Význam slova "šv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sv. skr. svätý

šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y

● je ako š. dotieravý;
zaliezť ako š. dobre sa skryť

švabach -u m. lomené gotické písmo použ. v min. aj u nás;

švabachový príd.

švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
š. kameň do vody

nedok. švácať -a

// švacnúť sa

1. š. sa o skalu

2. š. sa do postele;

nedok. švácať sa

sváčik -a, sváčko -a mn. -ovia m. hypok.

švacnúť -e -ú -col dok. hovor. expr.

1. udrieť (význ. 1, 2), švihnúť: š. niekoho po hlave

2. hodiť (význ. 1), vrhnúť: š. tanier o zem, š. kameň do vody;

svadba -y -dieb ž.

1. súhrn obradných úkonov a zvykov pri vstupe do manželstva, sobáš: deň s-y, mať s-u v kostole, na obecnom úrade;
→ strieborná, → zlatá s.

2. hostina pri príležitosti sobáša, svadobná veselica: vystrojiť bohatú s-u

3. hovor. sprievod svadobčanov: stretnúť s-u

□ mať s-u sobášiť sa

● najesť sa ako na s-e veľa, dobre;

svadobčan -a mn. -ia m. účastník svadby, svadobník;

svadobčianka -y -nok ž.

svadobníčka -y -čok ž.;

svadobnícky príd.

svadobník -a mn. -ci m. svadobčan;

svadobný príd. sobášny: s-á hostina, s-é šaty, s. dar, s-é oznámenie, s-á cesta

švagor -gra mn. -ovia m. manželov al. manželkin brat, sestrin manžel;

švagrík -a mn. -ci, švagorko -a mn. -ovia m. zdrob. hypok.

švagriná -ej mn. -é -rín ž. manželova al. manželkina sestra, bratova manželka;

švagrinka -y -niek ž. zdrob. hypok.

švagrovci -ov m. mn. manželia vo švagrovskom vzťahu s inou manželskou dvojicou

švagrovský príd.: š. vzťah;

švagrovstvo -a s.;

svah -u m. naklonená časť terénu, stráň, úboč, breh: horský s., strmý s., s. násypu, ísť hore, dolu s-om;

svahovitý príd. majúci svah(y): s. terén

svahový príd.

svák, hovor. sváko -a mn. -ovia m.

1. tetin manžel

2. iba sváko oslovenie al. pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku);

sval -u m. pohybový ústroj tela zložený z tkaniva schopného zmrašťovať sa: brušné s-y, pevné, tvrdé s-y, napnúť s-y;

svalisko -a -lísk s., v jedn. i m. zvel.

svalnatieť -ie -ejú nedok. stávať sa svalnatým: nohy pri tréningu s-jú

svalnatý príd. kt. má (dobre) vyvinuté svaly: s. atlét, s-é telo

svalovec -vca mn. N a A -e m. neživ. larva červa cudzopasiaceho v svalstve, zool. Trichina;

svalovec -vca m. živ. expr., často iron. svalnatý muž

svalovina -y ž. svalová hmota; svalstvo: srdcová s.

svalový príd.: s-é tkanivo;
s-á horúčka;

svalstvo -a s. hromad. svaly: krčné s., uvoľniť s.

švanda -y švánd ž. subšt. zabavenie (význ. 1), huncútstvo, pestvo, psina: urobiť, zažiť š-u;
rozprávať š-y veselé historky, vtipy

švandovný príd. subšt. zábavný (význ. 2), smiešny: š-á príhoda, pieseň;
švandovne prísl.

švandra -y -dier ž. pejor. pobehlica

svár -u m. kniž. spor (význ. 2), hádka, zvada, škriepka; nezhoda

● → jablko s-u

sváriť sa -i nedok. kniž. vadiť sa, hádať sa, prieť sa, škriepiť sa

svárlivo prísl.;

svárlivosť -i ž.

svárlivý príd. kniž. hádavý, neznášanlivý, škriepny, hašterivý: s. človek;

švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča

svat -a mn. -i/-ovia m. tesť a svokor medzi sebou a vo vzťahu jedného z nich k manželke druhého;
starý s. starejší

svätá ž. svätica

svätec -tca m.

1. cirk. kto bol vyhlásený za svätého, svätý: obrazy s-ov

2. expr. kto vyniká spravodlivosťou, mravnosťou, je martýr ap.: bol to dobrý človek, s.;

svätenička -y -čiek ž. nádoba na požehnanú (svätenú) vodu

svätený príd. posvätený al. požehnaný cirk. úkonom: s-á voda požehnaná

● expr.: báť sa niekoho, niečoho ako čert s-ej vody veľmi;
nepomôže mu ani s-á voda celkom nič

svätica -e -tíc ž.

opak. svätievať -a

svätiť nedok.

1. cirk. obradom robiť posvätným, posväcovať, posviacať: s. vodu (novšie) požehnávať

2. uctievať, oslavovať: s. pamiatku solúnskych bratov

3. ustáleným spôsobom (odpočinkom, náb. obradmi, zvykmi ap.) prežívať: s. nedele, sviatky

● cieľ, účel s-í → prostriedky;

svatka -y -tiek ž. testiná a svokra medzi sebou a vo vzťahu jednej z nich k manželovi druhej

sväto, sväte prísl. k 3, 5 – 7: s. sa tváriť, s. veriť;

svätodušný príd. vzťahujúci sa na cirk. sviatky zoslania Sv. Ducha, turíčny: S-á nedeľa, s-é sviatky

svätojánsky príd.

1. vzťahujúci sa na sv. Jána Krstiteľa al. jeho sviatok, jánsky: s-a noc z 23. na 24. júna opradená ľud. povesťami a poverami;
s-e ohne pálené v predvečer sviatku sv. Jána

2. v rozlič. názvoch: s-a muška hmyz so svetielkujúcimi ústrojmi, zool. svietivka s-a;
s. chlieb vždyzelený stredomorský strom, bot. rohovník Ceratoria;
usušený jedlý plod tohto stromu v podobe zhrubnutého struku

svätokrádež -e ž. náb. znesvätenie al. zneuctenie sviatostí al. osôb, predmetov, miest zasvätených Bohu: dopustiť sa s-e;

svätokrádežne prísl.

svätokrádežný príd.: s. čin;

svätokupectvo -a s. hist. kupovanie al. predávanie duchovných skutočností

svätopeterský príd. vzťahujúci sa na sv. Petra: s-é kľúče;
S. chrám bazilika vo Vatikáne

svätorečenie -ia s. cirk. kanonizácia

svätosť -i ž.

II. svätý m. svätec: sochy s-ých;
cirk. Sviatok všetkých s-ých, Všetkých s-ých 1. novembra

● expr.: stáť ako s. za dedinou bezradne;
ani s. mu nepomôže nik;
→ videl všetkých s-ých;
trocha hrub. ani s-ému! nie (silný zápor);
→ traja z(a)mrznutí s-í;
komu Pán Boh, tomu všetci s-í;

svätostánok -nku m. cirk. schránka, v kt. sa (v kat. kostoloch) uschováva hostia

svätoštefanský príd. vzťahujúci sa na sv. Štefana, najmä na uhorského kráľa Štefana I., al. jeho sviatok: S. dóm známy gotický kostol vo Viedni;
hist. S-á koruna uhorská ríša za panovania kráľa Štefana I., Uhorsko

svätosväte prísl.: byť o niečom s. presvedčený, s. sľubovať

svätosvätý príd. expr. celkom istý, zaručený, skalopevný: to je s-á pravda;

svätováclavský príd. vzťahujúci sa na sv. Václava al. jeho sviatok: s-é legendy

svatovci -ov m. mn. rodičia syna vo vzťahu k rodičom jeho ženy a naopak

svätovojtešský príd. vzťahujúci sa na sv. Vojtecha al. jeho sviatok: s. kult;
s. kalendár tradične vydávaný Spolkom sv. Vojtecha

svätožiara -y -žiar ž. kruhová žiara okolo hlavy al. celej postavy (v zobrazení Boha, svätcov); symbol svätosti, slávy, aureola, gloriola;

svätuškár -a m. pejor. prepiato al. pokrytecky nábožný al. mravný človek, pobožnostkár: pokrytecký s.;

svätuškárka -y -rok ž.;

svätuškársky príd. i prísl.: s. výzor;
s. sa tváriť;

svätuškárstvo -a s.

svätvečer -a m. kniž. Štedrý večer

svätý

I. príd.

1. náb. o kt. cirkev slávnostne vyhlásila, že hrdinsky praktizoval cnosti, a dala ho veriacim za vzor (a orodovníka), skr. sv.: s. Cyril a Metod, s. Svorad

2. súvisiaci s náb. predstavami a úkonmi: s-á omša;
s-é obrázky s náb. námetmi;
S-é písmo, Písmo s-é Biblia;
S-á zem Palestína;
S-á stolica a) najvyššia správa kat. cirkvi na čele s pápežom b) Vatikánsky mestský štát;
S. Otec pápež

3. expr. vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou: žiť s-ým životom;
(ten veru) nie je s.

4. expr. nedotknuteľný, posvätný, drahý: rodina mu je s-á

5. kniž. vznešený (význ. 1), slávnostný, veľký: s-á chvíľa

6. expr. vzbudzujúci vážnosť svojou silou; oprávnený, spravodlivý: s. hnev, s-é nadšenie;
s. boj za spravodlivosť

7. expr. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: s-é ticho;
s-á pravda i fraz. áno (zdôraznený súhlas)

● expr. robiť sa, tváriť sa s-ým predstierať nevinnosť;
mať s niekým, niečím s. pokoj a) nemať nič spoločné b) skoncovať;
mať s niekým s-ú trpezlivosť byť veľmi trpezlivý;
nič mu nie je s-é všetko znevažuje;
iron. s-á nevinnosť! a) tvári sa ako nevinný b) je naivný;

svätyňa -e -týň ž.

1. obyč. budova určená na náb. obrady, kostol, chrám; modlitebnica: pohanská, kresťanská s.

2. posvätné miesto, kde sa pripomína nejaká mimoriadna udalosť, vec ap.: lurdská s.

švec ševca m. zastar. obuvník;

svedčať -í -ia nedok. byť vhodný, pristať, slušať, hodiť sa, svedčiť (význ. 4): šaty jej s-ia;
neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší

// svedčať sa patriť sa, slušať sa, svedčiť sa: nes-í sa odvrávať, aby si odvrával;
neos. správaj sa, ako sa s-í

opak. k 1 – 3 svedčievať -a

// svedčiť sa svedčať sa: nes-í sa odvrávať, aby si odvrával;
neos. správaj sa, ako sa s-í

švédčina -y ž. švédsky jazyk

svedčiť nedok.

1. vypovedať pred súdom, úradom (ako svedok): s. proti obžalovanému;
krivo s. vedome klamať

2. stávať sa dôkazom, ukazovať: jeho oči s-li o obdive, výsledky s-ia proti nemu;
všetko s-í o tom, že ... nasvedčuje

3. zastaráv. súhlasiť, prisviedčať: aj s-l, aj nesúhlasil

4. svedčať: šaty jej s-li;
neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší

● kto mlčí, ten s-í;

svedčne prísl. ako sa patrí, náležite: s. sa správať

svedčný príd. kt. pristane, svedčí: s-é šaty;

svedecký príd.: s-á výpoveď;

svedectvo -a -tiev s.

1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.;
podľa s-a účastníkov

2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia;
s. úpadku

□ (vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať

svedkyňa -e -kýň ž.;

svedočné s. suma poskytnutá svedkovi na náhradu výdavkov spojených so svedčením na súde

svedok -dka mn. -ovia m.

1. kto svedčí (význ. 1): korunný s. hlavný;
krivý, falošný s. vypovedajúci nepravdu;
výpoveď s-ov

2. kto je prítomný pri dôležitom konaní, aby to dosvedčil, overil: s-ia pri sobáši, pri závete

3. osobne prítomný pozorovateľ istej udalosti: očitý s. zrážky;
povedať niekomu niečo bez s-ov;

□ byť s-om svedčiť

● volať niekoho, niečo za s-a odvolávať sa na autoritu niekoho, niečoho;

svedomie -ia s. vedomie a pocit zodpovednosti za svoje činy z hľadiska mravných zásad: výčitky s-ia;
povedal to s dobrým s-ím zodpovedne;
spytovanie s-ia uvažovanie o svojom morálnom správaní, náb. zisťovanie spáchaných hriechov, súčasť spovede

● mať čisté s. a) necítiť vinu b) nemať účasť na niečom nenáležitom;
mať zlé s. mať pocit viny;
mať niekoho na s-í zaviniť niečie nešťastie, smrť;
má niečo na s-í a) zavinil niečo zlé b) niečo ho trápi, ťaží;
s. ho hryzie trápi ho pocit viny;
vziať si niekoho, niečo na s. prevziať zodpovednosť;
(konať) podľa svojho najlepšieho → vedomia a s-ia;
mať to s., nemať toho s-ia môcť, nemôcť niečo vykonať;
expr.: nemať s., s-ia byť bezcitný;
stúpať, vstupovať niekomu do s-ia dohovárať

svedomito, svedomite prísl.: s. pracovať;

svedomitosť -i ž.

svedomitý príd. konajúci povinnosti zodpovedne a spoľahlivo; statočný; svedčiaci o tom: s. človek, pracovník, v práci je s.;
s-é štúdium;

švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;

švédsky prísl.: hovoriť (po) š.

švehla -y -hiel ž. drobný hmyz podobný malým rybičkám žijúci vo vlhkom prostredí, zool. Lepisma

šveholiť -ľ! nedok. štebotať, švitoriť: škovránok, vtáča š-í;

sverepo prísl.;

svereposť -i ž.

sverepý príd. kniž. ukrutný, krutý, surový, prudký: s. človek;

svet -a m.

1. vesmír, kozmos: vznik s-a

2. Zem so všetkým, čo na nej jestvuje; všetko, čo jestvuje okolo nás: mapa s-a, cesta okolo s-a, národy s-a, udalosti vo s-e, poznávať s.;
→ Starý s.;
→ Nový s.;
majstrovstvá, majster s-a v šport. disciplínach

3. svety kniž. nebeské telesá, galaxie: neobjavené s-y

4. ďaleké kraje, cudzina: cestovať po s-e;
ísť do s-a, svetom

5. expr. ľudia, ľudstvo, verejnosť: s. sa mu smeje, zišlo sa mnoho s-a

6. život (ľudí na zemi); jeho usporiadanie: budovanie nového s-a;
teraz je už iný s.;
užívať s., s-a;
publ. krajiny tretieho s-a rozvojové

7. okruh ľudí s rovnakými záujmami; skupina jedincov rovnakého druhu: podnikateľský s., hokejový s.;
ľudia veľkého s-a tzv. vyššej spoločnosti;
rastlinný, živočíšny s.

8. okruh (význ. 3), pole, sféra: myšlienkový, citový s. (dieťaťa);
rozprávkový s.;
domov, to je jeho s.;
otvorili sa mu nové s-y

● → ôsmy div s-a;
od → výmyslu s-a;
publ. dosky, ktoré znamenajú s. divadlo;
prísť na s. narodiť sa;
→ uzrieť svetlo s-a;
priviesť na s. porodiť;
kniž.: na onom s-e po smrti;
odísť zo s-a, opustiť tento s. zomrieť;
mať sa k s-u, byť na s. súci byť čulý, schopný;
nestratí sa vo s-e uplatní sa;
→ zniesť zo s-a;
→ hýbať s-om;
(ne)urobiť → dieru do s-a;
expr. rozprávať, tárať ap. do s-a, vospust s-a bez rozmyslu;
(ne)vedieť, ako sa s. krúti, točí, ako (ten) s. beží a) (ne)poznať úskalia života b) (ne)vedieť, čo sa deje;
s. sa s ním krúti má závrat;
preto sa s. nezrúti nič zvláštne sa nestane;
(je to) kus s-a ďaleko;
je mu s-a žiť má sa dobre;
ani za (celý, živý) s., za nič na s-e za nijakých okolností;
to s. nevidel! výraz údivu, rozhorčenia ap.;
expr.: myslí si, že všetku múdrosť s-a pojedol, lyžicou vychlípal je namyslený;
(odvtedy,) čo s. s-om stojí odjakživa;

svetáčka -y -čok ž.;

svetáckosť -i ž.;

svetácky príd. i prísl.: s-e spôsoby veľkosvetské, mondénne;
s. sa správať;

svetáctvo -a s. svetácky spôsob života

svetadiel -a/-u m. suchá, istým spôsobom oddelená časť sveta (Zeme), kontinent: africký s.;
na Zemi je sedem s-ov

sveták -a mn. -ci m. často pejor. kto (pôžitkársky, bez zábran) užíva život; kto sa vyzná vo svete: skúsený s.;

svetaskúsený príd. kt. pozná svet, skúsený vo svete: s. cestovateľ, obchodník

svetelne prísl.;

svetelnosť -i ž. schopnosť vydávať svetlo; miera, st. tejto schopnosti: s. hviezd

svetelný príd.

1. súvisiaci so svetlom, pozostávajúci zo svetla: s. lúč, s-á energia;
astron. s. rok vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za 1 rok

2. vyžarujúci svetlo, svietiaci: s. zdroj, s-á reklama;

sveter -tra L -i mn. -e m. vrchná pletená al. háčkovaná súčasť oblečenia s rukávmi: teplý, lyžiarsky s.;
s. na zapínanie;

svetielko -a -lok zdrob. k 1, 2, svetielce -a -lec s. zdrob. expr. k 1, 2

svetielkovať nedok. vyžarovať slabé svetlo: biely fosfor s-je, s-nie svätojánskych mušiek

svetlica -e -líc ž. raketa na osvetľovanie al. signalizáciu

svetlička -y -čiek ž. modridlo

svetlík -a m.

1. šachta v dome (na vetranie) al. medzi domami: kúpeľňa s oknom do s-a

2. otvor na prepúšťanie svetla (v múre, na streche ap.)

svetlo¹ -a -tiel s.

1. viditeľné (elektromagnetické) žiarenie umožňujúce vnímanie zrakom: slnečné, mesačné, umelé s.;
elektrické s., červené, tlmené s. osvetlenie;
vstávať za s-a vo dne, op. za tmy

2. zdroj svetla, svietidlo, lampa: zapáliť, zahasiť s.;
pouličné s-á;
dones s.! motor. diaľkové, smerové s-á;
cirk. → večné s.

3. iba mn. svetlá cestná svetelná signalizácia na reguláciu dopravy: na križovatke sú s., s. nefungujú

4. hovor. používanie elektr. energie na svietenie: poplatky za s.

● → uzrieť s. sveta;
vyjsť na s. sveta prezradiť sa;
postaviť niečo do priaznivého, nového s-a podať priaznivo, novo;
to → vrhá zlé s. na niekoho, niečo;
vniesť do niečoho s. objasniť;
s-á a tiene niečoho dobré a zlé stránky;
s. na konci tunela nádej na zlepšenie situácie;