Význam slova "zã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zádrh -u m. zadrhnutie (význ. 2), zadŕhanie: na stavbe je veľa z-ov

záduch -u m. astma, dýchavičnosť: trpieť na z.;

záduchový príd.

zádumčivo prísl.: z. povedať;

zádumčivosť -i ž.

zádumčivý príd.

1. uzavretý do seba s vážnymi, smutnými myšlienkami, trudnomyseľný; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á povaha uzavretá;
z-á nálada, z. výraz (tváre)

2. clivý, smutný: z-á pieseň;

zádušný príd. náb.: z-á omša obetovaná za zosnulých

záha -y ž. iba jedn. pálenie v pažeráku: páli ma z., uhasiť z-u

záhada -y -had ž.

1. niečo nepochopiteľné, tajomné, tajomstvo: z-y prírody, vesmíru

2. niečo nevysvetlené, nepoznané, hádanka: zostane z-ou, ako sa to stalo

3. ťažká úloha na riešenie, problém: odhaľovať detektívnu z-u, stáť pred z-mi matematiky

záhadne prísl.: z. sa zatváriť, z. sa správať;

záhadnosť -i ž.

záhadný príd.

1. zahalený záhadou, tajomný, nepochopiteľný: z-á osoba, z. úsmev, z-á smrť

2. ťažko vysvetliteľný, nejasný: z-á reč, z-é symboly

3. expr. neobyčajný (význ. 1), neurčitý, zvláštny: je tu akýsi z. hmyz;

záhaľčivo prísl.;

záhaľčivosť -i ž.

záhaľčivý príd. rád sa oddávajúci záhaľke, lenivý: z. človek;
z. život naplnený záhaľkou;

záhaľka -y -liek ž. zaháľanie, leňošenie: deň vyplnený z-ou

záhlavie -ia s.

1. tylo (význ. 1): bolesť v z-í

2. časť postele ap., kde sa kladie hlava

3. titulná časť písomností, publikácií ap., hlavička: z. listu, článku, knihy;

záhlavný, záhlavový príd.: z-ná kosť;
z-ová kresba

záhon -a m. hrada², hriadka: kvetinový z., z-y jahôd;

záhonček -a m. zdrob.

záhonový príd.: z-á výsadba;

záhorácky príd. hovor. záhorský: z-a kapusta, z-e vtipy;

záhorácky prísl.: hovoriť (po) z.

záhoráčtina -y ž. hovor. záhorčina

záhorčina -y ž. nárečie Záhoria (na záp. Slovensku)

záhorský príd. k Záhorie: z-é nárečie;

záhorsky prísl.

záhrada -y -rad ž. obrábaný, obyč. ohradený pozemok vysadený úžitkovými či okrasnými rastlinami: kvetinová, zeleninová z.;
ovocná z. sad;
z. pred domom;
→ botanická z.;
→ zoologická z.

● expr. pustiť si → capa do z-y;
rajská z. blahobytné miesto;

záhradka -y -diek ž.

1. zdrob. k záhrada

2. hovor. ohrádka: detská z.;
pripevniť kufre na z-e (auta);

záhradkár -a m. pestovateľ rastlín v malom (v záhrade);

záhradkárčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradkárstvom: záujem o z-enie

záhradkárka -y -rok ž.;

záhradkársky príd.: z-e hnutie, z-a kolónia, oblasť;

záhradkárstvo -a s. pestovanie rastlín v malom

záhradníčiť -i nedok. hovor. zaoberať sa záhradníctvom

záhradníčka -y -čok ž.;

záhradnícky príd.: z-a škola, z-e nástroje, z-e lyko;

záhradníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. záhradnícky odbor: pracujúci v z-e

2. závod zaoberajúci sa záhradníckou činnosťou: družstevné, komunálne z.;
pareniskové z.

záhradník -a mn. -ci m. odborník v pestovaní kvetov, zeleniny a iných okrasných a úžitkových rastlín: učiť sa za z-a

● expr. urobiť → capa z-om;

záhradný príd.: z-é jahody, z-á besiedka, z-á architektúra;
z-é kino umiestnené v prírode;

záhradôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

záhrenie -ia s. miesto pod šatami na prsiach; (u žien) záňadrie: strčila list do z-ia;
vytiahla peniaze zo z-ia

záhrobie -ia s. posmrtný svet, druhý svet

● znieť ako zo z-ia a) duto b) hrozivo;

záhrobný príd. posmrtný: z. život

záhryz -u m.

1. zahryznutie

2. zhryz: nepravidelný z.

záhryzok -zka m. zájedka: na mise boli pripravené z-y

záhuba -y -hub ž. koniec jestvovania, zahubenie, skaza: z. lode;
rútiť sa do z-y, vohnať ľudí do z-y, varovať ľudstvo pred z-ou

záhumienkový príd.: z-é hospodárstvo

záhumienok -nka m. menší pozemok pridelený členovi roľníckeho družstva na os. užívanie: obrábať z.;

záhumnie -ia s. (na gazdovstvách) pozemok za humnami: vybehnúť na z.

záhyb -u m.

1. zahnutie (význ. 2), prehnutie: sukňa so z-mi, šaty padajúce v z-och, z-y kože;

2. ohyb (význ. 2), zákruta: z. cesty, rieky, z-y mozgu;

záhybček -a m. zdrob.

zájazd -u m. kolektívna cesta s prac. al. rekreačným cieľom: tematický z., letecký z.;
domáci, zahraničný z.;
ísť na z;
organizovať z.;

zájazdový príd.: z-é divadlo;
z. program (divadla);
z. autobus

zájedka -y -diek ž. menšie množstvo jedla na zajedenie (význ. 1): pripraviť na z-u chlebíčky

zájsť -jde -jdu zájdi! zašiel zájdený dok.

1. chôdzou, dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť;
z. k obloku;
do večera ta z-e;
z. (s autom) do dvora, do chládku;

2. pohybom sa stratiť z dohľadu: pozeral za ním, kým nez-l;
z. za roh;
mesiac z-l za oblak

3. (o nebeských telesách) zapadnúť (význ. 1): slnko už z-lo

4. i zájsť si odísť niekam za istým cieľom; staviť sa, zaskočiť: z. do mesta po balík, z. (si) do kina, z. (si) na obed, z. po opravára;
niekam si z-me pôjdeme sa pobaviť;
z. (si) za kamarátom;
z-i k nám niekedy!

5. prihodiť sa, stať sa niekomu: z-lo ho nešťastie

6. pokryť sa vrstvou niečoho; zoxidovať: v teple mu z-li okuliare;
z-né zrkadlo, z-né striebro;
z-ná bielizeň zapraná

● neos. z-lo mu za nechty začalo ho oziabať;
pomaly ďalej z-š rozvážne konanie je vhodnejšie;

zájsť sa -jde -jdu zájdi! zašiel dok. hovor. pre zábranu v nadýchnutí upadnúť do bezvedomia: dieťa sa z-lo (od plaču);
išiel sa z. od smiechu;

zákal -u m. zakalenie: z. vína;
z. sa usadil na dne;
lek. zelený (očný) z.;
z. šošovky beľmo

zákaz -u m. prejavenie rozhodnutia, že sa niečo nesmie robiť, uskutočňovať: písomný z.;
úsilie o z. výroby zbraní, z. fajčiť;
vydávať, odvolávať z-y

zákazka -y -ziek ž. odb. prijatá objednávka (tovaru, práce): zahraničná z., plniť z-u;
šiť na z-u na (osobnú) mieru;

zákazkový príd.: z. tovar;
z. závod

zákazníčka -y -čok ž.;

zákaznícky príd.: z. list

zákazník -a mn. -ci m. kto kupuje (tovar) al. platí za služby: stály, dlhoročný z.;
obslúžiť z-a;

zákerne prísl.: z. napadnúť;

zákernosť -i ž.

zákerný príd. (skryto) uskutočňujúci, spôsobujúci nečakané zlo; svedčiaci o tom, úkladný, úskočný: z. vrah, z-á choroba;
z. útok, čin;

základ -u m.

1. obyč. mn. základy spodná, obyč. rozšírená nosná časť stavby (v zemi): betónové z-y, z-y domu, mosta;
kopať z-y;
vyhorieť do z-ov i pren. úplne

2. spodná vrstva niečoho: pôdny z.

3. hlav., najdôležitejšia časť, podstata, jadro: rodina je z., z-om spoločnosti;
jednotný z. diela;
mat. z. mocniny, logaritmu číslo, s kt. sa uskutočňujú mat. operácie, báza;
lingv. slovný z. nerozkladaná časť slovotvornej štruktúry slova nesúca význam

4. východisko (význ. 2), podklad, základňa: seriózny z. vedomostí, ideový z. diela, z-y maliarstva

□ položiť, dať z., z-y (opere) založiť, začať rozvíjať

● (meniť) od z-u, z-ov úplne, celkom;
vziať za z. vyjsť z niečoho (pri úvahách ap.);

základina -y -dín ž. odb. právnická osoba štátom oprávnená nadobúdať vlastníctvo a vyplácať dôchodok sociálneho al. kult. rázu; fin. zdroj určený na dobročinné, štud., kult. ciele

základňa -e ž.

1. spodná, obyč. nosná časť: z. veže, hranola;
geom. z. trojuholníka

2. komplex objektov a zamestnancov zabezpečujúci istú činnosť: letecká, vojenská z.;
stanová, chatová, turistická z.

3. čo tvorí východisko ďalšej (výr.) činnosti; zdroj niečoho: surovinová, krmovinová, energetická, výrobná z.

4. súhrn členov tvoriacich podstatu niečoho: čitateľská z., členská z., masová z. (športu)

5. základ (význ. 4): myšlienková z. teórie;
vzťahy na demokratickej z-i;

základňový príd.: z-á stanica

základný príd.

1. tvoriaci súčasť základu (-ov) (význ. 1): položiť z. kameň stavby

2. tvoriaci základ (význ. 3), hlavný, podstatný: z. výskum, z. princíp, rozdiel

3. tvoriaci základ (význ. 4), východiskový; prvotný (v hierarchii): z-á škola, z-é vzdelanie;
z. tón;
z-é farby z kt. sa miešajú ostatné;
z-á veličina;
z. postoj (pri lyžovaní ap.);
z-á mzda bez prémií a prídavkov;
lingv.: z-é číslovky;
z-é vetné členy

základový príd. k 1 – 3: z-é murivo, z-á doska;
lingv. z-é slovo od kt. sa tvoria ďalšie

záklon -u m. zaklonenie (tela, hlavy): hlboký, mierny z.

záklopka -y -piek ž. mechanizmus na uzatváranie: bezpečnostná z., z. objektívu;
otvoriť z-u

zákmit -u m. kniž. záblesk (význ. 1, 2): z. svetla;

zákon -a m.

1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.;
vydať z.;
z. platí, stráca platnosť;
prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi;
z-om chránená značka;
Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.;
v mene z-a zatýkacia formula

2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti;
Archimedov z., z. zachovania energie;
hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli

3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha;
zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom;
bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie

4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y;
nepísaný z. (spoločnosti)

5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y

● → držať sa litery z-a

zákonite, zákonito prísl.: z. prebiehať;

zákonitosť -i ž.: objaviť z. spoločenského vývinu

zákonitý príd.

1. uskutočňujúci sa podľa zákona (význ. 2); vyplývajúci z neho: z. jav, proces, vývin;
z-á súvislosť

2. zákonný (význ. 3), legálny: z. dedič;
z-á manželka;

zákonne prísl. k 3: postupovať z.;

zákonník -a m. neživ. zbierka zákonov z istej práv. oblasti, kódex: Občiansky z.;
Z. práce;

zákonník -a mn. -ci m. živ. bibl. znalec a vykladač starého (Mojžišovho) zákona

zákonnosť -i ž.

1. k zákonný (význ. 1 – 3): z. predpisov, postupov

2. stav určený zákonmi (význ. 1): zachovanie z-i

zákonný príd.

1. majúci platnosť zákona (význ. 1): z. predpis, z-é ustanovenia

2. zákonom (význ. 1) predpísaný: z-é poistenie, z-á vyživovacia povinnosť

3. zhodujúci sa so zákonom (význ. 1); oprávnený zákonom, zákonitý, legálny: z. nárok, z. postup;
z. zástupca, z-é deti, z-é platidlo;

zákonodarca -u mn. -ovia m. kto má právo vydávať zákony (význ. 1);

zákonodarkyňa -e -kýň ž.;

zákonodarný príd.

1. k zákonodarca: z. zbor, orgán

2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;

zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť

zákop -u obyč. mn. zákopy m. priekopa chrániaca vojakov v boji; ich sústava: opevnený z.;
kopať z., z-y;
vyraziť zo z-ov (do útoku);

zákopový príd.: z-á línia, z-á vojna pozičná

zákos -u m.

1. záber kosou: široký z.

2. riadok skosenej trávy, obilia, radok: hrubé, slabé z-y

zákrok -u m. zakročenie: vojenský, policajný z.;
chirurgický z. operácia;
z. u nadriadeného intervencia;
tvrdý z. obrancu, z. brankára;
z. proti výtržníkom

□ urobiť z. zakročiť

zákrpkový príd.: z. podpník, z. sad

zákrpok -pka m. nízkokmenný tvar ovoc. stromov: z. jabloní, hrušiek, tvarované z-y;

zákruta -y -rut ž. zakrivený úsek cesty, dráhy ap., zatáčka: ostrá z.;
z. doliny;
vojsť do z-y

zákrytový príd.

zákulisie -ia s.

1. priestor za kulisami: z. divadla

2. čo má ostať skryté, utajené pred verejnosťou, pozadie: z. politiky, stáť v z-í (odboja), odhaliť z. vojny;

zákulisný príd.: z. život;
z. boj, z-é intrigy

zákusok -ska m. jemné sladké pečivo obyč. plnené al. zdobené, dezert: šľahačkový, ovocný z.;
podávať po obede z-y

zákutie -ia s. kniž. zátišie (význ. 1), kút: hôrne z.;
z. mesta

zákvas -u m. odb.

1. zmes obsahujúca kvasinky použ. na podporu kvasenia, kvas: pekársky z.

2. krmivo získané kvasením

záľaha -y ž. expr. veľké množstvo niečoho, záplava, hromada, kopa: z. vojakov, z. snehu

zálesácky príd.: z. nôž

zálesák -a mn. -ci m. (najmä v min.) obyvateľ lesov (poľovník, drevorubač) v amer. prostredí: život z-ov;

záletnica -e -níc ž.;

záletnícky príd.: z-a povaha

záletník -a mn. -ci m. pejor. záletný muž, sukničkár, frajerkár;

záletný príd. vyhľadávajúci ľúbostné dobrodružstvá

zálety -ov m. pomn.

1. vohľady: chodiť na z.

2. nezáväzné ľúbostné dobrodružstvá: chodiť po z-och

záležať nedok.

1. -í neos. závisieť od niečoho (význ. 1): z-í len na ňom, čo urobí;
z-í na počasí, či pôjdeme

2. -í neos. pociťovať os. potrebu, dôležitosť niečoho, niekoho; mať o niečo, niekoho hlboký záujem: z-í mu na práci, na dobrej povesti;
z-í mu na dcére, na ničom tak nez-í

3. iba v spoj. d(áv)ať si z. venovať mimoriadnu pozornosť, starostlivosť: dáva si z. na oblečení

● na tom nez-í, expr. na tom čerta z-í to nerozhoduje

záležitosť -i ž. jav vyžadujúci riešenie, vec; problém, prípad: rodinná, spoločenská z.;
trápna z., uzavretá z.;
tá z. s peniazmi;
vybavovať obchodné z-i;
hovor. je to jeho srdcová z. má k tomu vrelý vzťah

zálievka -y -vok ž.

1. poľnohosp. zalievanie rastlín

2. stav. tekutá výplň: cementová z.

záliv -u m. prírodný útvar vytvorený hlbokým preniknutím mora do pevniny: morský z.;

zálivček -a m. zdrob.

záloh -u m. vec, kt. sa majiteľovi vráti (po splatení dlhu ap.), záloha (význ. 4): vykúpiť niečo zo z-u;
kto neuhádne, dá z. (v spoloč. hre);

záloha -y -loh ž.

1. zásoba, rezerva: mať v z-e pneumatiku, dôkazy

2. skupina osôb pripravených na nejakú činnosť (v prípade potreby); rezerva: pracovné z-y;
voj. vojak v z-e v brannom pomere mimo aktívnej služby;
šport. hrať v z-e (vo futbale) v záložnej formácii

3. hovor. preddavok: dať z-u pri objednávaní ubytovania;
vybrať si z-u na cestu

4. záloh

□ brať z-u (za fľašu) zálohovať;

zálohovať nedok. i dok.

1. (zo)brať záloh(u): z-né fľaše

2. inform. vytvárať, vytvoriť záložnú kópiu

3. hovor. preddavkovať: z. dodávky

zálohovo prísl.;

zálohový príd. k 3: z-é vyplácanie;