Význam slova "ve" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 418 výsledkov (4 strán)

  • vec -i ž.

    1. všetko, čo jestvuje mimo človeka, konkrétny al. abstraktný jav: vzťah v-í k človeku;
    filoz. v. osebe predmety a javy v Kantovej filozofii

    2. konkrétny predmet, jav vnímateľný zmyslami; predmet slúžiaci človeku, osobný majetok ap.: (ne)vníma v-i okolo seba, to je cenná v.;
    pobrať, pobaliť si svoje v-i

    3. fakt, skutočnosť; skutok; udalosť: (to je) istá, známa, vážna v.;
    hlavná v. (je), že prišli rozhodujúce je, že prišli;
    v-i dozreli nastal vhodný čas;
    tak sa v-i majú tak je to;
    to na v-i nič nemení;
    podujal sa na dobrú v., vykonal veľké v-i;
    stala sa nepríjemná v.

    4. problém (význ. 1), otázka; záležitosť: vyriešiť dôležitú v., to je v. názoru, každá v. má dve stránky, to nepatrí k v-i;
    to je tvoja v.;
    prišiel v úradnej v-i;
    ministerstvo zahraničných v-í

    5. činnosť (význ. 1), práca; jej výsledky: rozumieť (sa) svojej v-i;
    vyrába pekné v-i

    (to je) hotová v. je rozhodnuté;
    to je stará v. to je známe;
    to, niečo je v. jeho srdca záleží mu na tom;
    postaviť niekoho pred hotovú v.;
    nazvať v-i pravým menom;
    nebude, nebolo by od v-i bolo by potrebné;
    hovoriť od v-i o nepodstatnom;

  • večer

    I. -a L -e mn. -y m.

    1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
    od rána do v-a celý deň;
    Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
    dobrý v.! pozdrav

    2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

    ráno je múdrejšie ako v.;
    nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

  • večera -e L -i mn. -e ž. jedlo podávané večer: studená v., slávnostná v., variť v-u, ísť, byť pozvaný na v-u, v. je o 6. hod.

  • večeradlo -dla s. cirk. miestnosť, v kt. Ježiš Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi

  • večerať -ia -ajú nedok. jesť (ako) večeru: (ne)v. doma;
    v. praženicu;

  • opak. večeriavať -a

  • večeriť sa nedok. neos. zvečerievať sa: v-í sa prichádza noc

  • večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

    II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme

  • večernica -e ž. (astron. Večernica) planéta Venuša na večernej oblohe

  • večerník -a m. noviny vychádzajúce pred večerom;

  • večerníkový príd.: v-é informácie

  • večerný príd.: v. čas, v. program, v-é šaty;
    v-á univerzita;

  • večerom, expr. večierkom prísl. vo večernom čase, večer: v. sedávali na podstení

  • vecheť -chťa m.

    1. zväzok slamy ap. obyč. na podpaľovanie al. čistenie: vydrhnúť sud v-om (slamy)

    2. handra na umývanie riadu: mokrý v., utierať stôl v-om;

  • vechtík -a m. zdrob.

  • vecička -y -čiek ž. zdrob.

  • večiereň -rne ž. popoludňajšie al. večerné služby Božie (u evanjelikov)

  • večierka1 -y -rok ž. signál, ktorým sa ohlasuje (v kasárňach, táboroch ap.) začiatok nočného pokoja: odtrúbiť v-u

    večierka2 -y -rok ž. predajňa (potravín) s večerným predajom

  • večierok -rka m. menšia večerná slávnosť, zábava: spoločenský v., usporiadať v.

  • večito, večite prísl.

  • večitý príd. zastaráv. večný: v-á škoda, že sme tam neboli;

  • vecko -a s. subšt. záchod: ísť na v.

  • véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
    vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V

  • vecne prísl.: vyjadrovať sa v.;
    v. nevyhovujúci;

  • večne prísl. k 2, 3: trvať v.;
    hovor. expr. v. nahnevaný, neupravený vždy;
    v. sa (na) čosi vypytuje stále, ustavične

    nič netrvá v.

  • vecnosť -i ž.

  • večnosť -i ž.

    1. jestvovanie bez začiatku a bez konca al. iba bez konca; vlastnosť toho, čo je večné: chápanie vecí z hľadiska v-i;
    v. Boha

    2. náb. posmrtný život

    3. expr. veľmi dlhý čas: trvalo to celú v.

    zjemn. odísť, odobrať sa na v. zomrieť

  • vecný príd.

    1. vzťahujúci sa na vec (význ. 2): v. dar, v-á odmena, v-á lotéria

    2. vzťahujúci sa na vec z obsahovej stránky, obsahový: v. katalóg, register, v-é poznatky;
    v. význam slov lexikálny

    3. opierajúci sa o skutočnosť, objektívny: v-á kritika, v. argument, v-é pripomienky;

  • večný príd.

    1. stále jestvujúci, trvajúci, nestrácajúci sa, trvalý, stály: krajiny v-ého snehu a ľadu;
    v-é priateľstvo, na v-ú pamiatku;
    expr. na v-é veky, časy stále;
    cirk. v-é svetlo stále horiace (v kostole ap.)

    2. jestvujúci bez začiatku a bez konca al. iba bez konca, časovo neobmedzený: v-é pravdy stále platné;
    náb.: v. život posmrtný;
    v-é zatratenie

    3. expr. kt. má trvale istú vlastnosť; stále sa opakujúci: v-í nespokojenci;
    v-é ponižovanie, upodozrievanie

    4. expr. nesmierny, veľký: v-á škoda! (to je) v. hriech neodpustiteľné previnenie

    zjemn.: odísť na v. odpočinok zomrieť;
    spať, snívať v. sen byť mŕtvy;

  • veď

    I. spoj. priraď. má vysvetľovací význ., však (význ. 2): otvorte oblok, v. sa tu nedá dýchať;
    počul som to, v. každý iba o tom hovorí

    II. čast.

    1. v nadväznosti na kontext vyj. utvrdenie sa v mienke, však (význ. 1): v. on ešte príde prosiť;
    v. som si to myslel;
    v. sa hádam neurazil

    2. i veďže hovor. vyj. pobádanie, nože: v. už daj pokoj! veď(že) sa nebojte!

  • veda -y vied ž. sústava poznatkov o zákonitostiach objektívnej skutočnosti, kt. vznikla teoretickou poznávacou činnosťou človeka; jednotlivý odbor tejto sústavy: súčasná v., exaktné v-y, prírodné, technické v-y, historická v., rozvoj v-d, Slovenská akadémia v-d;

  • vedátor -a m. hovor. expr. vedec: bude z neho v.

  • vedec -dca m. kto vedecky pracuje: známy v.;
    v-i zistili, že nad Antarktídou je ozónová diera;

  • vedecko-fantastický príd. fantastický s použitím ved. poznatkov: v. román

  • vedecko-popularizačný príd. popularizujúci ved. poznatky: v. film

  • vedecko-technický príd. týkajúci sa vedy a techniky: v. rozvoj, v-á revolúcia

  • vedeckosť -i ž.

  • vedeckovýskumný príd. týkajúci sa ved. výskumu: v-é úlohy

  • vedecký príd.

    1. súvisiaci s vedou; založený na vede: v. výskum, v-é dielo, v. pracovník;
    v-é myslenie

    2. týkajúci sa vedcov: v-á hodnosť, v. ašpirant;

    vedecky prísl.: v. pracovať, v. zdôvodnený;

  • vedenie -ia s.

    1. zariadenie spájajúce dva al. viacej tech. zdrojov: elektrické, trolejové v.;
    v. ústredného vykurovania

    2. skupina ľudí, kt. niečo vedú, spravujú: (zvoliť) v. strany;
    adresovať v-iu závodu

    3. vedúce postavenie (v súťaži ap.): dostať sa do v-ia;
    dvojgólové v. náskok dvoch gólov

    expr. mať dlhé v. byť nechápavý

  • vedierko -a -rok s. zdrob.

  • vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.

    1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti;
    v-m o ňom všetko;
    (ja) nev-m o tom nič nie som informovaný;
    nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal);
    viem jedno miesto poznám

    2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri

    3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť;
    (teraz) ukáž, čo v-š!

    4. dať v. oznámiť (význ. 1): dáme vám v., ako sme sa rozhodli;
    (ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa

    5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať

    6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca

    vie, čo chce je cieľavedomý;
    vie, ako na to vyzná sa;
    vie, koľko udrelo situácia mu je jasná;
    nevie, kde mu hlava stojíveľa roboty;
    nevie si rady je bezradný;
    nevie sa do kože zmestiť je samopašný;
    nevie, kam z konopí je v rozpakoch;
    nevie o sebe je v bezvedomí;
    nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý;
    robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným;
    každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy;
    v., kde je sever vyznať sa v niečom

  • vedkyňa -e -kýň ž.

  • vedľa

    I. prísl.

    1. v tesnej blízkosti, v susedstve: spal v. (v izbe), je to hneď tu v.

    2. bokom (od cieľa), mimo: lopta dopadla v.

    triafať, byť v. mýliť sa

    II. predl. s G vyj.

    1. miestnu blízkosť, popri, povedľa: stromy rastú husto jeden v. druhého, v kine sedel v. mňa

    2. smerovanie popri niečom, okolo, povedľa: cesta vedie v. potoka, kráčal chodníkom v. cintorína

    3. výskyt v spoločnosti niekoho: vyrastali, pracovali v. seba

  • vedľajší príd.

    1. nachádzajúci sa v susedstve: vo v-ej izbe, pri v-om stole

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom, bočný: v-ia ulička, v-ie zamestnanie, v-ie produkty;
    bot. v. koreň;
    gram. v-ia veta závislá od inej vety

    3. bezvýznamný, nepodstatný: to je teraz v-ie

    odsunúť niečo na v-iu → koľaj

  • vedno prísl.

    1. spoločne (význ. 3), spolu: chodili v. do školy

    2. dohromady (význ. 1), dovedna: všetko splýva v.

  • vedný príd.: v. odbor, v-á politika

  • vedome prísl.: v. škodiť niekomu

  • vedomie -ia s.

    1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.;
    spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti

    2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í

    3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti;
    robil to s v-ím nadriadených

    dať na v. oznámiť;
    (ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si

    (konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou

  • vedomosť -i ž.

    1. iba mn. vedomosti poznatky nadobudnuté štúdiom, skúsenosťou, znalosti: školské v-i, získavať (nové) v-i, mať rozsiahle, slabé v-i

    2. zastaráv. vedomie, uvedomenie si, uvedomovanie si

    (ne)mať o niečom v. (ne)vedieť niečo;

  • vedomostne prísl.

  • vedomostný príd.: v-á úroveň;

  • vedomý príd. konaný s plným vedomím, uvedomovaný: v. čin, v-á lož

    byť si v. niečoho uvedomovať si niečo;

  • vedro -a -dier s. väčšia valcovitá nádoba s pohyblivým držadlom (na vodu); jej obsah: smaltované v.;
    za v. malín

    leje sa ako z v-a veľmi prší;

  • vedúca ž.

  • vedúci

    I. príd.

    1. kt. niečo vedie, riadi: v. pracovník, v-a osobnosť, v-i činitelia

    2. kt. súvisí s vedením: v-e postavenie, v-a úloha;
    v. gól

    II. vedúci m. vedúci pracovník: zodpovedný v., v. oddelenia, predajne;

  • vedychtivosť -i ž.

  • vedychtivý príd. túžiaci po vedomostiach;

  • vegetácia -ie ž.

    1. rastlinstvo, porast; flóra: bujná v., európska, tropická v.

    2. obdobie rastu (rastlín): rastliny počas v-ie;

  • vegetačný príd.: v-é pásmo;
    obdobie v-ého pokoja

  • vegetarián -a m. človek živiaci sa zväčša al. výlučne rastlinnou potravou;

  • vegetariánka -y -nok ž.;

  • vegetariánsky príd. i prísl.: v-a strava;
    v. sa stravovať;

  • vegetariánstvo -a s.

  • vegetatívne prísl.

  • vegetatívny príd. odb. týkajúci sa rastu a životných funkcií organizmu: anat. v-e nervstvo;
    bot. v-a hybridizácia;
    v-e rozmnožovanie nepohlavné (výhonkami ap.);

  • vegetovať nedok.

    1. odb. (o rastlinách) rásť (význ. 1)

    2. hovor. expr. živoriť (význ. 1, 2): v. bez prostriedkov

  • vehemencia -ie ž. prudkosť (význ. 1), ráznosť: obhajovať svoje názory s nečakanou v-ou;

  • vehementne prísl.: v. zakročiť;

  • vehementnosť -i ž. vehemencia

  • vehementný príd.: v. zásah;

  • vehikel -kla L -i mn. -e m. obyč. pejor. vozidlo (obyč. staré, v zlom stave ap.)

  • vejačka -y -čiek ž. nástroj, stroj na čistenie zrna od pliev

  • vejár -a L -i mn. -e m. predmet na ovievanie v podobe roztvárajúcej sa kruhovej výseče: hodvábny v., rozprestrieť v.;

  • vejárik -a m. zdrob.

  • vejárovito, vejárovite prísl.: v. poskladaný

  • vejárovitý príd. kt. má podobu vejára: v. list;

  • vejárový príd.;

  • vek -u m.

    1. obyč. mn. (dlhý) časový úsek: pretrvať v-y;
    expr.: celé v-y veľmi dlho;
    na večné v-y navždy;
    od v-ov odpradávna

    2. obdobie niečím typické, éra: atómový v.

    3. obdobie (ľudského) života udávané v rokoch: v mladom, útlom v-u, školský, predškolský v.;
    vyspelý na svoj v., dožiť sa vysokého v-u;
    odhadnúť v. zvieraťa, stromu

    4. kniž. (ľudský) život: v šesťdesiatom roku svojho v-u

    5. pokročilé obdobie života, staroba: choroby idú s v-om, otec je už vo v-u

    zlatý v. obdobie rozkvetu;

  • veko -a viek s. príklop nádoby, schránky ap., vrchnák: v. škatule, skrinky, prikryť súdok v-om, zdvihnúť v.;

  • vekovo, vekove prísl.: v. primeraný

  • vekový príd.: v. rozdiel;

  • veksláčka -y -čok ž.;

  • vekslácky príd.;

  • veksláctvo -a s.

  • vekslák -a mn. -ci m. hovor. pejor. kto veksluje;

  • vekslovať nedok. hovor. pejor. nezákonne obchodovať s cudzími valutami, ukradnutým a pašovaným tovarom ap.: v. na ulici;
    živí sa v-ním

  • vektor -a L -e mn. -y m. mat., fyz. veličina udaná veľkosťou a smerom;

  • vektorový príd.

  • veľa viac(ej)

    I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. veľké množstvo, veľký počet, rozsah, mnoho, op. málo: v. ľudí, v. peňazí, v. trápenia

    v. šťastia, úspechov! pozdrav, želanie;
    mať v. → rečí

    II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap. deja, mnoho, op. málo: v. jesť, hovoriť, v. napršalo

    čo je v., to je v. to presahuje mieru;
    v. nechýbalo skoro sa prihodilo niečo, obyč. nepríjemné;
    to za v. nestojí to nemá hodnotu

  • veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
    v. sa vyskytovať často

  • veľavážený príd. kniž. veľmi vážený (obyč. v oslovení, v adrese): v-é publikum, v. pán

  • veľavravne prísl.;

  • veľavravnosť -i ž.

  • veľavravný príd.

    1. (zbytočne) veľa rozprávajúci, mnohovravný: v. človek

    2. veľa naznačujúci, sľubujúci, mnohovravný: v. pohľad výrečný;

  • veľavýznamne prísl.: v. sa usmievať

  • veľavýznamný príd.

    1. veľmi významný, mnohovýznamný: v-á udalosť

    2. mnohoznačný: v. pohľad;

  • veľdielo -a -diel s. veľké, mimoriadne významné dielo: architektonické v.

  • veľduch -a mn. -ovia m. kniž. človek výnimočných duchovných hodnôt, génius: v. svetovej literatúry

  • velebiť nedok. kniž. oslavovať (význ. 2), zvelebovať, chváliť: v. múdrosť ľudu;
    v-nie Boha

    expr. v. niekoho do neba veľmi vychvaľovať

  • velebne prísl.;

  • velebnosť -i ž.

  • velebný príd. kniž.

    1. dôstojný (význ. 1), úctyhodný: v-á postava starca

    2. vznešený (význ. 1), majestátny: v-é horstvo;
    v-é ticho;

  • velenie -ia s.

    1. vedenie vojska al. inej (ozbrojenej) skupiny: jednotné v., ujať sa v-ia

    2. veliteľstvo, veliteľský zbor: hlavné v. armády

  • velezrada -y ž. vlastizrada;

  • velezradca -u mn. -ovia m. vlastizradca;

  • velezradkyňa -e -kýň ž.

  • velezradný príd.

  • veľhory -hôr ž. mn. vys. horstvo (nad 2500 m): končiare v-r

  • veliaci príd.

    1. poverený velením: v. dôstojník

    2. v. jazyk, v-a reč ktorou sa velí

  • velice prísl. nár. veľmi

  • veličenstvo -a s. titul, oslovenie panovníka: jeho v., vaše v. (v oficiálnom písomnom styku Jeho V., Vaše V.)

  • veličina -y -čín ž.

    1. kvantitatívne vyjadrený jav, pojem, vlastnosť: fyzikálna, matematická v.

    2. expr. významná osobnosť: politická v.

  • veličizný príd. expr. velikánsky: v-é dubisko

  • opak. velievať -a

  • velikán -a m. kniž.

    1. obor; veľduch, gigant: v. umenia, národní v-i

    2. mn. N a A i -y vec obrovských rozmerov, gigant: tatranskí v-i, tatranské v-y štíty

  • velikánsky príd. expr. veľmi veľký, veličizný, obrovský: v. dom, v-a diera, v-a radosť

  • velikáš -a m. pejor. kto preceňuje svoj vlastný význam, túži po sláve ap., megaloman;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV