Význam slova "vľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vďačnosť -i ž.: zaviazaný v-ou

vďačný príd.

1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad

2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;

vďaka

I. -y ž. pocit zaviazanosti za preukázané dobro, vďačnosť: prejavy, slová v-y, s v-ou prijať pozvanie;
srdečná v. (za všetko) poďakovanie

□ kniž. vzdávať v-y ďakovať

II. predl. s D vyj. dôvod, príčinu, zásluhou niečoho, vďačiac niečomu: v. úsiliu;
v. rýchlemu zákroku sa chlapca podarilo zachrániť

vďakyvzdanie -ia s. kniž. vyslovenie vďaky, poďakovanie: v. za úrodu;
pieseň v-ia

véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V

víchor -chra m. silný, prudký vietor, víchrica: strhol sa v.

● expr. letí ako v. veľmi rýchlo;
prihnať sa ako v. prudko;

víchrica -e -ric ž. dlhšie trvajúci víchor (spôsobujúci škody): zúri snehová v., v. strhla strechu

víchrový príd.

opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú

// vidieť sa

1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem

2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í

víkend -u m. koniec týždňa (sobota a nedeľa); čas odpočinku na konci týždňa: ísť cez v. k vode;

víkendovať nedok. tráviť víkend: v. na chate

víkendový príd.: v-é dni

vínčisko -a -čisk s. zvel.

vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;

víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e;
omšové v. používané pri omši

● → naliať si čistého v-a;
→ vodu káže, v. pije;

vínotéka -y -ték ž. zbierka vínnych produktov; predajňa takýchto produktov

vínovica -e -víc ž. liehový nápoj z hroznovej šťavy, brandy

vínovočervený príd. červený ako víno, vínový, bordový: v-á farba, látka

vínový, vínny príd.: v-vé, v-ne sudy, v-vé poháre, v-ne kvasinky, v-ny ocot;
v-vý strek víno so sódou;
v-vá farba vínovočervená;

vír -u m.

1. prudký pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: v. v rieke krútňava;
vzdušné v-y, strhol ho v.

2. čo pripomína vír (rýchly pohyb, neusporiadaný sled); vírenie: krúžiť vo v-e tanca, neprestajný v. udalostí;
v. veľkomesta ruch;

víriť -i nedok.

1. uvádzať do vírivého pohybu: čln v-i vodu;
vietor, auto v-i prach

2. i víriť sa byť vo vírivom pohybe: sneh, voda (sa) v-i;
v-enie elektrónov;
v hlave, hlavou mu v-ia myšlienky idú rýchlo za sebou

3. rýchlym sledom úderov vyvolávať zvuk: v-enie bubnov

vírivo prísl.

vírivý príd.

1. tvoriaci vír: v. pohyb;
v-é prúdenie

2. (o mechanizme) takto pracujúci, fungujúci: v-á práčka;

vírový príd.

vírus -u m. najjednoduchší mikroorganizmus vyvolávajúci choroby;
počítačový v. tajne uložený počítačový program narúšajúci informácie al. počítačové systémy;

vírusový príd.: v-á nákaza, ochorenie v-ého pôvodu

vítaný príd.

1. príjemný, milý, sympatický: v. hosť

2. vhodný, osožný: v-á zmena, pomôcka

vítať -a nedok.

1. slovami al. inou formou pozdravovať prichádzajúceho: v. hosťa, tradícia v. chlebom a soľou;
srdečne sa v-li;
pekne v-m! pozdrav

2. reagovať nejako na niečí príchod: v-li ho výkrikom, pes v-a gazdu štekaním

3. s uspokojením prijímať: v. spoluprácu, iniciatívu

● v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa mu potešiť;

opak. vítavať -a

víťaz -a m. kto zvíťazil: olympijský v., vyjsť z boja ako v., v. súťaže;

víťaziť nedok.

1. dosahovať víťazstvo: v. v boji, v športovej súťaži;
v. nad súperom, v. šikovnosťou

2. nadobúdať prevahu: dobro v-í nad zlom

víťazka -y -ziek ž.

víťazne prísl.: vyjsť z boja v.

víťazný príd.

1. kt. víťazí, zvíťazil: v-é štáty, v-é družstvo

2. zavŕšený víťazstvom, vedúci k víťazstvu: v-á vojna, v. zápas;
v. gól

3. pripomínajúci víťazstvo; svedčiaci o víťazstve: v. → oblúk;
v. pohľad;

víťazoslávne prísl.

víťazoslávny príd. expr. víťazný (význ. 3): v. úsmev, postoj;

víťazstvo -a -tiev s.

1. definitívne získanie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom, op. porážka: v. nad fašizmom;
v. v športovom zápolení, morálne v., v. na body, dosiahnuť v.

2. nadobudnutie prevahy, prevládnutie: v. rozumu, v. pevnej vôle nad slabosťou

● → Pyrrhovo v.

vízia -ie ž. kniž.

1. videnie (význ. 3): prorocká v.

2. vidina, prelud: básnická v., v. slávy

□ mať v-ie

vízový príd.: v-á povinnosť

vízum -za s. povolenie v cestovnom doklade oprávňujúce vstúpiť na cudzie št. územie al. ním precestovať: vstupné, tranzitné v., dostať v.;

vňať -e ž. nadzemná časť niekt. rastlín, najmä okopanín: zemiaková, petržlenová v.;

vňatka -y -tiek ž. zdrob.

vňaťový príd.;

vôbec

I. prísl. kniž. vo všeobecnosti, všeobecne: hovorili o hudbe, o umení v.

II. čast. vyj. krajnú mieru, absolútnu platnosť; vonkoncom (pri zápore): v. nič, v. ma to nezaujíma, už mesiac v. nepršalo;
má na to v. reagovať?

vôdzka -y -dzok ž. remienok (retiazka), za kt. sa vodia zvieratá; remienok: držať psa na v-e

vokatív -u m. gram. 5. pád (v skloňovaní) (v spis. slovenčine zaniknutý);

vôkol

I. prísl. a) okolo (význ. 1, 2), naokolo, dookola: v. sa rozprestierajú lesy b) často ako súčasť prísl. → zôkol-v.

II. predl. s G okolo (význ. 1): v. dediny samé vrchy

vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;

● expr.: drhne ako v. ťažko pracuje;
berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností;

vôľa -e ž.

1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e

2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť

3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament

4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom

5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený

6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu

● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti;

vôľovo prísl.: v. slabý jednotlivec

vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;

vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;

vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.

vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.

vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica

● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;

vŕbový príd.: v-é prútie, v-á píšťalka

vŕkať -a nedok. vydávať hrdelný zvuk vŕ: v-nie holubov

vŕšiť -i nedok.

1. ukladať do výšky, kopiť, hromadiť: v. spisy na stole

2. takto utvárať: v. násyp

// vŕšiť sa

1. ukladať sa do výšky, kopiť sa, hromadiť sa: sneh sa v-i do závejov

2. vypínať sa (význ. 3), týčiť sa: nad riekou sa v-i bralo

3. (bezdôvodne) byť zlý, pomstivý, pomstiť sa: v. sa na nevinných;
čo sa v-š?

vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;

vršok -ška m.

1. zdrob. k 3

2. vrchovec: v. borovice

vŕtač -a m. kto pracuje pri vŕtacom stroji; kto robí vŕtacie práce

vŕtací príd.

1. určený na vŕtanie: v. nástroj

2. súvisiaci s vŕtaním: v-ie práce

vŕtačka -y -čiek ž. vŕtací (prí)stroj: ručná, elektrická v.;
zubná v.;
stolová, banská v.

vŕtať -a nedok.

1. vrtákom al. iným podobným nástrojom vnikať, robiť otvory: v. skalu, do skaly;
v. zub, v. hlboko v zemi;
už hodinu v-a;
vŕtačka dobre v-a

2. takto utvárať, vyhlbovať, vyvrtávať: v. diery do dreva, v. studňu

3. takto získavať, ťažiť: v. ropu, rudu

4. (o hmyze) zavrtávať sa, hlodať: lykožrút v-a v dreve

5. na spôsob vŕtania pohybovať, špárať, rýpať: v. šidlom, v. si prstom v uchu

6. expr. bolestivo zasahovať: bolesť v-a v ruke, kŕč v-a vo svaloch

7. expr. zlomyseľne napádať, rýpať: nikomu nedá pokoj, do každého v-a

● niečo mu v-a v hlave stále musí na to myslieť;

opak. vŕtavať -a

// vŕtať sa

1. špárať sa (význ. 1), rýpať sa: v. sa v zuboch

2. expr. prehŕňať sa, hrabať sa, kutať sa: v. sa (niekomu) v stole, vo veciach

3. expr. vytrvalo sa zaoberať nejakým mechanizmom ap., babrať sa: v. sa (celý deň) v motore;

opak. vŕtavať sa

vŕzať -a nedok. vŕzgať (význ. 1 – 5): pánty v-jú škrípu;
v. dverami;
pejor.: v-nie harmoniky;
v. na base;

vŕzgať -a nedok.

1. vydávať tlmený škrípavý zvuk (obyč. pri trení plôch o seba), vŕzať: dvere, topánky v-jú;
sneh v-a pod nohami vrždí

2. spôsobovať takýto zvuk: v. stoličkou

3. vydávať zvuk podobný vŕzganiu, vŕzať: v-nie kobyliek

4. pejor. (o hud. nástroji) nepríjemne znieť, vŕzať: v-úci verklík

5. pejor. neodborne, zle hrať, vŕzať: v. na husličkách;
kto to vedľa v-a?

6. expr. byť v neporiadku, viaznuť, škrípať: nie je všetko, ako má byť, čosi tu v-a;

vŕzgavo prísl.

vŕzgavý príd. vŕzgajúci: v. zvuk;
v-á posteľ, v-é schody;

všade zám. vymedz. príslov. označ. súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste; na, po každé miesto, všadiaľ: v. žijú ľudia, v. samý neporiadok;
kde v. nás zavediete? na ktoré miesta;
odtiaľ je v. ďaleko

● mať oči v. všetko vidieť;
vždy a v. za každých okolností;
musí byť v. je zvedavý;
v. dobre, doma najlepšie

všadiaľ zám. vymedz. príslov. všade: pochodili sme spolu v.

však

I. spoj. priraď. vyj.

1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram

2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!

2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!

všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?

všakhej [-agh-] čast. expr. však, pravda: už by si chcel mať pokoj, v.?

všakovak zám. neurč. príslov. hovor. expr. všelijako (význ. 1, 2): prsty v. poskrúcané;
zozačiatku mu bolo v.

všakový, expr. všakovaký zám. neurč. hovor. všelijaký (význ. 1, 2): veľa v-ho ovocia;
v-é papiere

vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého

všedne prísl.;

všednosť -i ž.

všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný;
v. príbeh, zjav;
rozhovor o v-ch veciach;

všehoj -a m. liečivá bylina, bot. Panax

všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit

všeličo -čoho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
v. sa dá zlepšiť;
v-mu sa priučil

2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
človek musí v. prehltnúť;
tam môže v. nachytať

všeliek -u m.

1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria

2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;

všelijako zám. neurč. príslov.

1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať

2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v.

všelijaký zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti

2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle

všelikade zám. neurč. príslov. označ. mnoho rozlič. smerov al. miest, ktorými prechádza dej: cez strechu v. presvitalo;
v. sa roztratili;
v. pochodil

všelikde zám. neurč. príslov.

1. označ. mnoho rozlič. miest al. smerov: veci rozhádzané v. po izbe;
na výlet sa dá ísť v.

2. expr. na podozrivom, pochybnom mieste al. na takéto miesto: teba tiež možno v. stretnúť;
v. sa môžeš zatúlať

všelikto -koho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozličných osôb, mnohí: v. sa na teba spytoval

2. expr. podozrivé, pochybné osoby, kadekto: buď opatrný, tam chodí v.

všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

všemocne prísl.;

všemocnosť -i ž.

všemocný príd. všemohúci: v. vladár;
v. cit;

všemohúci príd.

I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
v-a láska;
náb. v. Boh;

všemohúco prísl.

II. Všemohúci m. náb. Boh

všemožne prísl.

všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

všeobecne prísl.: v. známa vec;
chápaný v.;
spomenúť niečo iba tak, v.;

všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis

všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne

všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola

všeobecný príd.

1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné

2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;

všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový

všestranne prísl.: v. vzdelaný;

všestrannosť -i ž.

všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná;

všetečne prísl.: v. sa spýtať na niečo;

všetečnica -e -níc ž.

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všetečnosť -i ž.

všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky;

všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky

I. zám. vymedz.

1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
v-a česť výraz uznania;
my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
zo v-ých strán zovšadiaľ;
v-o sa rozutekalo všetci;
kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?

2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat

3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili

● (hľadať) po v-ých kútoch všade;
expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
v-ými masťami mastený prefíkaný

II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
urobím v. výraz odhodlania;
v. možné všeličo

● podľa v-ého asi, pravdepodobne;
bez v-ého niet námietok;
v. alebo nič nie polovičato;
(robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
(ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené

všetučko zám. vymedz. expr. často v spoj. všetko-všetučko zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko: v. zhorelo

všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.

vševed -a mn. -ovia m. kto všetko vie: náš sused je hotový v.;
rozpráv. ded V.

vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad

všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

nedok. všímať si -a: nev-j si to! netráp sa nad tým!

všímavo prísl.;