Význam slova "ã æ ã ã ã n" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

náhlivý príd. náhliaci sa, ponáhľajúci sa; rýchly: n-é kroky

● n-á robota dobrá nebýva;

náhlo vetná prísl.: mať n. mať málo času, ponáhľať sa;

náhlosť -i ž.: nemôcť niečo v n-i nájsť v rýchlosti

náhly príd. kt. sa rýchle stane, rýchly, neočakávaný, prekvapujúci: n-a zmena, smrť;

náhoda -y -hod ž. stretnutie udalostí bez zjavnej vzájomnej súvislosti, nepredvídaná udalosť, okolnosť: (ne)šťastná n., spoliehať sa na n-u

● ani n-ou vôbec nie

náhodilosť -i ž. náhodnosť

náhodilý príd. zastar. náhodný;

náhodne prísl.: n. sa stretnúť náhodou;

náhodnosť -i ž.

náhodný príd. kt. sa vyskytol, stal náhodou: n. objav;
n-á kontrola neohlásená;
n-é stretnutie;

náhodou

I. prísl. bez očakávania, neočakávane, nepredvídane: stalo sa to n., n. sa stretnúť

II. čast. hovor. vyj. protirečiaci postoj k istému názoru: n. to bolo dobré;
nevieš to! n. viem!

náhon -u m.

1. prevod hnacej sily, pohon: predný, zadný n. (auta)

2. žľab, kanál, ktorým sa privádza voda k nejakému zariadeniu: mlynský n.;

náhonový príd.

náhorný príd. nachádzajúci sa na vrchoch, vysoko položený: n-á rovina, plošina

náhrada -y -rad ž.

1. vyrovnanie, zaplatenie, odčinenie škody, straty, odškodnenie: n. škody, peňažitá n.;
dostať, pripísať ako n-u

2. kto al. čo zastupuje, nahrádza; zastúpenie: poslať za seba n-u;
toto je n. kože náhradka

nahraditeľný príd. kt. sa dá nahradiť: n-á súčiastka;

náhradka -y -diek ž. (menej hodnotná) náhrada (význ. 2) (suroviny, výrobku ap.): n. kávy;

náhradkový príd.: n. materiál

náhradne prísl.

náhradníčka -y -čok ž.;

náhradnícky príd. i prísl.

náhradník -a mn. -ci m. osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť: mať v práci n-a;
n-i futbalového mužstva;

náhradný príd. určený ako náhrada: n-é dielce;
n-é → súčiastky;
n-é koleso rezervné;
n. hráč;
n-á vojenská služba služba v civile ako náhrada za zákl. voj. službu;

náhrdelník -a m. ozdoba nosená na hrdle: jantárový n.

náhrobník -a m. náhrobok

náhrobný príd. súvisiaci s hrobom; umiestnený na hrobe: n. kameň, pomník náhrobok;
n. nápis

náhrobok -bku m. pomník na hrobe, náhrobník

náhubok -bka/-bku m. (ochranný) košík (na papuľu psa): dať psovi n.

nájazd -u m.

1. ozbrojený vpád, vtrhnutie do cudzieho územia: tatárske n-y

2. prístupová, rozbehová ap. časť (terénu, komunikácie ap.): n. lyžiarskeho mostíka;

nájazdový príd. k 2: n-á rýchlosť

nájdenec -nca m. nájdené dieťa, dieťa neznámych rodičov

nájom -jmu m. dočasné užívanie niečoho za odmenu majiteľovi: mať v n-e garáž

□ dať do n-u prenajať;
vziať do n-u (záhradu) (pre)najať si;

nájomca -u mn. -ovia m. nájomník

nájomné s. poplatok za nájom, za prenajatie: n. za byt, mesačné n., platiť n.

nájomníčka -y -čok ž.;

nájomnícky príd.

nájomník -a mn. -ci m.

1. kto má niečo v nájme: n. garáže

2. užívateľ bytu: prišli noví n-i, mať v byte n-a;

nájomný príd.: n-á lehota, zmluva;
n. pomer;
n. dom s prenajímanými bytmi

nájsť -jde -jdu -jdi! našiel -jdený dok.

1. hľadaním al. mimovoľne objaviť, uvidieť: n. stratenú vec, cestu, n. doma hosťa;
n-l ju plakať;
nen. na niečom chybu (-y) nezistiť

2. hľadaním al. mimovoľne získať: n. si muža, prácu, n. východisko

● n. sám seba spoznať sa, svoje schopnosti ap.;
n. smrť, svoj hrob niekde zomrieť;
nen. si miesta byť nespokojný;
kto hľadá, n-e;

nákaza -y -kaz ž. vniknutie choroboplodných zárodkov do živého organizmu, infekcia: nebezpečenstvo n-y, chrániť sa pred n-ou, podľahnúť n-e;

nákazlivý príd. majúci schopnosť nakaziť, chytľavý: n-á choroba infekčná;

nákazový príd.

nastaviteľný príd. kt. možno nastaviť (význ. 2): n-á teplota, skrutka

naturalizačný príd.

navigačný príd.: n. prístroj

nebadateľný príd. kt. (takmer) nemožno (z)badať, sotva badateľný; nepatrný: n. pohyb, úsmev;

nebezpečný príd. skrývajúci nebezpečenstvo, hroziaci nebezpečenstvom: n-á cesta, situácia, n. človek

● dať sa na n-é chodníčky začať konať protiprávne;

nebotyčný príd. poet. veľmi vysoký: n-é končiare

nečitateľný príd.

1. kt. sa nedá (pre)čítať: n. podpis

2. hovor. al. publ. ťažko pochopiteľný, nezrozumiteľný, nepriehľadný: program strany je úplne n.;

neciteľný príd.

1. kt. nemožno (po)cítiť, nebadateľný: n-é chvenie

2. necitlivý, bezcitný: n. človek;

nedefinovateľný príd. kt. nemožno presne definovať; neurčitý: n. pocit, n-á vôňa;

nedeliteľný príd. kt. nemožno (roz)deliť: n. celok;
práv. n. záväzok;
fin. n. fond;

nedeľný, nedeľňajší príd.: n. obed, oddych;

nedoceniteľný príd. neoceniteľný: ako pracovník je n.

nedoručiteľný príd. kt. nemožno doručiť: n-á poštová zásielka;

nedosiahnuteľný príd. kt. nemožno dosiahnuť: n. cieľ, ideál;

nedostatočný

I. príd. nedostačujúci (kvalitou, množstvom ap.): n. záujem, n-é zásoby;
n. prospech nevyhovujúci škol. požiadavkám;

nedostihnuteľný príd. kt. sa nedá dostihnúť, nedosiahnuteľný: n. ideál, vzor;

nedostižný príd. kniž. nedostihnuteľný, nedosiahnuteľný: n. vzor

nedotknuteľný príd. ktorý, ktorého neslobodno zasiahnuť, porušiť, zmeniť ap.: n-á osoba, n-é hranice, práva;

nedvižný príd.

1. nečinný, trpný: nebuď taký n.;
mať n. postoj k niečomu

2. ťarbavý, nemotorný: n-é telo;

nedýchateľný príd. nesúci na dýchanie; v kt. nemožno dýchať: n. vzduch;

negačný príd.

nehlučný príd. nie hlučný, tichý: n. chod stroja;

nehmatateľný príd. kt. sa nedá nahmatať: n. pulz

nehnuteľný príd. práv. kt. sa nedá premiestňovať, prenášať, kt. má trvalý ráz, op. hnuteľný: n. majetok, n-é veci pozemky, stavby ap.;

neinvestičný príd. kt. sa netýka investícií: n-á rozpočtová položka; vecné n-é prostriedky; štátna n-á dotácia

nekonečný príd.

1. kt. nemá koniec (v priestore, v čase), neobmedzený, neohraničený; kt. má neobmedzený počet prvkov, op. konečný: n. vesmír, priestor;
n. rad (čísel)

2. expr. veľmi dlhý, veľmi veľký: tá cesta je n-á;
n-á túžba;

nekonvenčný príd. nepodliehajúci konvencii (význ. 1): n-é stretnutie;
n-é podanie (umeleckého diela) originálne;

nemocničný príd.: n-é liečenie, n-á izba;

nemožný príd.

1. kt. nemôže byť, neuskutočniteľný, vylúčený, op. možný: n-á požiadavka, je n-é súhlasiť;
je n-é, aby ...

2. expr. nevhodný, nevyhovujúci, zlý: n. stav, n-é šaty;
ten človek je n. nevie sa správať, je nešikovný ap.;

nemysliteľný príd. vylúčený, nemožný: je n-é, aby odmietol

nenahraditeľný príd. kt., ktorého nemožno nahradiť; veľký (význ. 10): n. priateľ, n-á strata;

nenapraviteľný príd. kt. sa nedá napraviť: n. hriešnik, zlodej nepolepšiteľný;
n-á chyba;

nenáročný príd. nemajúci (veľké) nároky, skromný, jednoduchý: n. človek, n-á strava, zábava;

neoceniteľný príd. veľmi cenný, vzácny: n. človek, n-é služby;

neoddeliteľný príd. kt. sa nedá, nemá oddeliť (od daného celku); neodlučiteľný: n-á časť celku;
obsah a forma sú n-é;

neodlučiteľný príd. kt. sa nedá, nemá odlúčiť; neoddeliteľný: n-í priatelia;
n-á súvislosť;

neodolateľný príd. ktorému nemožno odolať, veľmi príťažlivý: n. muž, úsmev, n-á vôňa;

neodškriepiteľný príd. hovor. nepopierateľný, nesporný, nepochybný, istý: n. fakt;

neodvolateľný príd. kt. nemôže byť odvolaný; nezmeniteľný: n-é slová, rozhodnutie;

neón -u m.

1. vzácny plynný prvok, zn. Ne

2. hovor. neónové osvetlenie: n-y svietia;

neopakovateľný príd. kt. sa (už) neopakuje, jedinečný, nenapodobniteľný: n. zážitok;

neopísateľný príd. kt. (takmer) nemožno opísať, mimoriadny, neobyčajný, veľký: n-á radosť, n-é utrpenie;

neotrasiteľný príd. kniž. kt. sa nedá narušiť, neochvejný, pevný: n-á viera, n-é presvedčenie;

nepočuteľný príd. kt. sa nedá zachytiť sluchom, veľmi tichý, nečujný: n. dych;

nepodmienečný príd.: práv. n. trest ktorého výkon nie je odložený, op. podmienečný;

nepolepšiteľný príd. nenapraviteľný (význ. 1): n. žiak, zlodej;

nepopierateľný príd. kt. nemožno poprieť, nesporný, nepochybný, istý: n. fakt, úspech;

neporaziteľný príd. kt. sa nedá poraziť, nad kt. sa nedá zvíťaziť, nepremožiteľný: n-á armáda, n. pretekár;

neposlušník -a mn. -ci m. neposlušný človek;

neposlušný príd. kt. nepočúva, neposlúcha, nerád plní príkazy: n. syn;

nepoučiteľný príd. kt. sa nedá, nevie poučiť: mládež je n-á

nepredstaviteľný príd. kt. sa nedá predstaviť, obrovský, nesmierny: n-é množstvo, následky, n. chaos;

neprekonateľný príd. kt. sa nedá prekonať, nezdolateľný: n-é prekážky, n. odpor;
ako komik je n.;

nepreložiteľný príd. kt. nemožno (doslova) preložiť: n. výraz, zvrat

nepremožiteľný príd. kt. sa nedá premôcť, nezdolateľný: n-á armáda, n. strach;

nepreniknuteľný príd. cez kt. nemožno preniknúť: n-á tma, vrstva;
n-á záhada ktorú nemožno rozlúštiť;

nepriedušný príd. ktorým nepreniká vzduch: n-á látka;
n. obal vzduchotesný;

nepriezračný príd. nepriehľadný, nepriesvitný: n. materiál;

nepriezvučný príd. ktorým nepreniká zvuk: n-á stena;

neprízvučný príd.

1. nemajúci prízvuk: odb. n-á slabika

2. poet. nevyužívajúci prízvuk: n. verš;

neprozreteľný príd. kniž. nepremyslený, neuvážený; prenáhlený: n. čin, n-é slovo;

neriešiteľný príd. kt. sa nedá riešiť: n. problém veľmi ťažký;
mat. n-á rovnica;

nerozlučný príd. kt. nemožno rozlúčiť, odlúčiť, neoddeliteľný, pevný: n-á dvojica, n-é priateľstvo;

neskutočný príd. kt. reálne nejestvuje, vymyslený, fantastický: n. svet rozprávok;
n-é ticho neprirodzené;

neslušný príd. kt. nie je v súlade so slušnosťou, nevychovaný: n. človek;
n-é správanie;
n-é vtipy neprístojné;

nesmrteľný príd. nepodliehajúci smrti: náb. n-á duša;

nespočítateľný príd. veľmi početný, nesčíselný, nespočetný: n-é množstvo;

nestatočný príd. kt. koná, je v rozpore so statočnosťou, nepoctivý, nesvedomitý: n. pracovník;
n. predaj;

nestráviteľný príd. kt. sa nedá stráviť (význ. 1): n-é jedlo;

nesúzvučný príd. kt. nie je harmonický, nesúladný, disonantný: n-é tóny

netečný, správ. nevšímavý, ľahostajný, apatický

netradičný príd. kt. nie je v duchu tradície, nový, novátorský: n-é postupy, jedlá;

neudržateľný príd. kt. sa nemôže udržať, kt. nemožno zachovať: n. stav, n-á situácia, n-é pomery;

neuhasiteľný príd. kt. nemožno uhasiť: n. smäd, n-á túžba veľký (-á);

neúrečný príd. hovor. expr. pekný, súci, vydarený: dieťa máte n-é, n-á úroda;

neúspešný príd. kt. nemá úspech; nevydarený: n. umelec;
n. pokus, n-á práca;

neutralizačný príd.: n. prostriedok, účinok

neutrón -u m. fyz. častica atómového jadra bez elektr. náboja;