Synonymá slova "zisk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 49 výsledkov (1 strana)

  • príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjemzisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na ziskudôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdytržba (príjem z predaja): denná tržbarenta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková rentavýnos: ročný výnos z obchodovaniavýťažok: čistý výťažok hospodáreniakniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

    2. p. zárobok, plat


    úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osohprospech: verejný prospechzisk: to neprináša nijaký ziskzáujem: brániť svoje záujmyhovor. chosenchoseň: z mojej námahy mal chosen iný

    2. p. blaho 1


    výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extraktesencia: likérová esenciavýluh: alkoholický výluhodvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúranespis. tresť

    2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodáreniazisk: predávať so ziskomvýnos: slabé hektárové výnosytržba (zisk z predaja): mesačná tržbakniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit


    zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobokplat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu platplácamzda (odmena za prácu): valorizácia miezdhonorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorárpríjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníkazisk (peniaze získané obchodom): podiel na ziskuhovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džobhovor. gážazastar.: lônlôň


    zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký ziskúžitok: škody je viac ako úžitkuosoh: materiálny osohprospech: mať osobný prospech z niečoho

    2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskomvýťažok: výťažok hospodáreniavýnos: vysoké hektárové výnosypríjem: štátne príjmytržba (zisk z predaja): denná tržbadôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdykniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit


    žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia)zvoz: zvoz úrodykosba (kosenie obyč. sena, mládze)

    2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úrodaziskkniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá


    dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

    2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

    3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

    4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


    nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelaniedostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenaniezaobstarať siobstarať sizaopatriť sizadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplomhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabátvziaťzobraťprísťdôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k tituludosiahnuťdomôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznanianahromadiťnabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetokexpr.: nahonobiťnazhonobiťhovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazízdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si


    nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

    2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

    3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


    nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

    2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


    obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

    2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

    3. p. rezervovať


    presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiťubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiťprehovoriťprevravieťnahovoriťnavravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasilzískaťzagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenuuhovoriťexpr.: uvravkaťuvariťhovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkaliarch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovaťoblomiťobmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli


    pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izbypreložiťpremiestiťpremiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsienepresťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izbypopreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

    2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťompopreťahovaťpoprevliekať (postupne)

    3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákaťzvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubušport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudzinyhovor., často pejor. zverbovaťnaverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranuzískať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívupopreťahovať (postupne, viacerých)

    4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliťnatiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svalyprepnúťprepäť: prepnúť svoje silyponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

    5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

    6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť


    prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

    2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

    3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

    4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

    5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


    pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    privábiť vábením, lákaním privolať niekoho, niečo niekam al. zabezpečiť účasť niekoho, niečoho niekde • prilákať: privábiť, prilákať voličov k voľbám; prilákal dieťa cukríkomprimámiť: kvet vôňou primámi hmyzhovor. pritiahnuť: výkon opernej hviezdy pritiahol do divadla mnohýchkniž. pripútať: moju pozornosť pripútal hlasný hovorzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mladých na šport


    vydobyť veľkým úsilím, námahou, bojom a pod. dostať, nadobudnúť • vybojovať: vydobyť, vybojovať si víťazstvo v športovom zápase; vydobyli, vybojovali nám nezávislosťzískaťdosiahnuť: vedel dosiahnuť, získať si vplyvné pozíciedomôcť sa: napokon sa domohol slávyvynútiťvymôcťhovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať (násilím): vynútiť, vymôcť si pozornosť; súhlas si museli doslova vyrevolverovať; vyforsírovať si lepšie postaveniehovor. expr.: vybehaťvydupkať: všetko si vie vydupkaťdobyťzmocniť sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstaraťzaopatriťkniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné dokladyzadovážiťzastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážilhovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbuhovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na autohovor. expr. splašiťzastar. vystanoviť (Dobšinský)hovor.: vybehaťvypriasťvyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinkyhovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimunár. zaopáčiť (Kalinčiak)získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovaťhovor.: pošikovaťdohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miestovybojovaťhovor. expr.: vydupaťvydupkaťvytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov


    získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

    2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

    3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


    agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciupresviedčaťzískavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranuhorliť: agitovať, horliť za dobrú veckortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehováraťnahováraťnavrávať (na niečo)


    čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnicenaberať: naberal naftu do motoraodčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plynprečerpávať (čerpaním premiestňovať)

    2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavaťťažiťbrať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situáciedostávaťpoberať: poberá, dostáva od spolku podporu


    zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, trieskytrhaťoberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, malinypaberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať kláskyvyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu

    2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetukoncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahunadobúdaťzískavaťzhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu


    rentabilita dosahovanie zisku ako výsledok práce • rentabilnosťvýnosnosť: rentabilita, rentabilnosť, výnosnosť podniku, výrobyziskovosť (miera zisku)


    ziskovosť p. rentabilita


    aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny) • činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská službainiciatívnykniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k prácipríčinlivý (aktívny, obyč. v práci): príčinlivý pracovníkagilnýhorlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátorpodnikavýnelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobuvýkonný (o pracovnej al. športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný)

    2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilanciaziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový)


    výnosný ktorý dáva výnos • ziskový (op. stratový) • kniž. al. hovor. profitový (ktorý prináša zisk) • rentabilný: výnosné, ziskové podnikanie; rentabilná výrobahovor. expr. mastný: dostať mastné miestoprosperujúci: prosperujúci podnik


    ziskový ktorý prináša zisk • výnosnýrentabilný: ziskový podnik; výnosná, rentabilná výrobaprosperujúci: zisková, prosperujúca obchodná spoločnosťvýhodnýkniž. lukratívny: výhodné, lukratívne zamestnaniepren. zlatonosný: zlatonosná profesia


    prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanecvybíjanecvýmyselníklíškališiakpotmehúdhovor. expr.: fifikfifíkfiškusfiškálfigliarmigľancmigrifičpejor.: podnikavecšpekulantprospechárziskuchtivecziskožravec (Urban)obyč. pejor. chytrákhovor. pejor.: vypočítavecšikovník

    p. aj ziskuchtivec


    vypočítavec hovor. vypočítavý človek: zištný vypočítaveczried. zištník (Jesenská)obyč. pejor.: prospecháršpekulant: politický špekulantpejor.: ziskuchtivecziskožravec (Urban)mamonárchamtivechrabivecžidžidákkniž. utilitarista

    p. aj ziskuchtivec, prefíkanec


    ziskožravec p. ziskuchtivec, vypočítavec, prefíkanec


    ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku • pejor.: prospechárchamtivecmamonárhrabivecskývražníkžidžidákziskožravec (Urban)


    zištný majúci na zreteli iba zisk • vypočítavý: zištný, vypočítavý človek; zištné dôvody, myšlienkypejor. prospechársky (túžiaci po prospechu; svedčiaci o tom): prospechársky súkromník; má prospechárske cielekniž.: utilitárnyutilitársky: utilitárske záujmy, zreteleziskuchtivýziskubažný (túžiaci po zisku; svedčiaci o tom): ziskuchtivý, ziskubažný podnikateľ; ziskuchtivé pohnútkychamtivýhrabivý: chamtiví, hrabiví boháčipejor. mamonársky (ženúci sa iba za bohatstvom): mamonárski obchodnícikniž. ziskulačnýzastar. ziskužiadostivýpejor.: ziskužravýziskožravý (nadmerne ziskuchtivý): ziskužravý majiteľzried. zlatobažný (túžiaci po zlate): zlatobažný lakomecchlebársky (Tajovský, Mráz)chlebičkársky (Kukučín)


    ziskubažný p. zištný


    lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani grošžgrľoexpr.: hladošškrečoknár. žgrgoň (Urbánek)expr.: žujo (Hronský)pejor.: skupáňdržgrošskuhrošskuhrákskuhravecskuhroňpažravecvlkolakpejor. zried.: skývražníkškrhliakskrblošskrbecskuhráňhovor. expr.: škótškrob: nebuď škót a oferuj čosiziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivecchamtivecmamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brataexpr.: vydriduchvydrigrošhrabáčhrabošpachtivec


    vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosťzištnosťchamtivosťľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťouexpr.: prefíkanosťprešibanosťhovor. expr. fiškálčinapejor.: špekulantstvoprospechárstvohrabivosťmamonárstvokniž.: utilitarizmusutilitárnosťutilitárstvo


    chamtivý zhŕňajúci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svedčiaci o chamtivosti • ziskuchtivý: chamtivý, ziskuchtivý človekpejor. hrabivýexpr. pachtivý: hrabivé, pachtivé rukylakomýnenásytný (požadujúci stále viac): nenásytný, lakomý úžerníkexpr. hladný: hladný za peniazmipren. expr.: pažravýžravý: byť pažravý, žravý za majetkamipejor. mamonársky


    lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

    2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


    sebecký ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič a sústreďuje sa iba na osobné záujmy, na vlastný prospech; svedčiaci o tom (op. nesebecký) • egoistický (op. altruistický): sebecké, egoistické požiadavky; sebecké, egoistické správaniebezohľadný: bezohľadný človekindividualistickýegocentrickýsamoľúby (zameraný na seba, na vlastné ja; svedčiaci o egocentrizme): egocentrická osobnosť, egocentrické sklony; byť samoľúbymzištný (op. nezištný) • ziskuchtivýprospechárskyvypočítavý (ktorý zo všetkého očakáva iba zisk pre seba; sebecký obyč. v materiálnom zmysle): zištný vzťah; sebecké, ziskuchtivé, prospechárske záujmy; vypočítaví ľudiazastar. presebný (Francisci)


    vypočítavý dbajúci len na vlastný úžitok • ziskuchtivýprospechársky: prejavil sa ako vypočítavý, ziskuchtivý, prospechársky egoistasebeckýegoistický: sebecký, egoistický človekzištný (op. nezištný): jeho konanie bolo vždy zištnérafinovanýexpr. prefíkanýľstivý (používajúci klamstvo, faloš, lesť na dosiahnutie vlastného úžitku): rafinovaná žena; prefíkaný, ľstivý advokátpejor.: špekulantskýšpekulatívny: špekulatívne dôvody


    ziskuchtivý p. zištný, vypočítavý


Naposledy hľadané výrazy:

Nárečový slovník: fs, re, zm, et, ima, amb, gav, dať, rka, imn, chc, sok, pil, doma, ofca
Lekársky slovník: anginophobia, m54, r89, opacificatio, n29, y29, boc, z09, c32, t12, r11, rib, ref, zlt, beh
Technický slovník: pp, eof, mer, min, epr, att, dum, not, dsi, bcc, hei, exa, uart, tdab, long
Ekonomický slovník: ob, aj, kj, sm, cd, bh, cm, ova, sey, svb, hsm, dna, kpm, kon, tea
Slovník skratiek: ga, te, gy, cy, mu, il, pos, vyn, baa, cms, h17, pag, m99, zst, t22
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV