Pravopis slova "ďob" v Slovníku pravidiel slovenského pravopisu

nájdených 209 výsledkov (2 strán)

  • doba ‑y dôb ž.; dobový; dobovo prísl.; dobovosť ‑i ž.
    dobabrať ‑e ‑ú dok.; dobabrať sa
    dobačovať ‑uje ‑ujú dok.
    ďobať ‑e ‑ú nedok.; ďobať sa
    dobehnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
    dobelasa, do belasa prísl.
    doberať ‑á ‑ajú nedok.; doberať si
    dobiedzať ‑a ‑ajú nedok.
    dobiedzavý; dobiedzavo prísl.; dobiedzavosť ‑i ž.
    dobiehať, dobehávať, dobehúvať ‑a ‑ajú, dobehovať ‑uje ‑ujú nedok.
    dobiela, do biela prísl.
    dobierka ‑y ‑rok ž.; dobierkový
    dobíjať ‑a ‑ajú nedok. (bitím usmrcovať; nabíjať); dobíjať sa
    dobiť ‑je ‑jú dok. (veľmi zbiť); dobiť sa
    ďobkať ‑á ‑ajú nedok.; ďobkať sa
    ďobnúť ‑e ‑ú ‑bol dok.
    dobodať ‑á ‑ajú dok.
    doboha prísl. i cit.
    dobojovať ‑uje ‑ujú dok.
    doboka prísl.
    doboška ‑y ‑šiek ž.
    Dobrá ‑ej ž.; Dobran ‑a mn. ‑ia m.; Dobrianka ‑y ‑nok ž.; dobriansky
    Dobrá Niva ‑ej ‑y ž.; Dobronivčan ‑a mn. ‑ia m.; Dobronivčanka ‑y ‑niek ž.; dobronivský
    Dobrá Voda ‑ej ‑y ž.; Dobrovodčan ‑a mn. ‑ia m.; Dobrovodčanka ‑y ‑niek ž.; dobrovodský
    dobrák ‑a mn. ‑ci m.; dobráčka ‑y ‑čok ž.; dobrácky príd. i prísl.; dobráckosť ‑i ž.; dobráctvo ‑a s.; dobráčisko ‑a ‑čisk/‑čiskov s. i m.
    dobrať ‑berie ‑berú ‑bral dok.
    dobre prísl. i čast.
    dobré ‑ého s.
    dobro ‑a ‑bier s. (hudobný nástroj); dobrista ‑u m.
    dobro ‑a ‑bier s. (prospech)
    dobrobyt ‑u m.
    Dobroč ‑a L ‑i m.; Dobročan ‑a mn. ‑ia m.; Dobročanka ‑y ‑niek ž.; dobročský
    dobročinný; dobročinne prísl.; dobročinnosť ‑i ž.
    dobrodenie ‑ia ‑í s.
    dobrodinec ‑nca m.; dobrodinka ‑y ‑niek ž.
    dobrodruh ‑a mn. ‑ovia m.; dobrodružný; dobrodružne prísl.; dobrodružnosť ‑i ž.; dobrodružstvo ‑a ‑tiev s.
    dobrodušný; dobrodušne prísl.; dobrodušnosť ‑i ž.
    Dobrohošť ‑a L ‑i m.; Dobrohošťan ‑a mn. ‑ia m.; Dobrohošťanka ‑y ‑niek ž.; dobrohoštský
    dobromyseľný; dobromyseľne prísl.; dobromyseľnosť ‑i ž.
    dobronzova, do bronzova prísl.
    dobroprajný; dobroprajne prísl.; dobroprajnosť ‑i ž.
    dobrorečiť ‑í ‑ia nedok.
    Dobroslava ‑y ž.; Dobroslavčan ‑a mn. ‑ia m.; Dobroslavčanka ‑y ‑niek ž.; dobroslavský
    dobrosrdečný; dobrosrdečne prísl.; dobrosrdečnosť ‑i ž.
    dobrota ‑y ‑rôt ž.; dobrôtka ‑y ‑tok ž.
    dobrotivý; dobrotivo prísl.; dobrotivosť ‑i ž.
    dobrovoľník ‑a mn. ‑ci m.; dobrovoľníčka ‑y ‑čok ž.; dobrovoľnícky príd. i prísl.; dobrovoľníctvo ‑a s.
    dobrovoľný; dobrovoľne prísl.; dobrovoľnosť ‑i ž.
    dobrozdanie ‑ia ‑í s.
    dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký
    dobrý
    Dobšiná ‑ej ž.; Dobšinčan ‑a mn. ‑ia m.; Dob­šinčanka ‑y ‑niek ž.; dobšinský
    dobudovať ‑uje ‑ujú dok.
    dobudúvať ‑a ‑ajú nedok.
    dobýjať ‑a ‑ajú nedok. (zmocňovať sa); dobýjať mesto; dobýjať sa
    dobyť ‑je ‑jú ‑by! dok. (získať); dobyť sa (dostať sa)
    dobytok ‑tka m.; dobytčí
    dobytkár ‑a m.; dobytkársky; dobytkárstvo ‑a s.
    dobývací
    dobyvačný; dobyvačne prísl.; dobyvačnosť ‑i ž.
    dobývať ‑a ‑ajú nedok. (ťažiť, získavať); dobývať sa
    dobyvateľ ‑a mn. ‑ia m.; do­by­vateľský; dobyvateľsky prísl.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV