Význam slova "ďobať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ďobať -e -ú nedok.

1. udierať zobákom, zobať: ďateľ ď-e do stromu;
prestať ď.

2. expr. (o človeku) klopať, udierať (prstom ap.): ď. prstom do stola, palicou do zeme;
ď. sa do čela;

dlžoba -y -žôb ž. dlh (význ. 1): mať, splácať d-u, upadnúť do dlžôb;

obaľovač -a mn. N a A -e m. hmyz, ktorého húsenice poškodzujú listy stromov;
zool. obaľovače Tortricidae

obaľovací príd. určený na obaľovanie: o. materiál

nedok. obaľovať

// obaliť sa husto sa pokryť, obložiť sa: telo sa o-lo tukom;

nedok. obaľovať sa

obidva, oba neživ., obidvaja, obaja živ. m., obidve, obe ž. a s. obidvoch, oboch I obidvoma/-i, oboma/-i čísl. zákl. vyj. počet 2 vyčerpávajúci všetky dané veci, javy, jeden i druhý: obidva, oba domy, vtáky, prípady;
prišli obidvaja, obaja priatelia;
lúčiť sa s obidvoma, oboma sestrami, deťmi

rozďobať, rozďubať -e -ú dok. ďobaním porušiť, rozrušiť, rozkľuť, rozkľuvať: sokol mi r-l ruku

sužoba -y -žôb ž. expr. súženie, súžba

ťažoba -y -žôb ž. ťaživý pocit, nevoľnosť: ť. od žalúdka, pocítiť ť-u na srdci

vyďobať -e -ú dok.

1. ďobaním vyhĺbiť, vyzobať: v. dieru do syra

2. ďobaním oddeliť, odstrániť, vyzobať: v. zrno z kláskov;
kohúty si išli oči v.;