Význam slova "tãƒâ ãƒâ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

matriarchát -u m. hist. forma rodovej spoločnosti, v kt. má vedúce postavenie matka;

medzištátny príd. kt. je, uskutočňuje sa medzi dvoma al. viacerými štátmi: m-a dohoda, m. zápas

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu

muškát -u m.

1. rastlina s červenými, ružovými al. bielymi bohatými kvetmi pestovaná najmä na balkónoch, v oblokoch ap., bot. Pelargonium: m-y za oblokom

2. druh voňavého hrozna; víno z neho

3. muškátový oriešok;

mušt -u m. nevykvasená ovocná (najmä hroznová) šťava

mútňava -y ž. expr. niečo veľmi mútne: m. vôd

napätý, napnutý príd.

1. natiahnutý a vystretý: n-é lano, n. ako luk

2. svedčiaci o zvýšenom úsilí, pozorný, vzrušený: n. výraz tváre, n-á pozornosť, n-é očakávanie

3. nevyjasnený, konfliktný: n-á situácia;

národnoštátny príd. týkajúci sa národného štátu: n. záujem Slovákov

nastokrát čísl. nás. neurč. príslov. expr. veľa ráz, mnohokrát: pozdravujem ťa n.

navštívenie -ia s. kniž. pohroma, nešťastie: stihlo ich veľké, ťažké n.

navštívenka -y -niek ž. lístok s menom použ. v spoloč. styku, vizitka: dať niekomu svoju n-u

navštíviť -i dok.

1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu;
n. výstavu

2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;

nebožtík -a mn. -ci m. hovor. nebohý, nebožký: spomínali na n-a;
n. brat

nejedenkrát, nejeden raz neskl. čísl. nás. neurč. nie raz, viackrát, veľakrát, veľa ráz: n. na to upozornil

nesčíselnekrát čísl. nás. neurč. kniž. veľa ráz, mnohokrát: n. opakovať

neštátny príd. kt. nie je štátny, kt. nepatrí štátu: n-e podniky

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

niekoľkýkrát, niekoľký raz čísl. rad. neurč. vyj. neurč. miesto v poradí opakovaného deja: už po n. zastal

noviciát -u m. prípravné obdobie pred vstupom do rehole; budova pre novicov

nugat, nugát -u m. čokoládová cukrovinková masa s prímesou mandlí; cukrovinka z nej;

odštátniť -i dok. ekon. zbaviť (štát) výhradného práva riadiť ekonomickú oblasť;

nedok. odštátňovať

opát -a m. predstavený nezávislej komunity mníchov;

opiát -u m. farm. liek obsahujúci ópium

ornát -u m. liturg. rúcho rozlič. farby použ. pri omši

osemkrát, osem ráz neskl. čísl. nás. k 8: o. väčší

ôsmykrát, ôsmy raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 8: ô. sa pokúsiť (prekonať rekord)

oštítkovať dok. dať na niečo štítok, štítky

nedok. ozvláštňovať

P. T. skr. pleno titulo [pléno] plným titulom (v adresách)

palcát -u m. stredoveká bojová zbraň s kovovou hlavicou na rukoväti: husitský p.

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

pasát -u m. meteor. vietor smerujúci zo subtropických oblastí k rovníku;

paštéta -y -tét ž. jedlo z pomletej pečene al. mäsa: pečeňová, hydinová p.;

paštétový príd.

päták -a m. desaťhaliernik (v Uhorsku al. za 1. ČSR);

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1

patriarchát -u m.

1. hist. forma rodovej spoločnosti, v kt. má vedúce postavenie otec

2. úrad, hodnosť cirk. patriarchu

patriciát -u m. hist. najbohatšia vrstva mešťanov: mestský p.

patronát -u m. (prv) poskytovanie sústavnej pomoci, podpory, záštita: mať p. nad školou;

penzionát -u m. v min. učebno-výchovný ústav internátneho typu

pétépé neskl. s. (zo skr. PTP, t. j. pomocné technické prápory) útvar na výkon voj. služby formou nútených prác pre politicky nespoľahlivých občanov v 1. polovici 50. rokov

piatykrát, piaty raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 5: p. vystúpiť s programom

Pilát -a m.

● dostať sa niekde ako P. do kréda bez vlastného pričinenia, náhodne

pirát -a m. morský lupič;
pejor. lupič vôbec: vzdušný p. únosca lietadla al. let. záškodník;
p. ciest bezohľadný motorista;

plagát -a/-u m. vyvesené al. nalepené ver. oznámenie: pútavý p., lepiť p-y;
veľkoplošný p. s veľkými rozmermi;

plagiát -u m. napodobnenie al. doslovný odpis cudzieho diela bez udania predlohy; dielo, kt. takto vzniklo: vedecký p.;
p. známeho obrazu

plnoštíhly príd. kt. má štíhlu a pritom plnšiu postavu: p-a žena

počtár -a m. kto vie počítať: dobrý, slabý p.;

počtárka -y -rok ž.;

počtársky príd.: p. výkon

pontifikát -u m. cirk. úrad a funkčné obdobie pápeža

portrét -u m.

1. (umel., fot.) podobizeň: detský p., maľovať p.

2. (verný) opis, charakteristika: dokumentárny p. krajiny, románový p.;

poštár -a m.

1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a

2. hovor. kto pracuje na pošte;

poštárka -y -rok ž.;

poštársky príd.: p-a kapsa

poštátniť -i dok. zoštátniť: p-enie priemyslu

poštípať -e -u -uc/-ajúc dok.

1. prstami ap. silno (bolestivo) stisnúť pokožku: p. niekoho na ruke, za líce

2. (obyč. o hmyze) bodnutím, pohryzením spôsobiť bolesť, poraniť, uštipnúť: včela, vretenica ho p-la;
p-li ho komáre

3. ošľahnúť chladom, mrazom: mráz mu p-l uši, trnky p-né mrazom

postulát -u m. kniž.

1. požiadavka: spĺňať základné p-y dramatickej tvorby

2. zdôvodnený predpoklad, hypotéza: filozofický p.

poštúrať (čo, v čom), poštúrať sa (v čom) -a dok. expr. chvíľu štúrať: p. pahrebu, p. (sa) v motore, p. si v uchu

potentát -a m. expr. kto má moc, vládca;
pejor. vplyvný hodnostár, funkcionár: feudálni p-i;
miestni p-i

predikát -u m.

1. log. čo sa prisudzuje subjektu

2. lingv. prísudok

3. šľachtický titul, prídomok;

predpätý príd.: stav. p. betón v kt. bolo vyvolané predpätie

prefabrikát -u m. továrensky vopred vyrábaný dielec, najmä stavebný: panelové p-y, výrobňa p-ov

prelát -a m. čestný titul udeľovaný pápežom: pápežský p.;

preparát -u m. preparovaný predmet, prípravok: chemické, syntetické p-y

prepošt -a m. prvý kanonik kapituly

preštúrať -a, preštárať -a dok. expr. dôkladne prehľadať, poprezerať, prekutrať: p. celý dom

primát -u m. prvenstvo, vedúce postavenie

□ mať p. byť prvý

nedok. pripamätávať, pripamätúvať -a

privát -u m. hovor. súkromie; súkromný byt: bývať na p-e;

proletariát -u m. v 1. fáze kapit. nemajetná vrstva robotníkov, bezzemkov ap.: priemyselný, vidiecky p.;
diktatúra p-u forma vlády vydávaná za vládu robotníkov a roľníkov

protektorát -u m.

1. patronát, záštita: prevziať p. výstavy

2. forma závislosti jednej krajiny od druhej; územie takejto krajiny: p. Čechy a Morava;
hovor. za p-u;

protištátny príd. zacielený proti štátu, proti jeho zriadeniu: p-a činnosť, p-a organizácia

prút -a m.

1. dlhý tenký (a ohybný) výhonok, konár: vŕbový, brezový, lieskový p.;
tenký ako p.

2. niečo podobné prútu: železné, oceľové p-y;
p-y zlata;
rybársky p.;

prvýkrát, prvý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 1: včera som ho videl p.

rabiát -a m. pejor. surovec, násilník, rabiátnik

rachétľa, rakétľa -e -tieľ/-tlí ž. hovor. zastaráv. prskavka;

referát -u m.

1. obšírna analytická správa, prednáška o spoloč., ved. ap. otázkach: predniesť hlavný r. na konferencii;
r. o medzinárodnej situácii

2. hodnotiaca správa o istej publikácii, udalosti ap.: r. o športovom stretnutí, r. o nových knihách

3. správa, informácia vôbec: podal mu r. o najnovších výsledkoch

4. organizačná zložka úradu, inštitúcie: finančný, školský r.

5. okruh pôsobnosti (orgánu, pracovníka): to nemá v r-e

□ mať r. referovať

regrút -a m. hovor. branec al. odvedenec;

rektorát -u m.

1. hodnosť, funkcia rektora

2. administratívny aparát na riadenie vys. školy; príslušná budova, úradovne: ísť na r.;

renegát -a m. pejor. odrodilec, odpadlík, zradca: národný r.;

reparát -u m. opravná skúška: robiť r. z fyziky

retroštýl -u m. štýl, ráz niečoho minulého, obnoveného: zábava v r-e

rezultát -u m. kniž. výsledok: r. pozorovania, dospieť k (istému) r-u

rošt -u m.

1. kovová mriežka v sporáku, v peci; kovová mriežka slúžiaca ako pokrývka al. podložka: popol prepadáva cez r.;
kanálové r-y

2. mriežka na opekanie mäsa: piecť ryby na r-e

nedok. rozpamätávať sa, rozpamätúvať sa -a

šalát -u m.

1. zelenina pestovaná pre listy podávané obyč. ako surové, bot. Lactuca: hlávkový, jarný š., sadiť š.

2. studený príkrm z rozlič. druhov zeleniny, ovocia al. mäsa: uhorkový, zemiakový, ovocný š.;
rybací, hydinový š.

3. hovor. expr. neusporiadaný písomný materiál, prejav: to nie je správa, to je š.;

šampionát -u m. majstrovstvá;

saponát -u m. syntetický prací prostriedok;

šarlát -u m. drahocenná tkanina obyč. purpurovočervenej farby: kráľovský plášť zo š-u;

sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať

sekrét -u m. lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami, výlučok;

sekretariát -u m.

1. výkonná organizačná zložka väčších úradov, inštitúcií ap.; príslušná budova: s. ústavu, katedry, s. OSN

2. úradné miestnosti sekretára a jeho spolupracovníkov: ísť do s-u, pracovať v s-e

senát -u m.

1. zbor sudcov: s. medzinárodného súdu

2. polit. v niekt. štátoch jedna zo snemovní: S. Českej republiky, S. USA

3. škol. akademický s. vysokoškolská rada

4. hist. starorím. štátna rada;

seniorát -u m.

1. hist. za feud. dedičné právo najstaršieho syna

2. cirk. správny obvod v ev. cirkvi;

separát -u m. osobitný výtlačok článku: poslať niekomu s.

šesťkrát, šesť ráz neskl. čísl. nás. k 6: š. odpísať úlohu

šesťtýždenný príd. trvajúci 6 týždňov, šesťtýždňový

šesťtýždňový príd.

1. trvajúci 6 týždňov, šesťtýždenný: š. študijný pobyt

2. 6 týždňov starý: š-é psíča

siedmykrát, siedmy raz neskl. čísl. rad. nás. prísl. k 7: s. sa zúčastniť na pretekoch

šiestykrát, šiesty raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 6: š. získať titul

silikát -u m. kremičitan;

sklolaminát -u m. laminát zo sklených vláken;

škót -a m. hovor. pejor. lakomec, skupáň, žgrloš

špagát -a/-u m.

1. tenší povraz, motúz, šnúra: konopný, papierový š., previazať balík š-om

2. hovor. rozštep: urobiť š.

● byť ako na š-e pripravený niečo urobiť;
vodiť niekoho na š-e úplne ho ovládať;

nedok. spamätávať sa, spamätúvať sa -a

spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou;
veda s-á s praxou;

špenát -u m.

1. zelenina s prízemnými tmavozelenými listami, bot. Spinacia: letný, zimný š., siať š.

2. jedlo pripravené z tejto zeleniny: š. s vajcom;

srbochorvátčina -y ž. spoločný spis. jazyk Srbov a Chorvátov v min.

štáb -u m.

1. orgán veliteľa na velenie vojskám: generálny, hlavný, partizánsky š., veliteľ š-u

2. skupina spolupracovníkov (na vedenie výr. podniku, akcie ap.): š. závodu, brigády;
volebný š., filmový š., organizačný š.;

štábny príd.: š. dôstojník;
š-a kultúra (v administratíve)

štádiovo, štadiálne prísl.;

štádiovosť, štadiálnosť -i ž.

štádiový, štadiálny príd.: š. vývin;

štádium -ia s. obdobie vývinu, fáza, etapa, stupeň (význ. 3): prípravné, vývinové š., š. dozrievania;

štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;

šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)