Význam slova "v ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 808 výsledkov (7 strán)
-
vľúdnosť -i ž.
-
vľúdny príd.
1. prejavujúci porozumenie, lásku, prívetivý, priateľský; svedčiaci o tom: v., milý človek;
v-e správanie -
vňať -e ž. nadzemná časť niekt. rastlín, najmä okopanín: zemiaková, petržlenová v.;
-
vňatka -y -tiek ž. zdrob.
-
vňaťový príd.;
-
vôbec
I. prísl. kniž. vo všeobecnosti, všeobecne: hovorili o hudbe, o umení v.
II. čast. vyj. krajnú mieru, absolútnu platnosť; vonkoncom (pri zápore): v. nič, v. ma to nezaujíma, už mesiac v. nepršalo;
má na to v. reagovať? -
vôdzka -y -dzok ž. remienok (retiazka), za kt. sa vodia zvieratá; remienok: držať psa na v-e
-
vokatív -u m. gram. 5. pád (v skloňovaní) (v spis. slovenčine zaniknutý);
-
vôkol
I. prísl. a) okolo (význ. 1, 2), naokolo, dookola: v. sa rozprestierajú lesy b) často ako súčasť prísl. → zôkol-v.
II. predl. s G okolo (význ. 1): v. dediny samé vrchy
-
vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;
● expr.: drhne ako v. ťažko pracuje;
berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností; -
vôľa -e ž.
1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e
2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť
3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom
5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu
● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti; -
vôľovo prísl.: v. slabý jednotlivec
-
vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;
-
vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;
-
vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.
-
vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;
-
vŕbový príd.: v-é prútie, v-á píšťalka
-
vŕšiť -i nedok.
1. ukladať do výšky, kopiť, hromadiť: v. spisy na stole
// vŕšiť sa
1. ukladať sa do výšky, kopiť sa, hromadiť sa: sneh sa v-i do závejov
2. vypínať sa (význ. 3), týčiť sa: nad riekou sa v-i bralo
3. (bezdôvodne) byť zlý, pomstivý, pomstiť sa: v. sa na nevinných;
čo sa v-š? -
vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;
vršok -ška m.
1. zdrob. k 3
2. vrchovec: v. borovice
-
vŕtač -a m. kto pracuje pri vŕtacom stroji; kto robí vŕtacie práce
-
vŕtací príd.
1. určený na vŕtanie: v. nástroj
2. súvisiaci s vŕtaním: v-ie práce
-
vŕtačka -y -čiek ž. vŕtací (prí)stroj: ručná, elektrická v.;
zubná v.;
stolová, banská v. -
vŕtať -a nedok.
1. vrtákom al. iným podobným nástrojom vnikať, robiť otvory: v. skalu, do skaly;
v. zub, v. hlboko v zemi;
už hodinu v-a;
vŕtačka dobre v-a2. takto utvárať, vyhlbovať, vyvrtávať: v. diery do dreva, v. studňu
3. takto získavať, ťažiť: v. ropu, rudu
4. (o hmyze) zavrtávať sa, hlodať: lykožrút v-a v dreve
5. na spôsob vŕtania pohybovať, špárať, rýpať: v. šidlom, v. si prstom v uchu
6. expr. bolestivo zasahovať: bolesť v-a v ruke, kŕč v-a vo svaloch
7. expr. zlomyseľne napádať, rýpať: nikomu nedá pokoj, do každého v-a
● niečo mu v-a v hlave stále musí na to myslieť;
-
opak. vŕtavať -a
// vŕtať sa
1. špárať sa (význ. 1), rýpať sa: v. sa v zuboch
2. expr. prehŕňať sa, hrabať sa, kutať sa: v. sa (niekomu) v stole, vo veciach
3. expr. vytrvalo sa zaoberať nejakým mechanizmom ap., babrať sa: v. sa (celý deň) v motore;
-
opak. vŕtavať sa
-
vŕzať -a nedok. vŕzgať (význ. 1 – 5): pánty v-jú škrípu;
v. dverami;
pejor.: v-nie harmoniky;
v. na base; -
vŕzgať -a nedok.
1. vydávať tlmený škrípavý zvuk (obyč. pri trení plôch o seba), vŕzať: dvere, topánky v-jú;
sneh v-a pod nohami vrždí2. spôsobovať takýto zvuk: v. stoličkou
3. vydávať zvuk podobný vŕzganiu, vŕzať: v-nie kobyliek
4. pejor. (o hud. nástroji) nepríjemne znieť, vŕzať: v-úci verklík
5. pejor. neodborne, zle hrať, vŕzať: v. na husličkách;
kto to vedľa v-a?6. expr. byť v neporiadku, viaznuť, škrípať: nie je všetko, ako má byť, čosi tu v-a;
-
vŕzgavo prísl.
-
vŕzgavý príd. vŕzgajúci: v. zvuk;
v-á posteľ, v-é schody; -
všade zám. vymedz. príslov. označ. súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste; na, po každé miesto, všadiaľ: v. žijú ľudia, v. samý neporiadok;
kde v. nás zavediete? na ktoré miesta;
odtiaľ je v. ďaleko● mať oči v. všetko vidieť;
vždy a v. za každých okolností;
musí byť v. je zvedavý;
v. dobre, doma najlepšie -
však
I. spoj. priraď. vyj.
1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram
2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!
-
všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?
-
všakhej [-agh-] čast. expr. však, pravda: už by si chcel mať pokoj, v.?
-
všakovak zám. neurč. príslov. hovor. expr. všelijako (význ. 1, 2): prsty v. poskrúcané;
zozačiatku mu bolo v. -
všakový, expr. všakovaký zám. neurč. hovor. všelijaký (význ. 1, 2): veľa v-ho ovocia;
v-é papiere -
vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého -
všedne prísl.;
-
všednosť -i ž.
-
všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný;
v. príbeh, zjav;
rozhovor o v-ch veciach; -
všehoj -a m. liečivá bylina, bot. Panax
-
všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit
-
všeličo -čoho zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
v. sa dá zlepšiť;
v-mu sa priučil2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
človek musí v. prehltnúť;
tam môže v. nachytať -
všeliek -u m.
1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria
2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;
-
všelijako zám. neurč. príslov.
1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať
2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v. -
všelijaký zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti
2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle
-
všelikade zám. neurč. príslov. označ. mnoho rozlič. smerov al. miest, ktorými prechádza dej: cez strechu v. presvitalo;
v. sa roztratili;
v. pochodil -
všelikde zám. neurč. príslov.
1. označ. mnoho rozlič. miest al. smerov: veci rozhádzané v. po izbe;
na výlet sa dá ísť v.2. expr. na podozrivom, pochybnom mieste al. na takéto miesto: teba tiež možno v. stretnúť;
v. sa môžeš zatúlať -
všelikto -koho zám. neurč.
1. označ. mnoho rozličných osôb, mnohí: v. sa na teba spytoval
2. expr. podozrivé, pochybné osoby, kadekto: buď opatrný, tam chodí v.
-
všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy
-
všemocne prísl.;
-
všemocnosť -i ž.
-
všemocný príd. všemohúci: v. vladár;
v. cit; -
všemohúci príd.
I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
v-a láska;
náb. v. Boh; -
všemohúco prísl.
II. Všemohúci m. náb. Boh
-
všemožne prísl.
-
všeobecne prísl.: v. známa vec;
chápaný v.;
spomenúť niečo iba tak, v.; -
všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis
-
všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne
-
všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola
-
všeobecný príd.
1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;
-
všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový
-
všestranne prísl.: v. vzdelaný;
-
všestrannosť -i ž.
-
všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná; -
všetečne prísl.: v. sa spýtať na niečo;
-
všetečnica -e -níc ž.
-
všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;
-
všetečnosť -i ž.
-
všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky; -
všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky
I. zám. vymedz.
1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
v-a česť výraz uznania;
my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
zo v-ých strán zovšadiaľ;
v-o sa rozutekalo všetci;
kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat
3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili
● (hľadať) po v-ých kútoch všade;
expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
v-ými masťami mastený prefíkanýII. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
urobím v. výraz odhodlania;
v. možné všeličo● podľa v-ého asi, pravdepodobne;
bez v-ého niet námietok;
v. alebo nič nie polovičato;
(robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
(ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené -
všetučko zám. vymedz. expr. často v spoj. všetko-všetučko zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko: v. zhorelo
-
všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.
-
vševed -a mn. -ovia m. kto všetko vie: náš sused je hotový v.;
rozpráv. ded V. -
vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad
-
všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz
-
nedok. všímať si -a: nev-j si to! netráp sa nad tým!
-
všímavo prísl.;
-
všímavosť -i ž.
-
všímavý príd. kt. si (všetko) všíma, pozorný, op. nevšímavý: v. pozorovateľ;
-
všimné s. žart. (menší) úplatok
-
všimnúť si -e -ú -mol dok.
1. spozorovať (význ. 1, 2), zbadať: v. si prekážku (na ceste);
nikto si nev-l, že začalo pršať2. prejaviť záujem, venovať pozornosť: v. si vec bližšie;
odišiel, lebo si ho ani nev-li; -
všiť -je -jú dok. šitím vložiť, vsadiť: v. rukávy, v-té vrecká;
-
všivač -e ž. hromad. pejor. chudoba (význ. 2), bedač (v nadávkach): v. akási!
-
všivácky príd.: všivák v. nadávka
-
všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník; -
všivaňa -e ž.;
-
nedok. všívať -a
-
všivavý príd.
1. zavšivavený: v-á hlava
2. pejor. mizerný (význ. 2), biedny: v-á bedač, v-ých pár korún (platu);
potvora v-á! nadávka -
vštepiť dok.
1. štepením (význ. 1) vložiť, zaštepiť: v. vrúbeľ do kmeňa
2. vtlačiť do pamäti, upevniť (v pamäti): v. deťom úctu k starším
-
nedok. vštepovať
// vštepiť sa vtlačiť sa do pamäti, upevniť sa (v pamäti): udalosť sa mu v-la do pamäti;
-
nedok. vštepovať sa
-
všuchnúť -e -ú -chol dok. expr.
1. nenápadne vložiť, dať: v-l mu peniaze do ruky
2. i všuchnúť sa vtiahnuť sa, vkĺznuť: v. (sa) ticho dnu;
v. (sa) pod perinu -
nedok. k 1 – 4 vťahovať
// vtiahnuť sa vsunúť sa, vojsť: v. sa do spacieho vaku;
nepozorovane sa v-l dnu; -
nedok. vťahovať sa
-
vústiť -i -sť/-i! dok. vyústiť (význ. 1): rieka v-i do mora, chodník v-l na cestu
-
výbava -y -bav ž.
1. veci, kt. dostávajú deti (dcéry) od rodičov obyč. pri vstupe do manželstva: bohatá v. nevesty, chystať si v-u
-
výbavička -y -čiek ž. zdrob.: detská v.
-
výbeh -u m.
1. vybehnutie (význ. 1, 3)
2. ohraničený priestor umožňujúci voľný pohyb hosp. zvierat: v. pre kone, pre hydinu;
-
výbehový príd.
-
výber -u m.
1. možnosť vybrať si z istého množstva; vyberanie: (ne)mať na v., v. tovaru;
prísny v. uchádzačov;
biol. prirodzený v. selekcia2. čo vzniklo vyberaním: v. poézie;
širší, užší v. (pretekárov)3. hovor. tovar najlepšej akosti;
-
výberca -u mn. -ovia m. kto vyberá (peniaze), vyberač: v. poplatkov;
-
výberkyňa -e -kýň ž.
-
výberový príd. k 1, 3: v-á škola;
v-é maslo -
výbežok -žku m. vybiehajúca časť niečoho: v-y pohoria, v-y kostí
-
výboj -a m.
1. obyč. mn. ozbrojený výpad (s cieľom získať cudzie územie): koloniálne v-e;
2. uvoľnenie nahromadenej energie: v. blesku;
elektrický v. vedenie elektr. prúdu plynným prostredím -
výbojka -y -jok ž. lampa využívajúca elektr. výboj ako zdroj svetla;
-
výbojkový príd.
-
výbojne prísl.;
-
výbojnosť -i ž.
-
výbojný príd. dobyvateľský, dobyvačný; útočný, agresívny: v-é kmene, v-é plány;
v-á povaha; -
výbor -u m. skupina ľudí zvolených z väčšieho celku s úlohou zastupovať a viesť ho, príp. vybavovať pridelenú agendu: výkonný, prípravný, revolučný v.;
ústredný v.;
v-y Národnej rady SR;
občiansky v.;
národný v. býv. orgán št. správy;
zasadanie v-u, člen v-u; -
výborne
I. prísl.
1. k príd. výborný: v. odpovedať;
v. vyzerajúci2. prvý st. prospechu v škol. klasifikácii
II. čast. hovor. vyj. uspokojenie, pochvalu, veľmi dobre, správne: no v., to nám vyhovuje
-
výborníčka -y -čok ž.;
-
výbornícky príd.
-
výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;