Význam slova "milo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať;
    m. sa správať;
    je tu m.

    II. milý m.

    1. milenec

    2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!

  • milodar -u m. (peňaž.) dar určený na podporu niekoho, niečoho, almužna

  • milosrdenstvo -a s.

    1. súcit, zľutovanie: prejavovať m.

    2. milosrdný skutok: konať m.

  • milosrdne prísl.;

  • milosrdný príd. prejavujúci súcit, zľutovanie, súcitný: m. sudca, byť m., mať m-é srdce;
    m-í bratia rehoľa venujúca sa službe chorým;
    m-é sestry rehoľníčky s ošetrovateľskou službou;

  • milosť -i ž.

    1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i

    2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
    bez m-i nemilosrdne, neľútostne

    3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.

    4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.

    5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)

    prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
    vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas

  • milostiplne prísl.

  • milostiplný príd. náb. majúci, zahŕňajúci hojnosť milosti, plný milosti: želanie m-ých sviatkov;

  • milostivo prísl.: m. kývnuť rukou

  • milostivý príd.

    1. často iron. prejavujúci blahosklonnosť, milosť: m-é dovolenie, m-é gesto

    2. v úctivom oslovení al. pomenovaní niekoho: m. kráľ, m. pán, m-á pani;

  • milostný príd., vhodnejšie ľúbostný: m-é historky ľúbostné

  • milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
    aj iron. človek s povýšeneckým správaním;

  • milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
    aj iron. žena s povýšeneckým správaním;

  • milosťpanička -y -čiek ž. hypok.

  • milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.

  • milota -y ž. vlastnosť niekoho, niečoho milého: m. dieťaťa, m. v tvári;
    predstierať m-u

  • milovať nedok.

    1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, ľúbiť, mať rád: m. ženu, verne sa m-jú

    2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, priazeň ap., ľúbiť, mať rád, op. nenávidieť: m. deti, vlasť

    3. mať v obľube, mať rád, ľúbiť, op. nenávidieť: m. kvety, m. pravdu

    4. vykonávať ľúbostný akt: vášnivo sa m.

  • milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;

  • milovnícky príd.

  • milovník -a mn. -ci m.

    1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže

    2. herec hrávajúci úlohy milencov

    3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;

  • míľový príd.

    m-mi krokmi rýchlo

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV