krajnú, ale neuskutočniteľnú mieru deja, div (že) nie, takmer áno: chodil, d. si nohy nezodral;
bol by vyliezol d. že nie na strechu

dobré lepšie s.

1. dobro, prospech, osoh, op. zlé: rozlišovať d. a zlé;
všetko d., všetko najlepšie! želania

2. v príslov. výrazoch po d-om, v d-om, s d-ým s porozumením, ohľaduplne, pekne: s ľuďmi treba po d-om;
spomínať v d-om

● nič d. mu z očí nehľadí, nekuká vyzerá zlý;
keď to nepôjde po d-om, podobrotky, pôjde to po zlom, pozlotky;
d. sa samo chváli

dobrista -u m. hráč na dobre

dobro¹ -a s.

1. čo spĺňa mravné normy, prospech, blaho, op. zlo: všeobecné d.;
zápas d-a a zla;
konať d.

2. účt. pripísať k d-u na stranu ,,dal``, pren. v niečí prospech, op. na ťarchu;
mať k d-u i fraz. platiť ako výhoda, prednosť

dobro² -a s. brnkací nástroj pod. gitare: hrať na d-e;

dobrobyt -u m. kniž. blahobyt, bohatstvo, hojnosť: prispievať k d-u národa

dobročinne prísl.;

dobročinnosť -i ž.

dobročinný príd. sledujúci dobro, humánny: d-á inštitúcia, d. cieľ;

dobrodenie -ia s. konanie dobra; jeho prejav; dobro, láskavosť: to bolo preňho pravé d.;
preukazovať d.

dobrodinec -nca m. kto koná dobro: bol d-om celej rodiny;

dobrodinka -y -niek ž.

dobrodruh -a mn. -ovia m. kto sa rád al. ľahkomyseľne dostáva do nebezpečných, vzrušujúcich ap. situácií: politický d.;

dobrodružne prísl.;

dobrodružnosť -i ž.

dobrodružný príd.: d. život;
d. film;

dobrodružstvo -a -tiev s. vzrušujúca udalosť; odvážny, ľahkomyseľný ap. skutok spojený s nebezpečenstvom: citové d.;
krvavé d.;
pustiť sa do d-a

dobrodušne prísl.;

dobrodušnosť -i ž.

dobrodušný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d-á žena, tvár;

dobromyseľne prísl.: d. pripomenúť;

dobromyseľnosť -i ž.

dobromyseľný príd. dobrosrdečný, dobrácky, op. zlomyseľný: d. starec, d-é upozornenie;

dobronzova, pís. i do bronzova prísl. nabronzovo: d. opálený

dobroprajne prísl.;

dobroprajnosť -i ž.

dobroprajný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d. človek, úsmev;

dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode

dobrosrdečne prísl.: d. povedať;

dobrosrdečnosť -i ž.

dobrosrdečný príd. kt. je dobrého srdca; svedčiaci o tom, dobromyseľný, dobrácky, dobrodušný, dobroprajný: d. ľud, d-á povaha;

dobrota -y -rôt ž.

1. iba jedn. ľudské dobro vo vzťahu k iným ľuďom, láskavosť, dobrotivosť, op. zloba: rodičovská láska a d.;
z očí mu vyžaruje d.

2. iba jedn. dobrý stav vecí, blahobyt, prospech: užiť si d-y;
od d-y priberá

3. pochúťka, lahôdka, maškrta: najesť sa d-rôt, predložiť na stôl samé d-y

● je samá d. je veľmi láskavý;
robiť d-u byť dobrý;
nevie, čo má od samej d-y robiť je nerozvážny;

dobrotivo prísl.: d. pozerať;

dobrotivosť -i ž.

dobrotivý príd. kniž. plný dobroty, láskavý, milostivý: d. ochranca, d-é reči;

dobrôtka -y -tok ž. zdrob. k 3 expr.

dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;

dobrovoľnícky príd.: d. zbor

dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om;

dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i

dobrovoľný príd. konajúci al. konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, op. nútený, povinný: d. darca krvi;
d-é členstvo, d-á disciplína;

dobrozdanie -ia s. kniž. odb. posúdenie: úradné d.;
vypracovať d. o niečom

dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.

dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký príd. expr. dobrý;

dobrý

I. lepší príd.

1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. zlý: stať sa d-ým človekom;
bojovať za lepší svet;
d. skutok, úmysel

2. spĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, súci, opravdivý, op. zlý: d. pracovník, žiak, d. prospech;
dievča z d-ej rodiny

3. spĺňajúci požiadavky akosti, kvalitný, hodnotný, op. zlý: podať d. výkon;
d-é víno, d. sluch;
d-á pôda úrodná;
d-á kniha

4. bezchybný, presný, správny, náležitý, op. zlý: d. výsledok, výpočet, d-á kópia

5. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý, milý, op. zlý: byť k deťom d.;
d-é slovo, zaobchádzanie;
buď(te) taký d. prosím ťa (vás)

6. priaznivý, príjemný, radostný, op. zlý: mať d. pocit, dojem;
d. znak, d-á novina;
(želať niekomu) d. deň, d-ú chuť

7. majúci pozitívny zmysel, hodnotu ap., pravý, naozajstný, op. zlý: bol to môj d. známy;
d-é priateľstvo;
v d-om zmysle slova

8. užitočný, osožný, prospešný, vhodný, výhodný, op. zlý: d-á myšlienka, d-é miesto, d. zárobok;
na to mu bol d., aby ...;
na čo je to d-é? to nemá zmysel

9. iba 1. st. prekračujúci danú mieru, poriadny: stáť d-ú hodinu;
mať za sebou d. kus cesty

● mať d. nos správne tušiť niečo;
je to na d-ej ceste úspešne sa vyvíja;
priviesť niekoho na d-ú cestu napraviť ho;
mať d-é meno, d. zvuk byť známy v pozitívnom zmysle;
mať u niekoho d-é oko získať si niečiu náklonnosť;
byť v najlepších rokoch stredného veku;
expr. je to d. vták, vtáčik, d. kvietok má zlú povesť;
byť v d-ých rukách mať správnu opateru;
robiť si z niekoho d. deň posmievať sa niekomu;
niečo patrí k d-ému tónu je bežné

II. dobrý m. 3. st. prospechu v škol. klasifikácii, trojka;
veľmi d. 2. st. tejto klasifikácie

dobudovať dok.

1. dokončiť stavbu, dostavať: d. cementáreň

2. dokončiť polit., hosp., umel. ap. projekt, úplne vybudovať: d. demokratický štát, d. dopravnú sieť, d. vysokoškolský systém;

nedok. dobudúvať -a

nedok. dobýjať sa, dobývať sa²

nedok. dobýjať, dobývať² -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

dobyť -je -jú -by! dok.

1. ovládnuť mocou, zmocniť sa: d. kasárne, mesto (útokom)

2. kniž. (s úsilím) získať, dosiahnuť: d. víťazstvo (v športe), d. politickú moc;

dobytčí príd.: d. vagón, d-ia soľ

dobytkár -a m. pracovník v dobytkárstve;

dobytkársky príd.: d-a farma

dobytkárstvo -a s. chov hovädzieho dobytka (vo veľkom): rozvoj d-a;

dobytok -tka m. statok, lichva: hovädzí d.;

dobývací príd. používaný pri dobývaní: d-ia metóda

dobyvačne prísl.;

dobyvačnosť -i ž.

dobyvačný príd. dobyvateľský, podmaniteľský; útočný, agresívny, výbojný: d-á vojna, d-é plány;

dobývať¹ -a nedok.

1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;
d. srdce ženy

// dobývať sa¹ kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
svetlo sa d-a do izby

dobyvateľ -a mn. -ia m. kto niečo dobýva, podmaňovateľ: d-ia Ameriky;

dobyvateľský príd.: d-á výprava;

dobyvateľsky prísl.

džob -u m. (angl.) hovor. expr. výhodný obchod, (výhodná) práca: mať dobrý dž.

obálka -y -lok ž.

1. papierový obal na list, spis ap.: zalepiť o-u

2. graficky upravený obal knihy;

obálkový príd.;

obáločka -y -čiek ž. zdrob.

nedok. obárať, opárať -a

// obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou

obávaný príd. vzbudzujúci obavu: o-á choroba, o. protivník

obávať sa -a nedok. pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: o. sa neúspechu;
o. sa odmietnuť niečo;
o-a sa, že príde neskoro;
o. sa o budúcnosť

občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia;
čestný o. mesta;

občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal

občasník -a m. program, tlačový orgán zverejňovaný nepravidelne, občas: televízny o. o podnikaní; vydávať o.

občasný príd. občas sa vyskytujúci: o. dážď

občerstvenie -ia s. jedlo a nápoje (v menšom množstve) podávané na osvieženie: ísť na (malé) o., roznášať o.

občerstviť dok. osviežiť, vzpružiť: o. sa studenou vodou;
o. pamäť obnoviť;

nedok. občerstvovať

občiahnuť -ne -nu -hol dok. obsiahnuť (význ. 1), obopnúť, obomknúť: o. strom

občianka -y -nok ž.

1. k občan

2. subšt. občianska legitimácia

občianskoprávny príd. týkajúci sa občianskeho práva: o-e zmluvy

občiansky príd.

1. k občan: o-a povinnosť;
o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana;
o. preukaz o totožnosti občana;
o-a vojna vnútri štátu;
o-a výchova škol. predmet;
o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov

2. civilný: o. pohreb;
o. zamestnanec, op. vojenský;

občiansky prísl.;

občianstvo -a s.

1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.

2. hromad. občania

obďaleč

I. prísl. neďaleko: auto zastalo o.

II. predl. s G blízko, neďaleko; bokom: stál o. domu

obézny príd. tučný, telnatý