Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ pr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;

práca -e prác ž.

1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
užitočná, záslužná p.;
dať, pustiť sa do p-e;
mať veľa p-e;
fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor

2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
hľadať p-u, byť bez p-e;
právo na p-u;
produktivita p-e, deľba p-e;
p. roľníka, manažéra;
Sviatok p-e 1. máj;
úrad p-e

3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
postup prác, výsledky p-e;
zveriť niekomu dôležitú p-u

4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
dizertačná, doktorská p., umelecká p.

6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
p. srdca, nôh

● mať → plné ruky p-e;
bez p-e nie sú koláče;
aká p., taká pláca;
najprv p., potom pláca;
márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje;

práceneschopnosť -i ž.

II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie

práceneschopný

I. príd. neschopný pracovať (pre chorobu): byť p.;

práceschopnosť -i ž.

práceschopný príd. schopný pracovať: p. človek;

práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie

práchnivosť -i ž.

práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;

práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

práčňa, práčovňa -e ž.

1. miestnosť na pranie: družstevná p.

2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.

prácne prísl.: p. niečo získať;

prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup

prácny príd. namáhavý, ťažký: p-a výroba;

prádelňa, správ. práč(ov)ňa

prádelník, správ. bielizník

prádlo, správ. bielizeň

prámik -a m. ozdobná šnúra na obrubovanie

prámikovať nedok. ozdobovať prámikmi

prápor -u m.

1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.

2. správ. zástava;

práporčíčka -y -čok ž. k 2;

práporčícky príd.: p. zbor;
p-a hodnosť

práporčík -a mn. -ci m.

1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi

2. stredný st. vyšších práporčíkov;

práporečník, správ. zástavník

práporový príd. k 1

opak. prášievať -a

// prášiť sa

1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i;
z múčneho vreca sa p-i

2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov

● beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo;
klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi;

opak. prášievať sa

prášiť -i nedok.

1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!

2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce

3. expr. utekať, bežať: p. hore cestou, p. pred bitkou

4. expr. strieľať, biť: p. do nepriateľa;

prask, prásk cit.

1. napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením, výstrelom ap.: p., zaznel výstrel

2. naznač. prudké hodenie: vzal pohár a p. ho o zem

praskavo, práskavo prísl.

praskavý, práskavý príd. znejúci ako pri lámaní, horení a pod.: p. zvuk;

práškovací príd. určený na práškovanie: p-ia linka

práškovať nedok.

1. posýpať práškom;
ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami

2. odb. mlieť, drobiť na prášok: p-né kakao

práškovitý príd. majúci podobu prášku: p-é hnojivo, p. piesok

práškový príd.

1. rozomletý na prášok, vyskytujúci sa v podobe prášku: p-é hnojivo, p. cukor

2. používajúci (ako surovinu) prášok: hut. p-á metalurgia výr. kovov a zliatin spekaním kovových práškov

prášnica -e -nic ž. jedlá huba hruškovitého tvaru, zamladi biela, bot. Lycoperdon

prášok -šku m.

1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
nikde ani p., p-a všade čisto

2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
zomlieť niečo na p.

3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
hovor. brať p-y;

opak. právať -a

práve

I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
je p. poludnie;
p. sme to dokončili

II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
položil to p. pred dvere;
p. preto;
p. naopak;
mám toho p. dosť

právne prísl.

právnička -y -čiek ž.;

právnický príd.: p-á fakulta;
práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;

právnicky prísl.

právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;

právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
p-a chyba;
p. štát regulovaný právom;
p-e vedy vedy o štáte a práve;

právo -a práv s.

1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
p. na prácu, na oddych;
p. hlasovať;
občianske, politické p-a;
p-a dieťaťa;
ľudské p-a;
volebné p.;
mať p. na niečo;
uplatniť svoje p.;
p. veta

2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

● byť v p-e mať pravdu;
expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo

právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.

právoplatne prísl.;

právoplatnosť -i ž.

právoplatný príd.

1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba

2. oprávnený podľa zákona, zákonný: p. dedič;

prázdninovať nedok. hovor. prežívať prázdniny: p. v Tatrách, pri mori

prázdninový príd.: p. tábor

prázdniny -nin ž. pomn.

1. obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niekt. odboroch nepracuje: školské, divadelné p.

2. obdobie, v kt. platí oslobodenie od príslušných poplatkov: daňové p. pre zahraničných investorov;

prázdno

I. -a s. prázdny priestor, prázdnota: rútiť sa do p-a

● hľadieť, dívať sa do p-a neprítomne

II. prísl.

1. tupo, bezducho: hľadí na mňa p.

2. vetná prísl. pusto: v dome je p.

prázdnosť -i ž. bezobsažnosť

prázdnota -y ž. prázdno: p. ulíc;

● zívať p-ou byť prázdny

prázdny príd.

1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok;
p. zošit nepopísaný;

2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život

3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň

● p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí;
→ mlátiť p-u slamu;
→ prísť s p-ymi rukami;
mať p-e vrecko nemať peňazí;

prémia -ie ž.

1. odmena v (tipovacej) súťaži;
ekon. osobitná odmena za zvýšený výkon, vysokú akosť, úsporu ap.: získať p-iu;
štvrťročná p., p. za prekročenie úloh

2. dar za splnenie istých podmienok: knižná p.;

prémiovať nedok. i dok. odmieňať, odmeniť prémiou: p. mimoriadne výkony, p. zamestnancov

prémiový príd.: p. poriadok, p-á kniha;
p-é sporenie

préria -ie ž. trávnatá step v miernom pásme Sev. Ameriky;

prériový príd.

préteritum -ta s. lingv. minulý čas

prézentný príd.

pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

príbeh -u m. čo sa stalo, príhoda, udalosť, historka: p. z mladosti, zo života;
rozprávať p.

príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;

príbojový príd.

príbor -u m. súprava náčinia, ktorým jeme (lyžica, vidlička, nôž): nehrdzavejúci p.

príborník -a m. skriňa na príbor a ďalší riad, kredenc

príbuzenský príd.: p. pomer;

príbuzensky prísl.

príbuzenstvo -a s.

1. vzťah vzniknutý rodom al. sobášom: pokrvné p.

2. hromad. príbuzní ako celok, rodina: na svadbe bolo celé p.;

príbuzne prísl.;

príbuznosť -i ž.

II. príbuzný m., príbuzná ž. spojený/-á rodom al. sobášom: mať veľa p-ch;
pokrvný p.

príbuzný

I. príd.

1. spojený rodom al. sobášom: p-é rodiny;
byť s niekým p.;
je to p-á mojej žene

2. blízky pôvodom, obsahom, znakmi: p-é jazyky, p-é vedné odbory;

príbytok -tku m. kniž. obydlie, byt, dom; izba: ľudské p-y

príčastie -ia s. gram. neurč. slovesný tvar s podobou príd. m.: trpné p. (napr. vrátený), prítomné činné p. (napr. vracajúci)

príčesok -sku m. vlasová vložka do účesu

prícestný príd. stojaci pri ceste: p. hotel

príčetne prísl.;

príčetnosť -i ž.

príčetný príd. ovládajúci rozumom svoje konanie, op. nepríčetný; svedčiaci o tom: bol ešte p.;
byť v p-om stave;

príchlop -u m., príchlopka -y -piek ž. príklop(ka), vrchnák, veko

príchod -u m.

1. prídenie, prichádzanie na miesto: oneskorený p.;
oznámiť svoj p.;
p. vlaku;
p. dieťaťa na svet narodenie

2. začiatok (význ. 2): p. zimy

3. miesto, kade sa prichádza, prístup: p. k vlakom, p. do zámku;

príchodový príd.: p-á cesta

príchuť -i ž.

1. vedľajšia chuť: sladkastá p. vína;

2. chuťová prísada do potravín a nápojov: rumová p. do pečiva

príchytka -y -tiek ž. prostriedok na prichytávanie;
tech. dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny

príčina -y -čin ž.

1. jav, kt. podmieňuje vznik iného javu: p-ou smrti bol zápal pľúc

2. dôvod, pohnútka: mať p-u na smútok, hnev;
trápi sa bez p-y;
z tejto p-y, z týchto p-n preto;

príčinlivo prísl.;

príčinlivosť -i ž.

príčinlivý príd. usilovný, snaživý, agilný: p. pracovník;

príčinne prísl.;

príčinnosť -i ž.

príčinný príd.: p-á súvislosť;

prídavkový príd.

prídavný príd. kt. sa k niečomu pridáva: p-á nádrž;
tech. p-é kovy;
lingv. p-é meno ohybný slovný druh, kt. vyj. vlastnosti predmetov, javov

prídavok -vku m.

1. čo sa pridáva: mydlo s p-om glycerínu

2. príplatok: p-y na deti;

prídel -u m. prideľované množstvo: malý p. surovín, uhlia

prídomie -ia s. priestor pri dome

prídomok -mku m. šľachtický predikát

prídržný príd. určený na pridŕžanie: p-á matica

prídych -u m.

1. náznak: p. irónie v hlase

2. lingv. hrtanový zvuk sprevádzajúci niekt. spoluhlásky (napr. v germánskych jazykoch), aspirácia

príhoda -y -hod ž. čo sa prihodilo, stalo, udalosť, príbeh: p-y z detstva, zaujímavá p. zo života;
lek. vážne akútne ochorenie: náhla srdcová p.

príhodný príd. vhodný, primeraný: p-á chvíľa, p-é miesto

príhovor -u m.

1. krátky prejav, prívet: sviatočný p.

2. prihovorenie sa (význ. 2) za niekoho: na môj p. dostal odmenu

príjazd -u m. odb.

1. príchod dopr. prostriedkom: p. pretekárov

2. prístup vozidlom k niečomu: p. na autostrádu;

príjazdový príd.: p-á cesta

príjem -jmu m.

1. prijatie (význ. 1, 3, 4), prijímanie: p. tovaru;
p. televízneho signálu;
p. pacientov do sanatória

2. výsledok hosp. činnosti, obyč. peňaž. zisk; jeho zachytenie v účt. knihe, liste;
op. výdavok: štátne p-y, čistý p.

3. zárobok plynúci najmä z prac. pomeru: mesačný p. pracovníka

príjemca -u mn. -ovia m. kto niečo prijíma, prijímateľ: p. listu;

príjemkyňa -e -kýň ž.

príjemne prísl. i vetná prísl.: p. voňať;
je tu p.;

príjemnosť -i ž.

príjemný príd. milo, pekne, lahodne, sympaticky pôsobiaci: p. človek, p. večer, p-á vôňa, p-á správa, p-é prekvapenie;

príkaz -u m. autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho: splniť p-y vedúceho;
peňaž. prevodný, inkasný p.;
→ trvalý p.

□ dať p. prikázať;

príkazca -u mn. -ovia m. práv. osoba, kt. dáva príkaz, mandant

príkazový príd.: p-é dopravné značky

príklad -u m.

1. kto al. čo môže byť vzorom správania, konania: byť p-om v práci;
žiarivý p. obetavosti;
brať si p. z niekoho, z niečoho;
slúžiť ako p.

2. konkrétny prípad, kt. niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje: typický p. zo života, ilustrovať tvrdenie na p-och

3. mat. úloha na riešenie

● p-y priťahujú