Význam slova "milo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať;
m. sa správať;
je tu m.

II. milý m.

1. milenec

2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!

milodar -u m. (peňaž.) dar určený na podporu niekoho, niečoho, almužna

milosrdenstvo -a s.

1. súcit, zľutovanie: prejavovať m.

2. milosrdný skutok: konať m.

milosrdne prísl.;

milosrdný príd. prejavujúci súcit, zľutovanie, súcitný: m. sudca, byť m., mať m-é srdce;
m-í bratia rehoľa venujúca sa službe chorým;
m-é sestry rehoľníčky s ošetrovateľskou službou;

milosť -i ž.

1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i

2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
bez m-i nemilosrdne, neľútostne

3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.

4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.

5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)

● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas

milostiplne prísl.

milostiplný príd. náb. majúci, zahŕňajúci hojnosť milosti, plný milosti: želanie m-ých sviatkov;

milostivo prísl.: m. kývnuť rukou

milostivý príd.

1. často iron. prejavujúci blahosklonnosť, milosť: m-é dovolenie, m-é gesto

2. v úctivom oslovení al. pomenovaní niekoho: m. kráľ, m. pán, m-á pani;

milostný príd., vhodnejšie ľúbostný: m-é historky ľúbostné

milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
aj iron. žena s povýšeneckým správaním;

milosťpanička -y -čiek ž. hypok.

milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

milota -y ž. vlastnosť niekoho, niečoho milého: m. dieťaťa, m. v tvári;
predstierať m-u

milovať nedok.

1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, ľúbiť, mať rád: m. ženu, verne sa m-jú

2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, priazeň ap., ľúbiť, mať rád, op. nenávidieť: m. deti, vlasť

3. mať v obľube, mať rád, ľúbiť, op. nenávidieť: m. kvety, m. pravdu

4. vykonávať ľúbostný akt: vášnivo sa m.

milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;

milovnícky príd.

milovník -a mn. -ci m.

1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže

2. herec hrávajúci úlohy milencov

3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;

míľový príd.

● m-mi krokmi rýchlo