Význam slova "milo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 21 výsledkov (1 strana)
-
milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať;
m. sa správať;
je tu m.II. milý m.
1. milenec
2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!
-
milodar -u m. (peňaž.) dar určený na podporu niekoho, niečoho, almužna
-
milosrdenstvo -a s.
1. súcit, zľutovanie: prejavovať m.
-
milosrdne prísl.;
-
milosrdný príd. prejavujúci súcit, zľutovanie, súcitný: m. sudca, byť m., mať m-é srdce;
m-í bratia rehoľa venujúca sa službe chorým;
m-é sestry rehoľníčky s ošetrovateľskou službou; -
milosť -i ž.
1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i
2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
bez m-i nemilosrdne, neľútostne3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.
4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.
5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)
● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas -
milostiplne prísl.
-
milostiplný príd. náb. majúci, zahŕňajúci hojnosť milosti, plný milosti: želanie m-ých sviatkov;
-
milostivo prísl.: m. kývnuť rukou
-
milostivý príd.
1. často iron. prejavujúci blahosklonnosť, milosť: m-é dovolenie, m-é gesto
2. v úctivom oslovení al. pomenovaní niekoho: m. kráľ, m. pán, m-á pani;
-
milostný príd., vhodnejšie ľúbostný: m-é historky ľúbostné
-
milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním; -
milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
aj iron. žena s povýšeneckým správaním; -
milosťpanička -y -čiek ž. hypok.
-
milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.
-
milota -y ž. vlastnosť niekoho, niečoho milého: m. dieťaťa, m. v tvári;
predstierať m-u -
milovať nedok.
1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, ľúbiť, mať rád: m. ženu, verne sa m-jú
2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, priazeň ap., ľúbiť, mať rád, op. nenávidieť: m. deti, vlasť
3. mať v obľube, mať rád, ľúbiť, op. nenávidieť: m. kvety, m. pravdu
-
milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;
-
milovnícky príd.
-
milovník -a mn. -ci m.
1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže
2. herec hrávajúci úlohy milencov
3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;
-
míľový príd.
● m-mi krokmi rýchlo