Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

válovček -a m. zdrob.

vánok -nku m. veľmi mierny vietor, vetrík: jarný v.

vápenatieť -ie -ejú nedok. stávať sa vápenatým, kalcifikovať sa: v-enie pľúc

vápenatosť -i ž.

vápenatý príd. obsahujúci vápnik, vápno: v-á pôda, v-é hnojivá;
chem. kysličník, síran v. zlúčeniny dvojmocného vápnika;

vápencový príd.: v-é horniny, skaly

vápenec -nca m. usadená hornina zložená prevažne z uhličitanu vápenatého;

vápenica -e -níc ž. vápenka (význ. 1)

vápenka -y -niek ž.

1. závod na výr. vápna, vápenica

2. nákazlivá choroba hydiny

vápnik -a m. chem. prvok, kalcium, zn. Ca

vápniť -i nedok. hnojiť vápnom: v. pôdu

vápnitosť -i ž.

vápnitý príd. vápenatý: v-é pôdy, v-á voda;

vápno -a s.

1. látka získaná pálením vápenca: hasiť v., vybieliť steny v-om

2. látka obsahujúca zlúčeniny vápenca al. vápnika: dusíkaté v. hnojivo;
chlórové v. dezinfekčný prostriedok

3. hovor. vápnik al. vápenec: obsah v-a v tele, v pôde;

vápnový, vápenný príd.: v-ová škvrna od vápna;
v-ová, v-ná jama na hasenie vápna;
v-ná malta obsahujúca vápno

vára -y ž. hovor. varené jedlo: teplá v.

várka -y -rok ž. množstvo naraz varené, príp. ináč spracúvané, dodané ap.: prvá v. piva, celulózy, ocele;
prať ďalšiu v-u

váš vášho m. vaša vašej ž. vaše vášho s. I m. a s. vaším mn. m. živ. vaši m. neživ., ž. a s. vaše vašich D vašim

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah viacerých adresátov k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): v-i rodičia, v-e domy, v-e (pracovité) ruky;
(žiaci,) toto je v-a trieda;
toto je v. nový vedúci;
to je v-a vec týka sa iba vás

2. vyj. takýto vzťah jedného adresáta pri vykaní; je súčasťou titulov: je to v. kabát? na v-e zdravie, otec! sadol som si na v-e miesto;
v-a excelencia, v-a výsosť (v oficiálnom písomnom styku V-a Excelencia, V-a Výsosť)

3. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): v-e napredovanie, v. záujem, v-a záchrana

4. vyj. zreteľ: človek v-ho typu, je asi vo v-ch rokoch

5. hovor. má funkciu odkaz. zám.: v-i ľudia to už zariadia

6. expr. vyj. citové vzťahy (kladné, iron. ap.): V. oddaný syn (v liste);
to je v. človek zmýšľa ako vy;
zahráme vám tú v-u obľúbenú;
toto je ten v. (slávny) hrdina?

● nech je, nemusí byť po v-om podľa vášho želania;
v-e šťastie, že ... mali ste šťastie, že ...

II. hovor. váš m. manžel;

vášeň -šne ž.

1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

vášnivo prísl.;

vášnivosť -i ž.

vášnivý príd.

1. prudko, živelne reagujúci; svedčiaci o tom: v. človek;
v-á povaha;
v-á debata

2. prejavujúci ľúbostnú vášeň: v-í milenci;
v. pohľad

3. veľmi niečomu oddaný, náruživý: v. poľovník, hubár;

váza -y váz ž. ozdobná nádoba na kvety: keramiková, krištáľová v., dať kvety do v-y;

väzba -y -zieb ž.

1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku, viazanie: v. tkanín, plátnová v.;
chem. v. atómov (v molekule) sila spájajúca atómy v molekule zlúčeniny;
rádiotech. prenos energie z jednej kmitajúcej sústavy do druhej: spätná v.;
lingv. spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti (vetných členov ap.): slovesná v.;
predložková v. konštrukcia

2. pevný obal knihy: kožená, plátenná v.

3. kniž. spojitosť, súvislosť, závislosť: v. medzi výskumom a praxou

4. obmedzenie osob. slobody, väznenie: vyšetrovacia v., vziať do v-y;

väzbovo, väzobne prísl.

väzbový, väzobný príd.: odb. v-ová energia potrebná na rozdelenie sústavy na jej časti;
gram. v-ný datív vyplývajúci z väzby slovesa;

väzeň -zňa m. kto je vo väzbe, kto je (u)väznený: politický v.;

väzenie -ia s.

1. väznica, žalár: sedieť vo v-í

2. trest odňatia slobody: odsúdený na 10 rokov v-ia;

väzenka -y -niek, väzenkyňa -e -kýň ž.;

väzenský príd.: v-á cela, v. dozorca;
v. poriadok;

väzenstvo -a s. komplex inštitúcií zabezpečujúcich starostlivosť o väzňov a väznice

vážený príd. požívajúci vážnosť, úctu, ctený: v. starší človek;
v oslovení, v adrese v-í prítomní, v. pán (profesor)

vázička -y -čiek ž. zdrob.

väzieť -í -ia nedok. kniž.

1. byť pevne zachytený, prichytený: korene v-ia v zemi, kosť v-í v hrdle

2. zdržiavať sa (význ. 3), ostávať: kde toľko v-í? kde je?

3. byť (ukrytý); spočívať, tkvieť: príčina v-í v tom, že ...

opak. vážievať -a

// vážiť si mať vo vážnosti, v úcte, ctiť (si): v. si starších, v. si rodičovskú radu

vážiť -i nedok.

1. zisťovať váhu, hmotnosť: v. tovar, balík, v. múku na vážkach;
dobre, zle v. (v obchode);
v. sa každý deň

2. (o váhe) merať (význ. 1), ukazovať: váha zle v-i

3. mať istú váhu, hmotnosť: dieťa v-i 15 kg, koľko v-i ten kufor?

4. uvažovaním hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: v. každé slovo

5. zastar. čerpať, naberať (vodu zo studne);

väzivo -a -zív s. anat. mäkké spojivové tkanivo niekt. orgánov: tukové v., riedke, tuhé v.;

väzivový príd.

vážka¹ -y -žok i vážky -žok pomn. ž.

1. zdrob. k váha, váhy

2. váha, váhy: odvážiť niečo na v-ach

● byť na v-ach váhať;
vážiť, odvažovať niečo (ako) na lekárenských, lekárnických v-ach a) presne b) detailne hodnotiť

vážka² -y -žok ž. vodný hmyz s blanitými krídlami, zool. Libellula

väzkosť -i ž. viskozita

väzký príd. lepkavý, mazľavý, viskózny: v-á hlina, pôda;

vážne

I. prísl.: v. sa tváriť;
brať všetko v.;
v. chorý;

väznica -e -níc ž. budova pre väzňov, väzenie, žalár: byť zatvorený, odpykávať si trest vo v-i

väzniť nedok. držať vo väzení: v. odsúdených, nevinných

vážnosť -i ž.: získať na v-i;
v. rozhodnutia

II. vážne čast. naozaj, skutočne: ty si sa v. nezmenil

vážny príd.

1. kt. má prísny, dôstojný výzor, ráz; neprejavujúci radosť, op. veselý: v. človek;
je v., nikdy sa neusmeje;
v-a povaha

2. dôležitý, závažný: v-a vec;
v-e nebezpečenstvo, v-e nedostatky veľké;
v-a choroba ťažká;
urobiť v. krok

3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem, seriózny, opravdivý; hodnotný: v-a práca, v-e vedecké dielo;
v. uchádzač, záujemca;
mať v-u známosť;
v-a hudba, op. zábavná, ľahká

4. kt. vzbudzuje úctu, rešpekt, vážený: najvážnejší zástupcovia obce, rodiny;

väzový príd.

vážsky príd. k Váh: vodohosp. v-e stupne, kaskády vodné stavby na Váhu

väzy -ov pomn., väz -u m.

1. obyč. väzy zadná časť krku, šija; tylo: zlomiť si v-y i pren. mať neúspech, stroskotať

2. iba väz anat. tuhé spojivové tkanivo medzi svalmi, kosťami ap.

● expr.: zlom (si) v. želanie úspechu;
→ lámať si v-y;

včas včaššie prísl.

1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy

2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
v. vstávať včasráno;
budeme tam včaššie, ako treba privčas

včasne prísl.: v. zjari zavčasu na jar;
v. ukončený načas;

včasnokresťanský príd. týkajúci sa začiatočného obdobia kresťanstva

včasnosť -i ž.

včasný príd.

1. kt. sa vyskytuje včas, skorý, raný: v-á jeseň;
v-é odrody (ovocia), v-á zelenina

2. kt. sa uskutočnil vo vhodnom čase, načas: v-é splnenie úlohy, v-á pomoc;

včasráno prísl. zavčasu ráno: v. odišiel

včela -y včiel ž. úžitkový spoloč. hmyz produkujúci med a vosk, zool. Apis: chovať v-y, v. robotnica, poštípala ho v., bzučanie včiel, v-y sa roja;

včelár -a m. odborník vo včelárstve;

včelárka -y -rok ž.;

včelársky príd.: v. vosk;
v. podnik

včelárstvo -a s. odbor zameraný na chov včiel a produkciu medu;

včelí príd.: v. med;
v-ia kráľovná;
v-ia materská kašička;

včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

včelnica -e -níc ž. pozemok, na kt. je rozostavený súbor úľov

včelstvo -a -tiev s. hromad. spoločenstvo včiel žijúce v jednom úli

včera prísl.

1. minulého dňa: v. pršalo;
mal to dokončiť už v.;
akoby to bolo bývalo v.

2. v nedávnej minulosti, nedávno: čo bolo dobré v., dnes už nestačí

včerajší príd.

1. kt. bol včera: v. večer, v-ia porada, v. program

2. nedávny, minulý: (spomínať na) v-ie víťazstvá

● → hľadať v. deň;
čo som v.? nie som neskúsený

včerajšok -ška m.

1. včerajší deň: od v-a nič nejedol

2. nedávna minulosť: chyby, výdobytky v-a

včerty prísl. hovor. expr. preč (význ. 1, 2): všetko pošlo v. minulo sa, stratilo sa;
ber sa, choď v.!

včielka -y -lok, expr. včelička -y -čiek ž. zdrob.

● usilovný ako v. veľmi;
pracuje ako v. usilovne, šikovne

včítane

I. prísl. vrátane: od 1. do 10. v mesiaci v.

II. predl. s G vyj. pripočítanie, vrátane: všetci v. detí

včleniť dok. zaradiť (význ. 2), začleniť: prvky organicky v. do systému;

nedok. včleňovať

// včleniť sa: v. sa do kolektívu;

nedok. včleňovať sa

vďačiť nedok. byť vďačný, ďakovať: rodičom v-í za výchovu;
za to môže v. svojej húževnatosti

vďačne prísl. k 1: v. pomôcť;
v. pozrieť;

vďačnosť -i ž.: zaviazaný v-ou

vďačný príd.

1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad

2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;

vďaka

I. -y ž. pocit zaviazanosti za preukázané dobro, vďačnosť: prejavy, slová v-y, s v-ou prijať pozvanie;
srdečná v. (za všetko) poďakovanie

□ kniž. vzdávať v-y ďakovať

II. predl. s D vyj. dôvod, príčinu, zásluhou niečoho, vďačiac niečomu: v. úsiliu;
v. rýchlemu zákroku sa chlapca podarilo zachrániť

vďakyvzdanie -ia s. kniž. vyslovenie vďaky, poďakovanie: v. za úrodu;
pieseň v-ia

véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V

víchor -chra m. silný, prudký vietor, víchrica: strhol sa v.

● expr. letí ako v. veľmi rýchlo;
prihnať sa ako v. prudko;

víchrica -e -ric ž. dlhšie trvajúci víchor (spôsobujúci škody): zúri snehová v., v. strhla strechu

víchrový príd.

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

víkend -u m. koniec týždňa (sobota a nedeľa); čas odpočinku na konci týždňa: ísť cez v. k vode;

víkendovať nedok. tráviť víkend: v. na chate

víkendový príd.: v-é dni

vínčisko -a -čisk s. zvel.

vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;

víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e;
omšové v. používané pri omši

● → naliať si čistého v-a;
→ vodu káže, v. pije;

vínotéka -y -ték ž. zbierka vínnych produktov; predajňa takýchto produktov

vínovica -e -víc ž. liehový nápoj z hroznovej šťavy, brandy

vínovočervený príd. červený ako víno, vínový, bordový: v-á farba, látka

vínový, vínny príd.: v-vé, v-ne sudy, v-vé poháre, v-ne kvasinky, v-ny ocot;
v-vý strek víno so sódou;
v-vá farba vínovočervená;

vír -u m.

1. prudký pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: v. v rieke krútňava;
vzdušné v-y, strhol ho v.

2. čo pripomína vír (rýchly pohyb, neusporiadaný sled); vírenie: krúžiť vo v-e tanca, neprestajný v. udalostí;
v. veľkomesta ruch;

víriť -i nedok.

1. uvádzať do vírivého pohybu: čln v-i vodu;
vietor, auto v-i prach

2. i víriť sa byť vo vírivom pohybe: sneh, voda (sa) v-i;
v-enie elektrónov;
v hlave, hlavou mu v-ia myšlienky idú rýchlo za sebou

3. rýchlym sledom úderov vyvolávať zvuk: v-enie bubnov

vírivo prísl.

vírivý príd.

1. tvoriaci vír: v. pohyb;
v-é prúdenie

2. (o mechanizme) takto pracujúci, fungujúci: v-á práčka;

vírový príd.

vírus -u m. najjednoduchší mikroorganizmus vyvolávajúci choroby;
počítačový v. tajne uložený počítačový program narúšajúci informácie al. počítačové systémy;

vírusový príd.: v-á nákaza, ochorenie v-ého pôvodu

vítaný príd.

1. príjemný, milý, sympatický: v. hosť

2. vhodný, osožný: v-á zmena, pomôcka

vítať -a nedok.

1. slovami al. inou formou pozdravovať prichádzajúceho: v. hosťa, tradícia v. chlebom a soľou;
srdečne sa v-li;
pekne v-m! pozdrav

2. reagovať nejako na niečí príchod: v-li ho výkrikom, pes v-a gazdu štekaním

3. s uspokojením prijímať: v. spoluprácu, iniciatívu

● v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa mu potešiť;

opak. vítavať -a

víťaz -a m. kto zvíťazil: olympijský v., vyjsť z boja ako v., v. súťaže;

víťaziť nedok.

1. dosahovať víťazstvo: v. v boji, v športovej súťaži;
v. nad súperom, v. šikovnosťou

2. nadobúdať prevahu: dobro v-í nad zlom

víťazka -y -ziek ž.

víťazne prísl.: vyjsť z boja v.

víťazný príd.

1. kt. víťazí, zvíťazil: v-é štáty, v-é družstvo

2. zavŕšený víťazstvom, vedúci k víťazstvu: v-á vojna, v. zápas;
v. gól

3. pripomínajúci víťazstvo; svedčiaci o víťazstve: v. → oblúk;
v. pohľad;

víťazoslávne prísl.

víťazoslávny príd. expr. víťazný (význ. 3): v. úsmev, postoj;

víťazstvo -a -tiev s.

1. definitívne získanie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom, op. porážka: v. nad fašizmom;
v. v športovom zápolení, morálne v., v. na body, dosiahnuť v.

2. nadobudnutie prevahy, prevládnutie: v. rozumu, v. pevnej vôle nad slabosťou

● → Pyrrhovo v.

vízia -ie ž. kniž.

1. videnie (význ. 3): prorocká v.

2. vidina, prelud: básnická v., v. slávy

□ mať v-ie

vízový príd.: v-á povinnosť

vízum -za s. povolenie v cestovnom doklade oprávňujúce vstúpiť na cudzie št. územie al. ním precestovať: vstupné, tranzitné v., dostať v.;

vľavo prísl.

1. na ľavej strane; na ľavú stranu; naľavo, op. vpravo: prvá ulica v.;
smerovať v.;
v. v bok! povel

2. doľava (význ. 2): posun politickej orientácie v.

vĺča -aťa mn. -atá -čat s. mláďa vlka

vĺčok -čka mn. -y/-ovia A -y/-ov, vĺčik -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m.

1. zdrob. expr. k vlk

2. neživ. hračka (na rozkrútenie)

vľúdne prísl.;