Význam slova "vľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 966 výsledkov (9 strán)
-
vďačnosť -i ž.: zaviazaný v-ou
-
vďačný príd.
1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;
-
vďaka
I. -y ž. pocit zaviazanosti za preukázané dobro, vďačnosť: prejavy, slová v-y, s v-ou prijať pozvanie;
srdečná v. (za všetko) poďakovanie□ kniž. vzdávať v-y ďakovať
II. predl. s D vyj. dôvod, príčinu, zásluhou niečoho, vďačiac niečomu: v. úsiliu;
v. rýchlemu zákroku sa chlapca podarilo zachrániť -
vďakyvzdanie -ia s. kniž. vyslovenie vďaky, poďakovanie: v. za úrodu;
pieseň v-ia -
véčko -a -čok s. hovor. písmeno v, V;
vec ním označená al. majúca jeho podobu: pulóver s v-om s výstrihom v podobe V -
víchor -chra m. silný, prudký vietor, víchrica: strhol sa v.
-
víchrica -e -ric ž. dlhšie trvajúci víchor (spôsobujúci škody): zúri snehová v., v. strhla strechu
-
víchrový príd.
-
opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú
// vidieť sa
1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í
-
víkend -u m. koniec týždňa (sobota a nedeľa); čas odpočinku na konci týždňa: ísť cez v. k vode;
-
víkendový príd.: v-é dni
-
vínčisko -a -čisk s. zvel.
-
vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;
-
víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e;
omšové v. používané pri omši● → naliať si čistého v-a;
→ vodu káže, v. pije; -
vínotéka -y -ték ž. zbierka vínnych produktov; predajňa takýchto produktov
-
vínovočervený príd. červený ako víno, vínový, bordový: v-á farba, látka
-
vínový, vínny príd.: v-vé, v-ne sudy, v-vé poháre, v-ne kvasinky, v-ny ocot;
v-vý strek víno so sódou;
v-vá farba vínovočervená; -
vír -u m.
1. prudký pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: v. v rieke krútňava;
vzdušné v-y, strhol ho v.2. čo pripomína vír (rýchly pohyb, neusporiadaný sled); vírenie: krúžiť vo v-e tanca, neprestajný v. udalostí;
v. veľkomesta ruch; -
víriť -i nedok.
1. uvádzať do vírivého pohybu: čln v-i vodu;
vietor, auto v-i prach2. i víriť sa byť vo vírivom pohybe: sneh, voda (sa) v-i;
v-enie elektrónov;
v hlave, hlavou mu v-ia myšlienky idú rýchlo za sebou -
vírivo prísl.
-
vírivý príd.
1. tvoriaci vír: v. pohyb;
v-é prúdenie -
vírový príd.
-
vírus -u m. najjednoduchší mikroorganizmus vyvolávajúci choroby;
počítačový v. tajne uložený počítačový program narúšajúci informácie al. počítačové systémy; -
vítaný príd.
1. príjemný, milý, sympatický: v. hosť
-
vítať -a nedok.
1. slovami al. inou formou pozdravovať prichádzajúceho: v. hosťa, tradícia v. chlebom a soľou;
srdečne sa v-li;
pekne v-m! pozdrav2. reagovať nejako na niečí príchod: v-li ho výkrikom, pes v-a gazdu štekaním
3. s uspokojením prijímať: v. spoluprácu, iniciatívu
● v. niekoho s otvoreným náručím veľmi sa mu potešiť;
-
opak. vítavať -a
-
víťaz -a m. kto zvíťazil: olympijský v., vyjsť z boja ako v., v. súťaže;
-
víťaziť nedok.
1. dosahovať víťazstvo: v. v boji, v športovej súťaži;
v. nad súperom, v. šikovnosťou -
víťazka -y -ziek ž.
-
víťazne prísl.: vyjsť z boja v.
-
víťazný príd.
1. kt. víťazí, zvíťazil: v-é štáty, v-é družstvo
2. zavŕšený víťazstvom, vedúci k víťazstvu: v-á vojna, v. zápas;
v. gól3. pripomínajúci víťazstvo; svedčiaci o víťazstve: v. → oblúk;
v. pohľad; -
víťazoslávne prísl.
-
víťazoslávny príd. expr. víťazný (význ. 3): v. úsmev, postoj;
-
víťazstvo -a -tiev s.
1. definitívne získanie prevahy nad nepriateľom, protivníkom, súperom, op. porážka: v. nad fašizmom;
v. v športovom zápolení, morálne v., v. na body, dosiahnuť v.2. nadobudnutie prevahy, prevládnutie: v. rozumu, v. pevnej vôle nad slabosťou
● → Pyrrhovo v.
-
vízia -ie ž. kniž.
1. videnie (význ. 3): prorocká v.
2. vidina, prelud: básnická v., v. slávy
□ mať v-ie
-
vízový príd.: v-á povinnosť
-
vízum -za s. povolenie v cestovnom doklade oprávňujúce vstúpiť na cudzie št. územie al. ním precestovať: vstupné, tranzitné v., dostať v.;
-
vňať -e ž. nadzemná časť niekt. rastlín, najmä okopanín: zemiaková, petržlenová v.;
-
vňatka -y -tiek ž. zdrob.
-
vňaťový príd.;
-
vôbec
I. prísl. kniž. vo všeobecnosti, všeobecne: hovorili o hudbe, o umení v.
II. čast. vyj. krajnú mieru, absolútnu platnosť; vonkoncom (pri zápore): v. nič, v. ma to nezaujíma, už mesiac v. nepršalo;
má na to v. reagovať? -
vôdzka -y -dzok ž. remienok (retiazka), za kt. sa vodia zvieratá; remienok: držať psa na v-e
-
vokatív -u m. gram. 5. pád (v skloňovaní) (v spis. slovenčine zaniknutý);
-
vôkol
I. prísl. a) okolo (význ. 1, 2), naokolo, dookola: v. sa rozprestierajú lesy b) často ako súčasť prísl. → zôkol-v.
II. predl. s G okolo (význ. 1): v. dediny samé vrchy
-
vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;
● expr.: drhne ako v. ťažko pracuje;
berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností; -
vôľa -e ž.
1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e
2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť
3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom
5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu
● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti; -
vôľovo prísl.: v. slabý jednotlivec
-
vôľový príd. k 1: v-é schopnosti, v-á činnosť;
-
vôňa -e ž. príjemný pach, aróma: omamná v., v. kvetov, sena, jabĺk, zacítiť (známu) v-u;
-
vônička -y -čiek ž. zdrob. expr.
-
vr, vŕŕ cit. napodobňuje zvuk niekt. zvierat, (prí)strojov ap.
-
vŕba -y vŕb ž. ker al. strom s úzkymi listami rastúci na vlhkých miestach, bot. Salix: bútľavá v.;
smutná v., bot. vŕba babylonská Salix babylonica● (dieťa vyrastá) ako v. pri potoku bez rodičovskej výchovy;
-
vŕbový príd.: v-é prútie, v-á píšťalka
-
vŕšiť -i nedok.
1. ukladať do výšky, kopiť, hromadiť: v. spisy na stole
// vŕšiť sa
1. ukladať sa do výšky, kopiť sa, hromadiť sa: sneh sa v-i do závejov
2. vypínať sa (význ. 3), týčiť sa: nad riekou sa v-i bralo
3. (bezdôvodne) byť zlý, pomstivý, pomstiť sa: v. sa na nevinných;
čo sa v-š? -
vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;
vršok -ška m.
1. zdrob. k 3
2. vrchovec: v. borovice
-
vŕtač -a m. kto pracuje pri vŕtacom stroji; kto robí vŕtacie práce
-
vŕtací príd.
1. určený na vŕtanie: v. nástroj
2. súvisiaci s vŕtaním: v-ie práce
-
vŕtačka -y -čiek ž. vŕtací (prí)stroj: ručná, elektrická v.;
zubná v.;
stolová, banská v. -
vŕtať -a nedok.
1. vrtákom al. iným podobným nástrojom vnikať, robiť otvory: v. skalu, do skaly;
v. zub, v. hlboko v zemi;
už hodinu v-a;
vŕtačka dobre v-a2. takto utvárať, vyhlbovať, vyvrtávať: v. diery do dreva, v. studňu
3. takto získavať, ťažiť: v. ropu, rudu
4. (o hmyze) zavrtávať sa, hlodať: lykožrút v-a v dreve
5. na spôsob vŕtania pohybovať, špárať, rýpať: v. šidlom, v. si prstom v uchu
6. expr. bolestivo zasahovať: bolesť v-a v ruke, kŕč v-a vo svaloch
7. expr. zlomyseľne napádať, rýpať: nikomu nedá pokoj, do každého v-a
● niečo mu v-a v hlave stále musí na to myslieť;
-
opak. vŕtavať -a
// vŕtať sa
1. špárať sa (význ. 1), rýpať sa: v. sa v zuboch
2. expr. prehŕňať sa, hrabať sa, kutať sa: v. sa (niekomu) v stole, vo veciach
3. expr. vytrvalo sa zaoberať nejakým mechanizmom ap., babrať sa: v. sa (celý deň) v motore;
-
opak. vŕtavať sa
-
vŕzať -a nedok. vŕzgať (význ. 1 – 5): pánty v-jú škrípu;
v. dverami;
pejor.: v-nie harmoniky;
v. na base; -
vŕzgať -a nedok.
1. vydávať tlmený škrípavý zvuk (obyč. pri trení plôch o seba), vŕzať: dvere, topánky v-jú;
sneh v-a pod nohami vrždí2. spôsobovať takýto zvuk: v. stoličkou
3. vydávať zvuk podobný vŕzganiu, vŕzať: v-nie kobyliek
4. pejor. (o hud. nástroji) nepríjemne znieť, vŕzať: v-úci verklík
5. pejor. neodborne, zle hrať, vŕzať: v. na husličkách;
kto to vedľa v-a?6. expr. byť v neporiadku, viaznuť, škrípať: nie je všetko, ako má byť, čosi tu v-a;
-
vŕzgavo prísl.
-
vŕzgavý príd. vŕzgajúci: v. zvuk;
v-á posteľ, v-é schody; -
všade zám. vymedz. príslov. označ. súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste; na, po každé miesto, všadiaľ: v. žijú ľudia, v. samý neporiadok;
kde v. nás zavediete? na ktoré miesta;
odtiaľ je v. ďaleko● mať oči v. všetko vidieť;
vždy a v. za každých okolností;
musí byť v. je zvedavý;
v. dobre, doma najlepšie -
však
I. spoj. priraď. vyj.
1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram
2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!
-
všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?
-
všakhej [-agh-] čast. expr. však, pravda: už by si chcel mať pokoj, v.?
-
všakovak zám. neurč. príslov. hovor. expr. všelijako (význ. 1, 2): prsty v. poskrúcané;
zozačiatku mu bolo v. -
všakový, expr. všakovaký zám. neurč. hovor. všelijaký (význ. 1, 2): veľa v-ho ovocia;
v-é papiere -
vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého -
všedne prísl.;
-
všednosť -i ž.
-
všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný;
v. príbeh, zjav;
rozhovor o v-ch veciach; -
všehoj -a m. liečivá bylina, bot. Panax
-
všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit
-
všeličo -čoho zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
v. sa dá zlepšiť;
v-mu sa priučil2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
človek musí v. prehltnúť;
tam môže v. nachytať -
všeliek -u m.
1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria
2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;
-
všelijako zám. neurč. príslov.
1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať
2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v. -
všelijaký zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti
2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle
-
všelikade zám. neurč. príslov. označ. mnoho rozlič. smerov al. miest, ktorými prechádza dej: cez strechu v. presvitalo;
v. sa roztratili;
v. pochodil -
všelikde zám. neurč. príslov.
1. označ. mnoho rozlič. miest al. smerov: veci rozhádzané v. po izbe;
na výlet sa dá ísť v.2. expr. na podozrivom, pochybnom mieste al. na takéto miesto: teba tiež možno v. stretnúť;
v. sa môžeš zatúlať -
všelikto -koho zám. neurč.
1. označ. mnoho rozličných osôb, mnohí: v. sa na teba spytoval
2. expr. podozrivé, pochybné osoby, kadekto: buď opatrný, tam chodí v.
-
všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy
-
všemocne prísl.;
-
všemocnosť -i ž.
-
všemocný príd. všemohúci: v. vladár;
v. cit; -
všemohúci príd.
I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
v-a láska;
náb. v. Boh; -
všemohúco prísl.
II. Všemohúci m. náb. Boh
-
všemožne prísl.
-
všeobecne prísl.: v. známa vec;
chápaný v.;
spomenúť niečo iba tak, v.; -
všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis
-
všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne
-
všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola
-
všeobecný príd.
1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;
-
všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový
-
všestranne prísl.: v. vzdelaný;
-
všestrannosť -i ž.
-
všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná; -
všetečne prísl.: v. sa spýtať na niečo;
-
všetečnica -e -níc ž.
-
všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;
-
všetečnosť -i ž.
-
všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky; -
všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky
I. zám. vymedz.
1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
v-a česť výraz uznania;
my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
zo v-ých strán zovšadiaľ;
v-o sa rozutekalo všetci;
kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat
3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili
● (hľadať) po v-ých kútoch všade;
expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
v-ými masťami mastený prefíkanýII. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
urobím v. výraz odhodlania;
v. možné všeličo● podľa v-ého asi, pravdepodobne;
bez v-ého niet námietok;
v. alebo nič nie polovičato;
(robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
(ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené -
všetučko zám. vymedz. expr. často v spoj. všetko-všetučko zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko: v. zhorelo
-
všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.
-
vševed -a mn. -ovia m. kto všetko vie: náš sused je hotový v.;
rozpráv. ded V. -
vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad
-
všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz
-
nedok. všímať si -a: nev-j si to! netráp sa nad tým!
-
všímavo prísl.;