Význam slova "zã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

aníz [an-] -u m.

1. bylina príbuzná rasci, bot. bedrovník a. Pimpinella anisum

2. jej drobné voňavé plody použ. ako korenie a liečivo;

boleráz -u m. krušpán

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

dohrýzť -hryzie -hryzú dok.

1. dokončiť hryzenie: d. kôrku

2. hryzením poraniť, pohrýzť: celý je d-ený;
d. si ústa

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

francúzština -y ž. franc. jazyk; ako učebný predmet i franc. literatúra

francúzštinár -a m. odborník vo franc. jazyku; učiteľ al. poslucháč francúzštiny;

francúzštinárka -y -rok ž.

fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.

1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté

2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi

3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y

● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky;

holomráz -mrazu m. mráz bez snehu: udreli h-y

hrúz -a mn. N a A -y m. drobná sladkovodná ryba, zool. Gobio

hrýzť hryzie hryzú nedok.

1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú;
h. si nechty, pery (obyč. v nervozite);
psi, kone sa h-ú

3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie

4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie

● → pes, ktorý breše, neh-ie

// hrýzť sa expr. vadiť sa, hádať sa: h-ú sa pre majetok

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

kvíz -u m. spoloč. hra, pri kt. sa odpovedá na otázky;

markíz -a m. šľachtický titul medzi grófom a vojvodom;

matróz -a m. zastar. námorník;

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu

motúz -a m. tenký povraz, špagát: previazať balík m-om;
ťahať za m.

● preťahovať niekomu → medové m-y, motúziky popod nos;

mráz mrazu m.

1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;

2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.

3. srieň, inovať: na pole padol m.

● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí;

na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov;
konať na z. skúseností;

nevynímajúc, nevynímajúc z toho predl. s A vyj. zahrnutie, spolu s, vrátane: všetci sú pozvaní n. (z toho) bývalých zamestnancov

// vynímať sa javiť sa (nápadnejšie), vynikať: pekne sa v.

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.

1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty;
o-ená ceruzka

2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;

obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.;
obviazať ruku o-om;
lykový o. v záhradníctve;

ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza;
o. mladé listy;

nedok. okúzľovať

osemkrát, osem ráz neskl. čísl. nás. k 8: o. väčší

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

pavúz -a m. žrď na upevnenie nákladu (najmä sena al. obilia) na voze: pritiahnuť p.

● mať niečoho pod p. veľa

pofrancúzštiť -i -šť/-i! dok. urobiť francúzskym: p. si meno;

nedok. pofrancúzšťovať

// pofrancúzštiť sa stať sa francúzskym;

nedok. pofrancúzšťovať sa

pohrýzť -hryzie -hryzú dok.

1. rozomlieť zubami, rozhrýzť, požuť: dobre p. mäso

2. poraniť zubami, uhryznúť: pes ho p-l

preväz -u m.

1. previazanie (význ. 2): ísť na p.

2. nový obväz: čerstvý p.

rázštep -u m.

1. rozštiepenie; rozštiepené miesto: r. konára;
lek. r. podnebia, pery

2. palica s rozštiepeným koncom: oberať ovocie r-om

rozhrýzť -hryzie -hryzú dok. hryzením rozdrobiť na kúsky: r. tvrdé mäso;

sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať

šesťkrát, šesť ráz neskl. čísl. nás. k 6: š. odpísať úlohu

sós, zós -u m. subšt. omáčka;

stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.

1. k 100: s. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty

striptíz -u m. výstredný zábavný program, pri kt. sa obyč. žena postupne vyzlieka; vyzliekanie sa (pri takomto programe);

štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť

svojráz -u m. súhrn osobitných znakov, vlastností, svojskosť, osobitnosť, svojráznosť: národný, osobný s.;

tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.

1. k 1000: t. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali

tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz

túz -a m. eso (význ. 1)

● expr. zelený ako t. veľmi

nedok. uväzňovať

v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;

v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí

veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často

viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.

1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.

2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane

virtuóz -a m. umelec vynikajúco ovládajúci techniku hry na hud. nástroji: husľový, klavírny v.;

viťúz -a m. iron. hrdina (význ. 1): takých v-ov poznáme!

vyhrýzť -hryzie -hryzú dok.

1. hryzením utvoriť: myši v-li dieru (vo vreci)

2. takto poškodiť: mole v-li látku;

z¹ [i zé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v značkách: Z atómové číslo

● od → a do, po z

z², zo (zo pred s-, z-, š-, ž-, niekedy i pred skupinou spoluhlások s týmito spoluhláskami a v spoj. zo mňa, zo dňa, zo dverí/z dverí) predl. s G vyj.

1. miestne vzťahy: vyjsť z domu, vyrásť zo zeme, vypadnúť z ruky;
zoskočiť z koňa;
prísť z práce

2. čas, časové východisko: zo začiatku, zo stredy na štvrtok, z tých čias

3. pôvod, materiál: dieťa z prvého manželstva, bude z nej dobrá žena;
múr z kameňa, plot z latiek

4. príčinu, dôvod: choroba z prechladnutia, prísť z prinútenia, z vďačnosti

5. spôsob, mieru, sprievodné okolnosti deja: z celej sily, z hĺbky duše, poznať z počutia;
často v spoj. z ruky do ruky, z pleca na plece, (žiť) zo dňa na deň, (ísť) z nohy na nohu, → žiť z ruky do úst ap.

6. prostriedok, nástroj: vystreliť z pušky, napiť sa z fľaše, žiť z úspor

7. zreteľ: z tejto stránky, z odbornej stránky, zo všetkých strán, z odborného stanoviska, najlepší zo všetkých

8. predmet (odlukový, partitívny) pri slovesách: vyznať sa z lásky, stiecť z krvi, spamätať sa z prekvapenia, prepustiť z práce;
brať z hotového, z cudzieho;
odpiť z vína, vyjsť z peňazí

z dôvodu predl. s G kniž. pre: z d-u neprítomnosti pre neprítomnosť;

z hľadiska predl. s G vyj. zreteľ, čo sa týka: z h-a efektívnosti výroby treba ...

z titulu, pod titulom predl. s G kniž. vyj. príčinu, dôvod, zámienku: z t-u vlastníctva;

zábal -u m. liečivý obklad ovíjajúci telo al. jeho časť: studený, bahnový z., prikladať z-y;

zábalový príd.

zábava -y -bav ž.

1. zabavenie (význ. 1): družná, neviazaná z., detské z-y;
športovať zo z-y na rozptýlenie;
je s ním z. veselo;
užiť si z-y pobaviť sa

2. podujatie (s tancom) usporiadané na zabavenie (význ. 1): dožinková, silvestrovská z. veselica;
dedinská, verejná z.;

zábavka -y -viek ž. zdrob. expr. k 1

zábavne prísl.;

zábavno-kultúrny príd. zábavný a kultúrny: z. program

zábavnosť -i ž.

zábavný príd.

1. určený na zábavu (význ. 1, 2): z. program, z. časopis, z-á hudba;
z. podnik

2. poskytujúci zábavu (význ. 1): z. spoločník;
z-á príhoda veselá;

zábeh -u m. zabehnutie (význ. 4), zabehanie; skúšobná lehota na zabehnutie: výroba je v z-u;
auto je v z-u;

zábehový príd.: z-á rýchlosť

záber -u m.

1. účinný pohyb: z. vesiel, široké z-y kosou

2. zabratie (význ. 3): z. spojky

3. zobrazený úsek, výsek: filmový z. snímka;
kniž. (široký) tematický z.

4. rozsah pôsobnosti: populárna hudba má široký z.;
rozhovory mali širší z.;

záberový príd.: z. pohyb (ramien)

zábezpeka -y -piek ž. zabezpečenie, záruka: právna, colná z.;
syn mu je z-ou (v starobe)

záblesk -u m.

1. zablys(k)nutie (význ. 2): z-y slnka;

2. slabý prejav, náznak: z. úsmevu, z. irónie, poznania;

zábleskový príd. k 1: z. prístroj

zábradlie -ia s. opora zabraňujúca pádu (z výšky): železné z., z. mosta, schodiska, chytiť sa z-ia;

zábradľový príd.: z-é tyče

zábrana -y -ran ž.

1. vec, mechanizmus zabraňujúci pohybu, vstupu: z. proti snehu;
koľajová z. prekážka

2. obyč. mn.: zabraňujúci činiteľ: psychické, spoločenské z-y prekážky;
mravné z-y zdržanlivosť;
konať bez z-an bez okolkov

□ mať z-y

zábudlivec -vca m. expr. zábudlivý človek;

zábudlivkyňa -e -kýň ž.

zábudlivosť -i ž.

zábudlivý príd. kt. ľahko zabúda: z-é deti;

záchod -a/-u m. zariadenie, na kt. sa vykonáva telesná potreba; miesto, miestnosť s týmto zariadením, toaleta, WC: splachovací z., suchý z., verejný z.;
chemický z. likvidujúci výkaly chemicky;
ísť na z. na potrebu;
sedieť na z-e;

záchodík -a m. zdrob.

záchodový príd.: z-á misa, jama;

záchrana -y -ran ž. zachránenie, zachraňovanie (význ. 1, 2): z. chorého;
z. života, výprava na z-u horolezcov, z. ľudstva pred vojnou;
dávať z-u (pri cvičení) zabezpečovať cvičenca, aby neutrpel úraz;

záchranár -a m. odborník na zachraňovanie (význ. 1): práca z-ov v bani;

záchranárka -y -rok ž.;

záchranársky príd.: z-e práce;

záchranárstvo -a s.

záchranca -u mn. -ovia m. kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: z. topiaceho, z. života;

záchranka -y -niek ž. hovor.

1. záchranná služba: aké je číslo z-y?

2. sanitné auto, sanitka: odviezli ho z-ou, telefonovať po z-u

záchrankyňa -e -kýň ž.

záchranný príd.: z. čln, pás, (banská) z-á čata;
z-é práce

záchvat -u m.

1. náhle prudké prejavenie sa chorobných príznakov: epileptický, hysterický z., z. kašľa

2. náhly prudký prejav citov: z. melanchólie, smiechu;
expr. z. pracovitosti chvíľkové vypäté prac. úsilie;

záchvatový príd. k 1: z. kašeľ

záchvev -u m. zachvenie sa (význ. 1, 2): z-y zeme otrasy;
kniž. citové z-y, z-y duše

záchytka -y -tiek ž.

1. súčiastka na zachytenie, zachytávanie (význ. 1): perová z. (na dáždniku)

2. hovor. záchytná stanica: odviezť opitého do z-y

záchytný príd. určený na zachytenie (význ. 3), zachytávanie: z. kanál (na vodu), z-á stanica (pre opilcov);
z. bod opora; východisko

záčin -a/-u m. priestor v humne na uskladňovanie obilia ap. (v min.), priečin, záprava: zhadzovať seno do z-a;

záčinový príd.

záclona -y -lon ž. (jemná) tkanina určená na zastieranie (oblokov): naškrobené z-y, silónová z.;
odhrnúť, zatiahnuť z-u;

záclonka -y -niek ž. zdrob.

záclonovina -y -vín ž. látka na záclony

záclonový príd.: z-á žrď;

zácvik -u m. zacvičovanie, zacvičenie: učni prechádzajú z-om;

zácvikový príd.

záder -u m. natrhnutý povrch (kože): mať okolo nechtov z-y;
odstrihnúť si z.;
z. na ostrí (noža), na látke

záderčivo prísl.: z. povedať;

záderčivosť -i ž.

záderčivý príd. zádrapčivý: z. človek;
z-á poznámka;

zádrapčivo prísl.: z. povedať;

zádrapčivosť -i ž.

zádrapčivý príd. kt. sa rád zadrapuje (význ. 2); svedčiaci o tom, záderčivý: z. človek;
z-á poznámka;

zádrapka -y -piek ž. zámienka na spor: hľadať, nájsť (si) z-u