Význam slova "zák" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zakadiť dok.

1. vypustiť dym, zadymiť: z. niekomu pod nos

2. naplniť, znečistiť dymom, zadymiť, začmudiť, začadiť: z-ený komín

zákal -u m. zakalenie: z. vína;
z. sa usadil na dne;
lek. zelený (očný) z.;
z. šošovky beľmo

zakáľací príd. určený na zakáľanie: z. nôž, z-ie koryto

zakáľačka -y -čiek ž. zakáľanie ošípanej; s tým spojená hostina; zabíjačka: zajtra bude u nás z.;
mäso zo z-y;

zakáľačkový príd.: z-é špeciality

nedok. zakáľať -a

zakaliť -ľ! dok. ku kaliť (význ. 1 – 3): z. prameň, z-ené oči (od alkoholu);
kniž. z. radosť dieťaťa;
tech. z. sklo;

zakalkulovať dok. odb. zahrnúť do kalkulácie, zarátať, započítať: z. náklady na dopravu do ceny

nedok. zakaľovať

// zakaliť sa: víno sa z-lo;
kniž. ich vzťahy sa z-li;

nedok. zakaľovať sa

zakapať -e -ú dok. expr. zaniknúť (význ. 1), stratiť sa, zmiznúť: jeho talent postupne z-l, remeslo z-lo

žakárový príd.: text. ž. stroj;
ž-é krosná druh mechanických krosien (podľa vynálezcu Jacquarda);
ž-á tkanina tkanina so zložitým vzorom vyrobená na žakárových krosnách

zakasať -še/-sá -šú/-sajú -kaš/-saj! -šúc/-sajúc dok. zastrčením upevniť: z. (si) košeľu do nohavíc

nedok. zakášať -a

1. k zakosiť (význ. 1, 2)

2. robiť nohou pohyb ako kosou pri kosení: na chorú nohu z-l

3. hovor. expr. byť neverný: muž jej z-a

zakašlať, zakašľať -e -ú dok. vydať zvuky ako pri kašli: chrapľavo, hlasno z.;
ozvalo sa z-nie

zákaz -u m. prejavenie rozhodnutia, že sa niečo nesmie robiť, uskutočňovať: písomný z.;
úsilie o z. výroby zbraní, z. fajčiť;
vydávať, odvolávať z-y

zakázať -že -žu dok. vydať zákaz, nedovoliť: z. predaj liehu, lekár mu z-l fajčiť;
je z-né vyrušovať;
nezamestnaným vstup z-ný;

zakaždým prísl. každý raz, vždy: z. slušne pozdravil;
z., keď hrmelo, sa zľakol

zákazka -y -ziek ž. odb. prijatá objednávka (tovaru, práce): zahraničná z., plniť z-u;
šiť na z-u na (osobnú) mieru;

zákazkový príd.: z. tovar;
z. závod

zákazníčka -y -čok ž.;

zákaznícky príd.: z. list

zákazník -a mn. -ci m. kto kupuje (tovar) al. platí za služby: stály, dlhoročný z.;
obslúžiť z-a;

nedok. zakazovať

zákerne prísl.: z. napadnúť;

zákernosť -i ž.

zákerný príd. (skryto) uskutočňujúci, spôsobujúci nečakané zlo; svedčiaci o tom, úkladný, úskočný: z. vrah, z-á choroba;
z. útok, čin;

zakerovať, zakarovať dok. hovor.

1. dopr. prostriedkom zabočiť: z. napravo

2. v chôdzi zabočiť; zamieriť: vykročil z brány a z-l k nám

žaket -u/-a m.

1. muž. spoloč. oblek (kabát s fazónou od pása dole ustupujúcou dozadu, tmavé pásikové nohavice a vesta)

2. hovor. žaketový kabát;

žaketový príd.: ž. kabát, ž-é nohavice

zakiaľ spoj. podraď. uvádza časovú vetu, kým, pokým: nechoď von, z. prší;
dobre je, z. sme zdraví

zakikiríkať -a dok. (opakovane) vydať zvuk kikirikí: kohút z-l

základ -u m.

1. obyč. mn. základy spodná, obyč. rozšírená nosná časť stavby (v zemi): betónové z-y, z-y domu, mosta;
kopať z-y;
vyhorieť do z-ov i pren. úplne

2. spodná vrstva niečoho: pôdny z.

3. hlav., najdôležitejšia časť, podstata, jadro: rodina je z., z-om spoločnosti;
jednotný z. diela;
mat. z. mocniny, logaritmu číslo, s kt. sa uskutočňujú mat. operácie, báza;
lingv. slovný z. nerozkladaná časť slovotvornej štruktúry slova nesúca význam

4. východisko (význ. 2), podklad, základňa: seriózny z. vedomostí, ideový z. diela, z-y maliarstva

□ položiť, dať z., z-y (opere) založiť, začať rozvíjať

● (meniť) od z-u, z-ov úplne, celkom;
vziať za z. vyjsť z niečoho (pri úvahách ap.);

zakladací príd. súvisiaci so zakladaním: z-ia listina divadla

nedok. k 1, 3 – 6, 8, 9 zakladať

// zakladať sa mať základ, pôvod, byť založený: údaje sa z-li na pravde;
povera sa z-á na nevedomosti

// zakladať si veľmi si ceniť; hrdiť sa: z. si na svojom pôvode;
z. si na deťoch

zakladateľ -a mn. -ia m. kto niečo zakladá al. založil (význ. 5): z. školy, družstva;
z. vedného odboru;

zakladateľka -y -liek ž.;

zakladateľský príd.: z-á činnosť, zmluva

základina -y -dín ž. odb. právnická osoba štátom oprávnená nadobúdať vlastníctvo a vyplácať dôchodok sociálneho al. kult. rázu; fin. zdroj určený na dobročinné, štud., kult. ciele

základňa -e ž.

1. spodná, obyč. nosná časť: z. veže, hranola;
geom. z. trojuholníka

2. komplex objektov a zamestnancov zabezpečujúci istú činnosť: letecká, vojenská z.;
stanová, chatová, turistická z.

3. čo tvorí východisko ďalšej (výr.) činnosti; zdroj niečoho: surovinová, krmovinová, energetická, výrobná z.

4. súhrn členov tvoriacich podstatu niečoho: čitateľská z., členská z., masová z. (športu)

5. základ (význ. 4): myšlienková z. teórie;
vzťahy na demokratickej z-i;

základňový príd.: z-á stanica

základný príd.

1. tvoriaci súčasť základu (-ov) (význ. 1): položiť z. kameň stavby

2. tvoriaci základ (význ. 3), hlavný, podstatný: z. výskum, z. princíp, rozdiel

3. tvoriaci základ (význ. 4), východiskový; prvotný (v hierarchii): z-á škola, z-é vzdelanie;
z. tón;
z-é farby z kt. sa miešajú ostatné;
z-á veličina;
z. postoj (pri lyžovaní ap.);
z-á mzda bez prémií a prídavkov;
lingv.: z-é číslovky;
z-é vetné členy

základový príd. k 1 – 3: z-é murivo, z-á doska;
lingv. z-é slovo od kt. sa tvoria ďalšie

zaklamať -e -ú dok. povedať klamstvo, zaluhať: bezočivo z-l

nedok. zakláňať -a

// zakloniť sa: z-ň sa hlboko! sedel z-ený;

nedok. zakláňať sa

zaklapnúť -e -ú -pol dok. hovor. s klapnutím zatvoriť: z. kapotu, knihu

zaklať -kole -kolú -koľ! dok. bodnutím usmrtiť: z. sviňu;
expr. z nenávisti ho takmer z-l;

zaklebetiť si dok. (s chuťou) istý čas klebetiť, poklebetiť si

zaklepať, zaklopať -e -ú -úc/-ajúc dok.

1. vydať klepot: opätky z-li (po chodníku)

2. spôsobiť klepot: z. na dvere

3. niekoľkokrát udrieť prstami po niečom, poklopať: z. priateľovi po pleci

● (musím) z. po dreve, na drevo (podľa povery) zabrániť urieknutiu

zaklepkať, zaklopkať dok. expr. (jemne) zaklepať, zaklopať: opätky z-li (po dlažbe);
z. opätkami;
z. na okno

zaklepotať -ce -cú dok. niekoľkokrát klepnúť: mlyn z-l;
z. zubami zadrkotať

zakliať -kľaje -kľajú dok.

1. vysloviť kliatbu, zahrešiť: zlostne z.;
mrzké z-tie

2. rozpráv. vyslovením kliatby (význ. 1) premeniť, začarovať, op. odkliať: z. princa na žabu;

● všetko je ako z-te nedarí sa;

zakliesniť -i dok. vsunutím medzi niečo zachytiť al. upevniť, zakliniť, zaseknúť: z. prsty do seba;
byť z-ený v povrazoch padáka;

nedok. zakliesňovať

// zakliesniť sa: konáre sa z-li do seba;

nedok. zakliesňovať sa

zaklínač -a m. kto zaklína: z. hadov

zaklínací príd. určený na zaklínanie: z-ia formula

zaklínadlo -a -diel s. zaklínacia formula: z. proti chorobám

nedok. k 2 zaklínať -a

// zakliať sa zaprisahať sa, zadušiť sa: z-l sa, že nepríde;

nedok. zaklínať sa

zaklincovať dok. klincami upevniť, uzavrieť: z. truhlu;
z-né obločnice

zakliniť dok. zakliesniť, zaseknúť: z. klady do stien;
z-ený zub;

nedok. zakliňovať

// zakliniť sa: stromy sa do seba z-li (pri páde)

zaklinovať dok. upevniť klinom: z. hrady;
horolezec sa z-l do škár

zaklipkať dok. niekoľkokrát klipnúť, zamihať: z. očami, viečkami

zaklokotať -ce -cú dok. expr. začať al. chvíľu klokotať, zabublať: voda v hrnci z-la;

záklon -u m. zaklonenie (tela, hlavy): hlboký, mierny z.

zakloniť dok. ohnúť dozadu: z. hlavu;

záklopka -y -piek ž. mechanizmus na uzatváranie: bezpečnostná z., z. objektívu;
otvoriť z-u

zakľúčiť -i dok. kniž. zakončiť (význ. 1), dokončiť: z. svoj prejav;
povedať pár slov na z-enie na záver;

nedok. zakľučovať

zákmit -u m. kniž. záblesk (význ. 1, 2): z. svetla;

zakmitať dok. niekoľkokrát kmitnúť: plameň z-l zablikal;
ručička váhy z-la

zaknihovať dok.

1. ku knihovať: z. majetok

2. zaistiť niečo, rezervovať: z. otvorený cestovný lístok

zaknísať sa -še -šu dok. knísavo sa pohnúť, zakývať sa, zakolísať sa: strom sa z-l vo vetre

zakňučať -í -ia dok. zaskučať: pes žalostne z-l

zakódovať dok. ku kódovať: z. správu;
z-ná informácia;

zakoktať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. hovor. zajachtať: v pomykove z-l odpoveď

// zakoktať sa: chcel to rýchlo povedať, tak sa z-l;

nedok. zakoktávať sa -a

zakolembať dok. trocha expr. zakývať (význ. 1), zaknísať: z. nohami

// zakolembať sa: steblá sa z-li vo vetre

zakolísať -še -šu dok.

1. urobiť kolísavý pohyb: z. nohami

2. zaváhať; zapochybovať: z. vo svojej dôvere;
z-nie súpera

// zakolísať sa kolísavo sa pohnúť, zaknísať sa, zakývať sa: postrelený vták sa z-l;
z. sa od slabosti zatackať sa

zakomplexovane prísl.;

zakomplexovanosť -i ž.: trpieť z-ou

zakomplexovaný príd. hovor. majúci komplexy (význ. 2): z. človek;

zakomponovať dok. zaradiť (význ. 2), včleniť, vsunúť: z. citáty do textu;
stavba z-ná do prostredia;

nedok. zakomponúvať -a, zakomponovávať -a

zákon -a m.

1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.;
vydať z.;
z. platí, stráca platnosť;
prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi;
z-om chránená značka;
Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.;
v mene z-a zatýkacia formula

2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti;
Archimedov z., z. zachovania energie;
hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli

3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha;
zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom;
bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie

4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y;
nepísaný z. (spoločnosti)

5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y

● → držať sa litery z-a

zakončiť -nč/-i! dok.

1. urobiť koniec niečoho, skončiť, dokončiť, zavŕšiť: z. prácu;
z. prednášku

2. opatriť niečím na konci, na okraji, ukončiť: z. sukňu volánikom;
veta z-ená otáznikom;

nedok. zakončovať

zakončovateľ -a mn. -ia m. kto niečo zakončuje;
šport. hráč, kt. má úlohu zakončovať útočnú akciu: dobrý z.;

zakončovateľka -y -liek ž.

zákonite, zákonito prísl.: z. prebiehať;

zákonitosť -i ž.: objaviť z. spoločenského vývinu

zákonitý príd.

1. uskutočňujúci sa podľa zákona (význ. 2); vyplývajúci z neho: z. jav, proces, vývin;
z-á súvislosť

2. zákonný (význ. 3), legálny: z. dedič;
z-á manželka;

zákonne prísl. k 3: postupovať z.;

zákonník -a m. neživ. zbierka zákonov z istej práv. oblasti, kódex: Občiansky z.;
Z. práce;

zákonník -a mn. -ci m. živ. bibl. znalec a vykladač starého (Mojžišovho) zákona

zákonnosť -i ž.

1. k zákonný (význ. 1 – 3): z. predpisov, postupov

2. stav určený zákonmi (význ. 1): zachovanie z-i

zákonný príd.

1. majúci platnosť zákona (význ. 1): z. predpis, z-é ustanovenia

2. zákonom (význ. 1) predpísaný: z-é poistenie, z-á vyživovacia povinnosť

3. zhodujúci sa so zákonom (význ. 1); oprávnený zákonom, zákonitý, legálny: z. nárok, z. postup;
z. zástupca, z-é deti, z-é platidlo;

zákonodarca -u mn. -ovia m. kto má právo vydávať zákony (význ. 1);

zákonodarkyňa -e -kýň ž.;

zákonodarný príd.

1. k zákonodarca: z. zbor, orgán

2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;

zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť

zakonzervovať dok. ku konzervovať: z. ovocie, zeleninu;
z-ná stavba, atómová elektráreň

zákop -u obyč. mn. zákopy m. priekopa chrániaca vojakov v boji; ich sústava: opevnený z.;
kopať z., z-y;
vyraziť zo z-ov (do útoku);

zakopať -e -ú dok.

1. zakryť zeminou vo vykopanej jame: z. poklad;
z. mŕtvolu (tajne) pochovať bez truhly

2. expr. zničiť (význ. 1), zahubiť: z. (si) talent, šťastie;
z. príležitosť premárniť

3. niekoľkokrát kopnúť: z. nohami vo vzduchu

● expr. tu je → pes z-ný;

nedok. i opak. zakopávať -a

// zakopať sa

1. vykopať zákopy na vedenie voj. operácií: vojsko dostalo rozkaz z. sa

2. expr. ostať v ústraní, mimo spoloč. diania: z. sa na dedine;

nedok. zakopávať -a

nedok. i opak. zakopávať sa

// zakopať si (s chuťou) chvíľu kopať (význ. 5): chlapci vybehli na ihrisko z. si

zakopnúť -e -ú -pol dok.

1. dopadom ostrého nástroja vniknúť: z. motykou do zeme

2. (neúmyselne) naraziť (nohou) pri pohybe: z. o kameň potknúť sa;
z. do pňa;

3. kopnutím dopraviť: z. loptu k bráne;

zákopový príd.: z-á línia, z-á vojna pozičná

zakorenenosť -i ž.: národná, kresťanská z.

zakorenený príd. pevne vrastený do istého spoločenstva, prostredia, pevne zžitý s týmto spoločenstvom, prostredím;

zakoreniť sa dok.

1. i zakoreniť zapustiť korene, prijať sa, ujať sa: priesada (sa) dobre z-la

2. vžiť sa (význ. 3), udomácniť sa: v ľuďoch sa z-l názor, že atómové elektrárne sú nebezpečné;
z-ený zvyk;

nedok. zakoreňovať sa

zákos -u m.

1. záber kosou: široký z.

2. riadok skosenej trávy, obilia, radok: hrubé, slabé z-y

zakosíliť -i -ľ! dok. zaviazať na uzol; tým upevniť: z. slučku;
z. povraz na stĺp, o stĺp

// zakosíliť sa upevniť sa uzlom, zamotať sa, zauzliť sa: povraz sa z-l o konár, niť sa z-la

zakosiť dok.

1. zabrať kosou: z. do cudzieho zájsť pri kosení

2. expr. zamieriť (význ. 2): z. do dvora;

zakotkodákať -a dok. (opakovane) vydať zvuk kotkodák: sliepka z-la