Význam slova "ã æ ã ã æ ã v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vľúdnosť -i ž.

vľúdny príd.

1. prejavujúci porozumenie, lásku, prívetivý, priateľský; svedčiaci o tom: v., milý človek;
v-e správanie

2. príjemne, milo pôsobiaci: v-e prostredie;

vňať -e ž. nadzemná časť niekt. rastlín, najmä okopanín: zemiaková, petržlenová v.;

vňatka -y -tiek ž. zdrob.

vňaťový príd.;

vôbec

I. prísl. kniž. vo všeobecnosti, všeobecne: hovorili o hudbe, o umení v.

II. čast. vyj. krajnú mieru, absolútnu platnosť; vonkoncom (pri zápore): v. nič, v. ma to nezaujíma, už mesiac v. nepršalo;
má na to v. reagovať?

vôdzka -y -dzok ž. remienok (retiazka), za kt. sa vodia zvieratá; remienok: držať psa na v-e

vokatív -u m. gram. 5. pád (v skloňovaní) (v spis. slovenčine zaniknutý);

vôkol

I. prísl. a) okolo (význ. 1, 2), naokolo, dookola: v. sa rozprestierajú lesy b) často ako súčasť prísl. → zôkol-v.

II. predl. s G okolo (význ. 1): v. dediny samé vrchy

vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;

● expr.: drhne ako v. ťažko pracuje;
berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností;

vôľa -e ž.

1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e

2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť

3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament

4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom

5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený

6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu

● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti;

vôľovo prísl.: v. slabý jednotlivec

vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;

vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;

vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.

vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica

● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;

vŕbový príd.: v-é prútie, v-á píšťalka

vŕkať -a nedok. vydávať hrdelný zvuk vŕ: v-nie holubov

vŕšiť -i nedok.

1. ukladať do výšky, kopiť, hromadiť: v. spisy na stole

2. takto utvárať: v. násyp

// vŕšiť sa

1. ukladať sa do výšky, kopiť sa, hromadiť sa: sneh sa v-i do závejov

2. vypínať sa (význ. 3), týčiť sa: nad riekou sa v-i bralo

3. (bezdôvodne) byť zlý, pomstivý, pomstiť sa: v. sa na nevinných;
čo sa v-š?

vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;

vršok -ška m.

1. zdrob. k 3

2. vrchovec: v. borovice

vŕtač -a m. kto pracuje pri vŕtacom stroji; kto robí vŕtacie práce

vŕtací príd.

1. určený na vŕtanie: v. nástroj

2. súvisiaci s vŕtaním: v-ie práce

vŕtačka -y -čiek ž. vŕtací (prí)stroj: ručná, elektrická v.;
zubná v.;
stolová, banská v.

vŕtať -a nedok.

1. vrtákom al. iným podobným nástrojom vnikať, robiť otvory: v. skalu, do skaly;
v. zub, v. hlboko v zemi;
už hodinu v-a;
vŕtačka dobre v-a

2. takto utvárať, vyhlbovať, vyvrtávať: v. diery do dreva, v. studňu

3. takto získavať, ťažiť: v. ropu, rudu

4. (o hmyze) zavrtávať sa, hlodať: lykožrút v-a v dreve

5. na spôsob vŕtania pohybovať, špárať, rýpať: v. šidlom, v. si prstom v uchu

6. expr. bolestivo zasahovať: bolesť v-a v ruke, kŕč v-a vo svaloch

7. expr. zlomyseľne napádať, rýpať: nikomu nedá pokoj, do každého v-a

● niečo mu v-a v hlave stále musí na to myslieť;

opak. vŕtavať -a

// vŕtať sa

1. špárať sa (význ. 1), rýpať sa: v. sa v zuboch

2. expr. prehŕňať sa, hrabať sa, kutať sa: v. sa (niekomu) v stole, vo veciach

3. expr. vytrvalo sa zaoberať nejakým mechanizmom ap., babrať sa: v. sa (celý deň) v motore;

opak. vŕtavať sa

vŕzať -a nedok. vŕzgať (význ. 1 – 5): pánty v-jú škrípu;
v. dverami;
pejor.: v-nie harmoniky;
v. na base;

vŕzgať -a nedok.

1. vydávať tlmený škrípavý zvuk (obyč. pri trení plôch o seba), vŕzať: dvere, topánky v-jú;
sneh v-a pod nohami vrždí

2. spôsobovať takýto zvuk: v. stoličkou

3. vydávať zvuk podobný vŕzganiu, vŕzať: v-nie kobyliek

4. pejor. (o hud. nástroji) nepríjemne znieť, vŕzať: v-úci verklík

5. pejor. neodborne, zle hrať, vŕzať: v. na husličkách;
kto to vedľa v-a?

6. expr. byť v neporiadku, viaznuť, škrípať: nie je všetko, ako má byť, čosi tu v-a;

vŕzgavo prísl.

vŕzgavý príd. vŕzgajúci: v. zvuk;
v-á posteľ, v-é schody;

všade zám. vymedz. príslov. označ. súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste; na, po každé miesto, všadiaľ: v. žijú ľudia, v. samý neporiadok;
kde v. nás zavediete? na ktoré miesta;
odtiaľ je v. ďaleko

● mať oči v. všetko vidieť;
vždy a v. za každých okolností;
musí byť v. je zvedavý;
v. dobre, doma najlepšie

všadiaľ zám. vymedz. príslov. všade: pochodili sme spolu v.

však

I. spoj. priraď. vyj.

1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram

2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!

2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!

všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?

všakhej [-agh-] čast. expr. však, pravda: už by si chcel mať pokoj, v.?

všakovak zám. neurč. príslov. hovor. expr. všelijako (význ. 1, 2): prsty v. poskrúcané;
zozačiatku mu bolo v.

všakový, expr. všakovaký zám. neurč. hovor. všelijaký (význ. 1, 2): veľa v-ho ovocia;
v-é papiere

vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého

všedne prísl.;

všednosť -i ž.

všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný;
v. príbeh, zjav;
rozhovor o v-ch veciach;

všehoj -a m. liečivá bylina, bot. Panax

všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit

všeličo -čoho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
v. sa dá zlepšiť;
v-mu sa priučil

2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
človek musí v. prehltnúť;
tam môže v. nachytať

všeliek -u m.

1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria

2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;

všelijako zám. neurč. príslov.

1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať

2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v.

všelijaký zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti

2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle

všelikade zám. neurč. príslov. označ. mnoho rozlič. smerov al. miest, ktorými prechádza dej: cez strechu v. presvitalo;
v. sa roztratili;
v. pochodil

všelikde zám. neurč. príslov.

1. označ. mnoho rozlič. miest al. smerov: veci rozhádzané v. po izbe;
na výlet sa dá ísť v.

2. expr. na podozrivom, pochybnom mieste al. na takéto miesto: teba tiež možno v. stretnúť;
v. sa môžeš zatúlať

všelikto -koho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozličných osôb, mnohí: v. sa na teba spytoval

2. expr. podozrivé, pochybné osoby, kadekto: buď opatrný, tam chodí v.

všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

všemocne prísl.;

všemocnosť -i ž.

všemocný príd. všemohúci: v. vladár;
v. cit;

všemohúci príd.

I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
v-a láska;
náb. v. Boh;

všemohúco prísl.

II. Všemohúci m. náb. Boh

všemožne prísl.

všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

všeobecne prísl.: v. známa vec;
chápaný v.;
spomenúť niečo iba tak, v.;

všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis

všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne

všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola

všeobecný príd.

1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné

2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;

všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový

všestranne prísl.: v. vzdelaný;

všestrannosť -i ž.

všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná;

všetečne prísl.: v. sa spýtať na niečo;

všetečnica -e -níc ž.

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všetečnosť -i ž.

všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky;

všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky

I. zám. vymedz.

1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
v-a česť výraz uznania;
my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
zo v-ých strán zovšadiaľ;
v-o sa rozutekalo všetci;
kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?

2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat

3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili

● (hľadať) po v-ých kútoch všade;
expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
v-ými masťami mastený prefíkaný

II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
urobím v. výraz odhodlania;
v. možné všeličo

● podľa v-ého asi, pravdepodobne;
bez v-ého niet námietok;
v. alebo nič nie polovičato;
(robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
(ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené

všetučko zám. vymedz. expr. často v spoj. všetko-všetučko zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko: v. zhorelo

všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.

vševed -a mn. -ovia m. kto všetko vie: náš sused je hotový v.;
rozpráv. ded V.

vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad

všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

nedok. všímať si -a: nev-j si to! netráp sa nad tým!

všímavo prísl.;

všímavosť -i ž.

všímavý príd. kt. si (všetko) všíma, pozorný, op. nevšímavý: v. pozorovateľ;

všimné s. žart. (menší) úplatok

všimnúť si -e -ú -mol dok.

1. spozorovať (význ. 1, 2), zbadať: v. si prekážku (na ceste);
nikto si nev-l, že začalo pršať

2. prejaviť záujem, venovať pozornosť: v. si vec bližšie;
odišiel, lebo si ho ani nev-li;

všiť -je -jú dok. šitím vložiť, vsadiť: v. rukávy, v-té vrecká;

všivač -e ž. hromad. pejor. chudoba (význ. 2), bedač (v nadávkach): v. akási!

všivácky príd.: všivák v. nadávka

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

všivaňa -e ž.;

nedok. všívať -a

všivavý príd.

1. zavšivavený: v-á hlava

2. pejor. mizerný (význ. 2), biedny: v-á bedač, v-ých pár korún (platu);
potvora v-á! nadávka

vštepiť dok.

1. štepením (význ. 1) vložiť, zaštepiť: v. vrúbeľ do kmeňa

2. vtlačiť do pamäti, upevniť (v pamäti): v. deťom úctu k starším

□ v. si niečo do pamäti zapamätať si;

nedok. vštepovať

// vštepiť sa vtlačiť sa do pamäti, upevniť sa (v pamäti): udalosť sa mu v-la do pamäti;

nedok. vštepovať sa

všuchnúť -e -ú -chol dok. expr.

1. nenápadne vložiť, dať: v-l mu peniaze do ruky

2. i všuchnúť sa vtiahnuť sa, vkĺznuť: v. (sa) ticho dnu;
v. (sa) pod perinu

nedok. k 1 – 4 vťahovať

// vtiahnuť sa vsunúť sa, vojsť: v. sa do spacieho vaku;
nepozorovane sa v-l dnu;

nedok. vťahovať sa

vústiť -i -sť/-i! dok. vyústiť (význ. 1): rieka v-i do mora, chodník v-l na cestu

výbava -y -bav ž.

1. veci, kt. dostávajú deti (dcéry) od rodičov obyč. pri vstupe do manželstva: bohatá v. nevesty, chystať si v-u

2. výstroj, vybavenie: kompletná v. na stanovanie;

výbavička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.

výbeh -u m.

1. vybehnutie (význ. 1, 3)

2. ohraničený priestor umožňujúci voľný pohyb hosp. zvierat: v. pre kone, pre hydinu;

výbehový príd.

výber -u m.

1. možnosť vybrať si z istého množstva; vyberanie: (ne)mať na v., v. tovaru;
prísny v. uchádzačov;
biol. prirodzený v. selekcia

2. čo vzniklo vyberaním: v. poézie;
širší, užší v. (pretekárov)

3. hovor. tovar najlepšej akosti;

výberca -u mn. -ovia m. kto vyberá (peniaze), vyberač: v. poplatkov;

výberkyňa -e -kýň ž.

výberový príd. k 1, 3: v-á škola;
v-é maslo

výbežok -žku m. vybiehajúca časť niečoho: v-y pohoria, v-y kostí

výboj -a m.

1. obyč. mn. ozbrojený výpad (s cieľom získať cudzie územie): koloniálne v-e;

2. uvoľnenie nahromadenej energie: v. blesku;
elektrický v. vedenie elektr. prúdu plynným prostredím

výbojka -y -jok ž. lampa využívajúca elektr. výboj ako zdroj svetla;

výbojkový príd.

výbojne prísl.;

výbojnosť -i ž.

výbojný príd. dobyvateľský, dobyvačný; útočný, agresívny: v-é kmene, v-é plány;
v-á povaha;

výbor -u m. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku s úlohou zastupovať a viesť ho, príp. vybavovať pridelenú agendu: výkonný, prípravný, revolučný v.;
ústredný v.;
v-y Národnej rady SR;
občiansky v.;
národný v. býv. orgán št. správy;
zasadanie v-u, člen v-u;

výborne

I. prísl.

1. k príd. výborný: v. odpovedať;
v. vyzerajúci

2. prvý st. prospechu v škol. klasifikácii

II. čast. hovor. vyj. uspokojenie, pochvalu, veľmi dobre, správne: no v., to nám vyhovuje

výborníčka -y -čok ž.;

výbornícky príd.

výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;