Význam slova "vô" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vo forme, formou predl. s G kniž. vyj. spôsob uskutočnenia: odpoveď vo f-e listu;
platba f-ou poukážky;

vo svetle predl. s G kniž.: vo s-e nových výskumov;

vo vzťahu k predl. s D vyj. zreteľ: postavenie ministerstiev vo v-u k podnikom;

vôbec

I. prísl. kniž. vo všeobecnosti, všeobecne: hovorili o hudbe, o umení v.

II. čast. vyj. krajnú mieru, absolútnu platnosť; vonkoncom (pri zápore): v. nič, v. ma to nezaujíma, už mesiac v. nepršalo;
má na to v. reagovať?

voči predl. s D vyj. zreteľ: úcta v. starším, (ne)prejavil sa v. nám pekne

voda -y vôd ž.

1. prírodná kvapalina (v zemi i na povrchu) slúžiaca ako zákl. nápoj, použ. v priemysle ap.;
chem. H₂0: čistá, pramenitá v., pohár v-y, umyť sa studenou v-ou, dažďová v., v. z potoka, morská v., odpadová v., minerálna v.;
expr. veľmi riedky nápoj ap.: toto je v., nie káva

2. vodný tok, jazero, more: hlboká v., spustiť čln na v-u, v. hučí, žblnkoce;
hovor. veľká v. povodeň;
šport. preteky na divej v-e vo vodnom slalome al. zjazde

3. tekutý prípravok, najmä kozmet., liečebný: brezová v., v. po holení, bórová v.

4. mok, tekutina v tele; šťava, tekutina niekt. rastlín, plodov: mať v-u v kolene;
biol. plodová v.;
vytlačiť v-u z kapusty

● (nápoj) riedky ako v. veľmi;
rásť ako z v-y prudko;
(to je) ako v koši v. nestále, neisté;
spí, akoby ho do v-y hodil tvrdo;
expr. báť sa niekoho, niečoho ako čert svätenej v-y veľmi;
→ krv nie je v.;
tisnúť → mechúr do v-y;
v-u káže, víno pije nedrží sa zásad, ktoré hlása;
ten ani v-u nezamúti je nesmelý, nevýbojný;
nepomôže mu ani svätená v. celkom nič;
→ ide to s ním dolu v-ou;
→ hnať niekomu v-u na mlyn;
→ udržať sa nad v-ou;
ešte veľa v-y utečie, uplynie nebude to tak skoro;
expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. náhlivo prichádzať;
v lyžičke v-y by ho utopil nenávidí ho;
dovtedy sa chodí s → krčahom po, na v-u, kým sa nerozbije;

vodáčka -y -čok ž.;

vodácky príd.

vodák -a mn. -ci m. kto sa venuje vodným športom;

vodáreň -rne ž. závod na úpravu a dodávku vody: mestská v.;

vodárenský príd.: v. pracovník

vodárenský príd.: v-á veža;

vodárenstvo -a s. odvetvie zamerané na úpravu a dodávku vody;

vodárnička -y -čiek ž. zdrob.: domáca v.

vodavý príd. vodnatý (význ. 2, 3): v-é zemiaky;
v-é oči

vodca -u mn. -ovia m.

1. kto stojí na čele spoloč. skupiny, hnutia: politickí, ideoví v-ia, v. ľudu, v. sprisahania

2. kto udáva smer cesty: horský v., v. výpravy;

vodcovský príd.: v-á osobnosť, v-é schopnosti;

vodcovsky prísl.;

vodcovstvo -a s.: ujať sa v-a

vodiaci príd. určený na usmerňovanie pohybu niečoho: tech. v. kotúč, v-a tyč;
v-a čiara na vozovke;
v. pes usmerňujúci pohyb nevidiaceho

vodič -a m. živ. kto niečo vedie, vodí: v. auta, trolejbusu;
v. bábok (v divadle);

vodič -a mn. -e m. neživ. odb. vodivá látka; z nej zhotovený predmet: v. elektriny, zlý v. tepla;
nulový v.

vodička¹ -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1 – 3

2. voda (význ. 3): v. na vlasy

vodička² -y -čiek ž.;

vodičský príd.: v. preukaz;
v-á prax;

vodidlo -a -diel s.

1. čo usmerňuje konanie niekoho, smernica, návod, pokyn: v-om v konaní mu bolo jeho náboženské presvedčenie

2. tech. vodiaca súčiastka, vodiaci mechanizmus: v. vrtáka

3. vôdzka, remienok: psa má uviazaného na v-e

opak. vodievať -a

// vodiť sa

1. chodiť držiac sa: v-í sa s ňou za ruku, v-ia sa pod pazuchy

2. neos. mať sa nejako: v-í sa mu dobre, zle;

opak. vodievať sa

vodík -a m. plynný chem. prvok tvoriaci s kyslíkom vodu, zn. H;

vodíkový príd.: v-á bomba

vodiť nedok.

1. (opakovane) viesť (význ. 1): v. slepca, v. psa na remienku;
sliepka v-í kurence;
v. bábky pohybovať nimi

2. sprevádzať a oboznamovať niekoho s pozoruhodnosťami ap.: v. hostí po okolí, v. turistov po meste

3. odb. byť vodičom, vodivou látkou: kov dobre v-í teplo, elektrinu

● expr. v. niekoho za nos zavádzať, klamať;
netreba ho v. za ručičku je samostatný;

vodítko, správ.

1. vodidlo, smernica, návod

2. vôdzka, vodidlo, remienok

vodivo prísl.: v. spojiť;

vodivosť -i ž.

vodivý príd. kt. má schopnosť byť vodičom: v-é látky, v. drôt;

vodka -y -diek ž. alkoholický nápoj z riedeného čistého liehu: moskovská v.;
hovor. dať si v-u;

vodkový príd.: v. pach

vodkyňa -e -kýň ž.;

vodnatieľka -y -ľok ž. choroba spôsobená nadbytkom vody v tele

vodnato prísl.;

vodnatosť -i ž.

vodnatý príd.

1. bohatý na vodu: v-á rieka

2. obsahujúci priveľa vody, vodavý: v-é zemiaky, ovocie

3. pripomínajúci vodu, nevýrazný, vodový, vodavý: v-é oči, v. lesk;

vodné s. poplatok za odber vody

vodník -a mn. -ci m. rozpráv. muž. bytosť žijúca vo vode

● (mať) vlasy ako v. dlhé a neupravené

vodnopólový príd. kt. sa vzťahuje na vodné pólo: v. hráč, zápas

vodný príd.

1. týkajúci sa vody; vznikajúci z vody, pôsobením vody; obsahujúci vodu: v. tok, zdroj, v-á hladina;
v-á energia, v. tlak, v-é zrážky;
v. roztok;
v-é sklo

2. zameraný na využitie vody; zariadený na pohon vodou, na prácu s vodou: v-é stavby;
v-á turbína, v. bager, v-é čerpadlo;
v-é hospodárstvo odbor zameraný na využívanie vody v priemysle a poľnohospodárstve

3. uskutočňovaný na vode, vo vode; týkajúci sa dopravy na vode: v-é športy, v-é pólo, v-á doprava;
v-é lyže;
v-á sieť, v-é cesty

4. žijúci vo vode, v blízkosti vody: v-é živočíchy, rastlinstvo;
rozpráv. v-á víla rusalka

vodočet -čtu m. vodohosp. pomôcka na meranie výšky vodnej hladiny

vodohospodár -a m. pracovník vo vodohospodárstve;

vodohospodársky príd. i prísl.: v-e stavby, v. plán;
v. dôležitá oblasť

vodohospodárstvo -a s. vodné hospodárstvo;

vodoinštalácia -ie ž. zavádzanie rozvodu vody; inštalované vybavenie na rozvod vody, vodovodná inštalácia;

vodoinštalačný príd.: v. podnik, v. materiál

vodojem -u m. nádrž na vodu: vodárenský v., naplniť v.

vodoliečba -y ž. liečenie (termálnou) vodou;

vodoliečebný príd.: v-á kúra

vodomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie rýchlosti, množstva pretekajúcej vody;

vodomerný príd.

vodomet -u m. zariadenie vystrekujúce vodu do výšky: parkový v.

vodomilný príd. vlhkomilný: v-á rastlina

vodopád -u m. vodný prúd padajúci z výšky v stupňovitom teréne: šum v-u;

vodopis -u m. opis vodstva;

vodopisný príd.: v-á mapa

vodorovne prísl.

vodorovný príd. rovnobežný s vodnou hladinou, horizontálny: v-á čiara, plocha, v-á poloha;

vodostálosť -i ž.

vodostály príd. nepriepustný proti prenikaniu vody: v. papier, v-a tlač;

vodostrek -u m. vodomet

vodotesne prísl.;

vodotesnosť -i ž.

vodotesný príd. neprepúšťajúci vodu, vlhkosť: v-é hodinky, v-á vrstva;

vodotlač -e ž. zastaráv. priesvitka;

vodotlačový príd.

vodotrysk, správ. vodomet, vodostrek

vodováha -y -váh ž. pomôcka v podobe nádoby s kvapalinou na zisťovanie vodorovnej polohy, libela

vodovod -u m. sieť potrubí na rozvádzanie vody: mestský v., kohútik v-u;

vodovodný príd.: v-á sieť

vodovozelený príd. zelený ako voda: v. hodváb

vodový

I. príd.

1. k 1: v. pohár;
v-é farby rozpustné vo vode;
v-á ondulácia na mokrých vlasoch

2. expr. vodnatý (význ. 2, 3), vodavý: v-é oči

II. vodová ž. vodová ondulácia: dať si urobiť v-ú;

vodovzdorne prísl.;

vodovzdornosť -i ž.

vodovzdorný príd. odolný proti vode, vlhkosti: v. lak, náter;

vodoznak -u m.

1. mechanizmus, kt. ukazuje výšku vodnej hladiny v uzavretej nádobe

2. priesvitka (význ. 1)

vodrať sa, vdrať sa vderie vderú dok. expr. nasilu vniknúť; vtisnúť sa: v. sa do domu (ako zlodej) votrieť sa;

vodstvo -a -tiev s. hromad. odb. súhrn vodných tokov, morí, jazier ap. na zemskom povrchu

vôdzka -y -dzok ž. remienok (retiazka), za kt. sa vodia zvieratá; remienok: držať psa na v-e

vohľady -ov m. pomn. návšteva mládenca v dome dievčaťa (na dedine): chodiť na v-y

vohnať vženie vženú dok.

1. hnaním dostať dovnútra, nahnať: v. ovce do košiara

2. nechať prudko vniknúť: v. paru do potrubia;

3. dohnať do niečoho, vnútiť niečo: v. svet do skazy, ľudí do nešťastia;

voj -a m. časť voj. oddielu: bočný, zadný v.

vojačik -a mn. -ovia m. zdrob.

1. expr. k 1

2. det. hračka: cínový v.

vojačka -y -čiek ž.;

vojak -a mn. -ci m.

1. príslušník armády, op. civil: vyslúžený v., frontový v., v. z povolania, odobrali ho za v-a;
hrob Neznámeho v-a;
expr. (ide) ako v. vzpriamene

2. voj. osoba bez hodnosti;

vojenčina -y ž. zákl. voj. služba: ísť na v-u, odslúžiť si v-u

vojenčiť nedok. hovor. vykonávať zákl. voj. službu

vojensko-politický príd. týkajúci sa vojenských a politických otázok: v. blok, v-é rozhodnutie

vojenský príd. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojakmi, s vojnou: v-á jednotka, v-é veliteľstvo;
v-á hodnosť, služba, uniforma, v-á disciplína;
v-á intervencia;

vojensky prísl.: v. obsadiť;
po v. pozdraviť

vojna -y -jen ž.

1. ozbrojený boj armád: svetová, občianska v., nukleárna v.;
prvá, druhá svetová v.;
hist. → tridsaťročná v.;
vypovedať v-u, vypukla v.

2. hovor. vojenčina: odslúžiť si v-u

3. boj (nevoj. prostriedkami); spor, hádka: domáca v.;
publ. psychologická v. s psychologickými prostriedkami;
studená v. konfrontačná politika medzi záp. krajinami a krajinami patriacimi do oblasti vplyvu býv. Sovietskeho zväzu v rokoch 1946 – 1989 bez priameho vojnového konfliktu

● → papierová v.;
kto sa dá na v-u, musí → bojovať;

vojnovo prísl.

vojnový príd. k 1: v. stav;
v. konflikt, v-á korisť, v. hrdina;
v. film

● byť s niekým na v-ej nohe mať spor; neznášať sa;

vojsko -a vojsk s. hromad.

1. armáda (význ. 1), vojaci: stále v., nepriateľské v.

2. voj. jednotky podľa druhu zbraní ap.: tankové v., zoskupenie vojsk;

vojskový príd. k 2

vojsť vojde vojdú vojdi! vošiel dok.

1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra: v. do obchodu, do dverí, auto v-lo do garáže, v. niekde po prstoch, hrmotne

2. obyč. tlakom, silou vniknúť; takto zasiahnuť: klinec v-l do steny, hrot v-l do kosti

3. stať sa obsahom niečoho, začať pôsobiť, preniknúť, dostať sa: nákaza v-la do krvi;
kniž. v. do vedomia, do života;
zákon v-l do platnosti vstúpil, začal platiť

4. (o stavoch, citoch ap.) ovládnuť (význ. 4), zmocniť sa niekoho: v-la doňho zlosť, kŕč mu v-l do nohy

5. zmestiť sa: všetko (ne)v-e do kufra

● v. do dejín, do histórie presláviť sa;
niečo mu v-lo do hlavy namyslel si niečo;
expr.: v-li doňho všetci čerti veľmi sa nahneval;
v-li si do vlasov začali sa biť, hádať;
ani (toľko) čo by za necht v-lo vôbec nič;

vojvoda -u mn. -ovia m. príslušník vys. šľachty;

vojvodca -u mn. -ovia m. v min. (slávny) voj. veliteľ;

vojvodcovský príd.: v-é schopnosti

vojvodkyňa -e -kýň ž.

vojvodstvo -a -tiev s. územnosprávna jednotka v Poľsku

vokál -u L -i mn. -y m. lingv. samohláska;

vokalický príd.

vokalizácia -ie ž. lingv.

1. zmena hlásky na samohlásku: v. jerov

2. pridanie samohlásky k spoluhláske pri predl. al. pri predpone (napr. zo, zo-): v. predložiek, predpôn

vokálne prísl.

vokálny príd. vzťahujúci sa na prednes spevom, op. inštrumentálny: v-a skladba, v-e teleso;

vokáň -a m. diakritické znamienko pri písmene ô, kt. v slovenčine označ. dvojhlásku uo

vokatív -u m. gram. 5. pád (v skloňovaní) (v spis. slovenčine zaniknutý);

vokatívny príd.

vôkol

I. prísl. a) okolo (význ. 1, 2), naokolo, dookola: v. sa rozprestierajú lesy b) často ako súčasť prísl. → zôkol-v.

II. predl. s G okolo (význ. 1): v. dediny samé vrchy

vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;

● expr.: drhne ako v. ťažko pracuje;
berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností;

vôľa -e ž.

1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e

2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť

3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament

4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom

5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený

6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu

● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti;

volací príd. určený na volanie (význ. 5): v. prístroj, v. signál

voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa