Význam slova "zlom" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
zlom -u m.
1. miesto, v kt. je niečo zlomené: z-y na koberci;
geol. porušenie pôv. uloženia hornín2. trhlina vzniknutá zlomením: skalné z-y
3. náhla, prenikavá zmena, zvrat, prelom: rytmický z., revolučný z., z. vo vývine
4. výrazné rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi, prelom: na z-e vekov;
-
zlomene prísl.: z. povedať niečo;
-
zlomenina -y -nín ž. zranenie spôsobené zlomením kosti, fraktúra: napraviť, liečiť si z-u ruky, chrbtice
-
zlomenosť -i ž.
-
zlomený príd. duševne sklesnutý, zdrvený, podlomený; svedčiaci o tom: z. človek;
z. hlas, z. výraz tváre; -
zlomiť dok.
1. násilím, tlakom porušiť, rozdeliť, rozlomiť: z. haluz, palicu prelomiť;
z. si nohu2. zohnúť, ohnúť, prehnúť: z. dievča v drieku;
neos. z-lo ho v páse3. premôcť, prekonať, zdolať: z. odpor nepriateľa, z. moc diktátora
4. duševne oslabiť, podlomiť, zničiť: väzenie ho nez-lo, správa ju celkom z-la
● expr. z. (si) krky, väzy a) zabiť sa b) utrpieť neúspech;
z. niekomu → srdce;
z. nad niekým palicu stratiť nádej na jeho úspech, záchranu// zlomiť sa
1. tlakom sa porušiť, rozdeliť, prelomiť sa, rozlomiť sa: nôž sa z-l, noha sa pri páde z-la
2. zohnúť sa, ohnúť sa, prehnúť sa: z-la sa v drieku
3. stratiť pôv. silu, intenzitu: jej hrdosť sa z-la, z-l sa mu hlas
4. stratiť duš. rovnováhu: pod tlakom starostí sa z-la
-
zlomkovito, zlomkovite prísl.;
-
zlomkovitosť -i ž.
-
zlomkovitý príd. neúplný, neucelený, kusý, fragmentárny: z-á správa, informácia;
z. hovor nesúvislý; -
zlomkový príd. k 1, 3: z-á čiara, z-é zlato
-
zlomok -mku m.
1. malá časť celku: z. centimetra, pretekár bojoval o každý z. bodu, stalo sa to v z-u sekundy;
mat. podiel čísel zapísaný pomocou zlomkovej čiary2. neúplná časť umel., obyč. lit. diela, fragment: z. legendy, rukopisu
3. úlomok (význ. 1): z. zlata;
-
zlomový príd.: z-é miesto, z-á situácia
-
zlomyseľne prísl.;
-
zlomyseľníčka -y -čok ž.;
-
zlomyseľnícky príd.
-
zlomyseľník -a mn. -ci m. zlomyseľný človek;
-
zlomyseľnosť -i ž.
1. k zlomyseľný: z. jeho reči
2. zlomyseľný čin: robiť malé z-i
-
zlomyseľný príd. kt. želá, robí niekomu zle, teší sa z ťažkostí ap. druhého; svedčiaci o tom, škodoradostný, op. dobromyseľný: z-á žena;
z-á kritika, z. žart, smiech;