Význam slova "prå ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 334 výsledkov (3 strán)

  • práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;

  • práca -e prác ž.

    1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
    užitočná, záslužná p.;
    dať, pustiť sa do p-e;
    mať veľa p-e;
    fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor

    2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
    hľadať p-u, byť bez p-e;
    právo na p-u;
    produktivita p-e, deľba p-e;
    p. roľníka, manažéra;
    Sviatok p-e 1. máj;
    úrad p-e

    3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
    postup prác, výsledky p-e;
    zveriť niekomu dôležitú p-u

    4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e

    5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
    dizertačná, doktorská p., umelecká p.

    6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
    p. srdca, nôh

    mať → plné ruky p-e;
    bez p-e nie sú koláče;
    aká p., taká pláca;
    najprv p., potom pláca;
    márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
    p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje;

  • práceneschopnosť -i ž.

    II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie

  • práceneschopný

    I. príd. neschopný pracovať (pre chorobu): byť p.;

  • práceschopnosť -i ž.

  • práceschopný príd. schopný pracovať: p. človek;

  • práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie

  • práchnivosť -i ž.

  • práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;

  • práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)

  • prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • práčňa, práčovňa -e ž.

    1. miestnosť na pranie: družstevná p.

    2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.

  • prácne prísl.: p. niečo získať;

  • prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup

  • prácny príd. namáhavý, ťažký: p-a výroba;

  • prádelňa, správ. práč(ov)ňa

  • prádelník, správ. bielizník

  • prádlo, správ. bielizeň

  • prámik -a m. ozdobná šnúra na obrubovanie

  • prámikovať nedok. ozdobovať prámikmi

  • prápor -u m.

    1. voj. útvar zložený z niekoľkých rôt: motostrelecký p.

    2. správ. zástava;

  • práporčíčka -y -čok ž. k 2;

  • práporčícky príd.: p. zbor;
    p-a hodnosť

  • práporčík -a mn. -ci m.

    1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi

    2. stredný st. vyšších práporčíkov;

  • práporečník, správ. zástavník

  • práporový príd. k 1

  • opak. prášievať -a

    // prášiť sa

    1. neos. (o prachu ap.) poletovať v drobných čiastočkách, víriť sa: na ulici sa p-i;
    z múčneho vreca sa p-i

    2. odb. (o včelách) zbavovať sa na jar výkalov

    beží, až sa, len sa (tak) p-i rýchlo;
    klame, až sa, len sa (tak) p-i veľmi;

  • opak. prášievať sa

  • prášiť -i nedok.

    1. víriť, rozvirovať prach: nepráš mi tu!

    2. zbavovať prachu (obyč. údermi), vyprašovať: p. koberce

    3. expr. utekať, bežať: p. hore cestou, p. pred bitkou

    4. expr. strieľať, biť: p. do nepriateľa;

  • prask, prásk cit.

    1. napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením, výstrelom ap.: p., zaznel výstrel

    2. naznač. prudké hodenie: vzal pohár a p. ho o zem

  • praskavo, práskavo prísl.

  • praskavý, práskavý príd. znejúci ako pri lámaní, horení a pod.: p. zvuk;

  • práškovací príd. určený na práškovanie: p-ia linka

  • práškovať nedok.

    1. posýpať práškom;
    ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
    poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami

    2. odb. mlieť, drobiť na prášok: p-né kakao

  • práškovitý príd. majúci podobu prášku: p-é hnojivo, p. piesok

  • práškový príd.

    1. rozomletý na prášok, vyskytujúci sa v podobe prášku: p-é hnojivo, p. cukor

    2. používajúci (ako surovinu) prášok: hut. p-á metalurgia výr. kovov a zliatin spekaním kovových práškov

  • prášnica -e -nic ž. jedlá huba hruškovitého tvaru, zamladi biela, bot. Lycoperdon

  • prášok -šku m.

    1. G i -a veľmi jemná suchá čiastočka nejakej látky: p. múky;
    nikde ani p., p-a všade čisto

    2. hmota rozomletá na malé čiastočky: mydlový p., p. do pečiva, p. proti hmyzu;
    zomlieť niečo na p.

    3. liek v podobe drobných, jemných čiastočiek al. i v podobe tabliet: p. proti boleniu hlavy, na spanie;
    hovor. brať p-y;

  • opak. právať -a

  • práve

    I. prísl. vyj. súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť: prišiel p. domov;
    je p. poludnie;
    p. sme to dokončili

    II. čast. zdôrazňuje význ. nasledujúceho výrazu, priam: pekná p. nie je;
    položil to p. pred dvere;
    p. preto;
    p. naopak;
    mám toho p. dosť

  • právne prísl.

  • právnička -y -čiek ž.;

  • právnický príd.: p-á fakulta;
    práv. p-á osoba inštitúcia, organizácia, op. fyzická;

    právnicky prísl.

  • právnik -a mn. -ci m. odborník v práve, znalec práva; kto študuje právne vedy, jurista;

  • právny príd.: p. podklad, p-a norma, p. poriadok, p. zástupca;
    p-a chyba;
    p. štát regulovaný právom;
    p-e vedy vedy o štáte a práve;

  • právo -a práv s.

    1. nárok, oprávnenie odôvodnené zákonnými ustanoveniami al. zvyklosťami: p. na život;
    p. na prácu, na oddych;
    p. hlasovať;
    občianske, politické p-a;
    p-a dieťaťa;
    ľudské p-a;
    volebné p.;
    mať p. na niečo;
    uplatniť svoje p.;
    p. veta

    2. iba jedn. súhrn spoločnosťou ustanovených noriem a predpisov týkajúcich sa istej ustanovizne, odboru ap.: medzinárodné, cirkevné, rodinné, pracovné, trestné p.

    3. iba jedn. postup, ktorým sa uplatňuje právny systém, štátna moc: stanné p.

    4. obyč. mn. práva právne vedy: študovať p-a, p.

    byť v p-e mať pravdu;
    expr. mať niečoho vyše p-a priveľa;

  • právom prísl. oprávnene, zaslúžene: byť p. nahnevaný, byť p. pyšný na niečo

  • právomoc -i ž. oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z práv. vzťahov: súdna p.

  • právoplatne prísl.;

  • právoplatnosť -i ž.

  • právoplatný príd.

    1. proti kt. niet opravného prostriedku: p. rozsudok, p-á voľba

    2. oprávnený podľa zákona, zákonný: p. dedič;

  • prázdninovať nedok. hovor. prežívať prázdniny: p. v Tatrách, pri mori

  • prázdninový príd.: p. tábor

  • prázdniny -nin ž. pomn.

    1. obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niekt. odboroch nepracuje: školské, divadelné p.

    2. obdobie, v kt. platí oslobodenie od príslušných poplatkov: daňové p. pre zahraničných investorov;

  • prázdno

    I. -a s. prázdny priestor, prázdnota: rútiť sa do p-a

    hľadieť, dívať sa do p-a neprítomne

    II. prísl.

    1. tupo, bezducho: hľadí na mňa p.

    2. vetná prísl. pusto: v dome je p.

  • prázdnosť -i ž. bezobsažnosť

  • prázdnota -y ž. prázdno: p. ulíc;

    zívať p-ou byť prázdny

  • prázdny príd.

    1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok;
    p. zošit nepopísaný;

    2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život

    3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň

    p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí;
    mlátiť p-u slamu;
    prísť s p-ymi rukami;
    mať p-e vrecko nemať peňazí;

  • prémia -ie ž.

    1. odmena v (tipovacej) súťaži;
    ekon. osobitná odmena za zvýšený výkon, vysokú akosť, úsporu ap.: získať p-iu;
    štvrťročná p., p. za prekročenie úloh

    2. dar za splnenie istých podmienok: knižná p.;

  • prémiovať nedok. i dok. odmieňať, odmeniť prémiou: p. mimoriadne výkony, p. zamestnancov

  • prémiový príd.: p. poriadok, p-á kniha;
    p-é sporenie

  • préria -ie ž. trávnatá step v miernom pásme Sev. Ameriky;

  • prériový príd.

  • préteritum -ta s. lingv. minulý čas

  • prézentný príd.

  • pri príležitosti predl. s G: blahoželanie pri p. narodenín

  • príbeh -u m. čo sa stalo, príhoda, udalosť, historka: p. z mladosti, zo života;
    rozprávať p.

  • príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;

  • príbojový príd.

  • príbor -u m. súprava náčinia, ktorým jeme (lyžica, vidlička, nôž): nehrdzavejúci p.

  • príborník -a m. skriňa na príbor a ďalší riad, kredenc

  • príbuzenský príd.: p. pomer;

    príbuzensky prísl.

  • príbuzenstvo -a s.

    1. vzťah vzniknutý rodom al. sobášom: pokrvné p.

    2. hromad. príbuzní ako celok, rodina: na svadbe bolo celé p.;

  • príbuzne prísl.;

  • príbuznosť -i ž.

    II. príbuzný m., príbuzná ž. spojený/-á rodom al. sobášom: mať veľa p-ch;
    pokrvný p.

  • príbuzný

    I. príd.

    1. spojený rodom al. sobášom: p-é rodiny;
    byť s niekým p.;
    je to p-á mojej žene

    2. blízky pôvodom, obsahom, znakmi: p-é jazyky, p-é vedné odbory;

  • príbytok -tku m. kniž. obydlie, byt, dom; izba: ľudské p-y

  • príčastie -ia s. gram. neurč. slovesný tvar s podobou príd. m.: trpné p. (napr. vrátený), prítomné činné p. (napr. vracajúci)

  • príčesok -sku m. vlasová vložka do účesu

  • prícestný príd. stojaci pri ceste: p. hotel

  • príčetne prísl.;

  • príčetnosť -i ž.

  • príčetný príd. ovládajúci rozumom svoje konanie, op. nepríčetný; svedčiaci o tom: bol ešte p.;
    byť v p-om stave;

  • príchlop -u m., príchlopka -y -piek ž. príklop(ka), vrchnák, veko

  • príchod -u m.

    1. prídenie, prichádzanie na miesto: oneskorený p.;
    oznámiť svoj p.;
    p. vlaku;
    p. dieťaťa na svet narodenie

    2. začiatok (význ. 2): p. zimy

    3. miesto, kade sa prichádza, prístup: p. k vlakom, p. do zámku;

  • príchodový príd.: p-á cesta

  • príchuť -i ž.

    1. vedľajšia chuť: sladkastá p. vína;

    2. chuťová prísada do potravín a nápojov: rumová p. do pečiva

  • príchytka -y -tiek ž. prostriedok na prichytávanie;
    tech. dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny

  • príčina -y -čin ž.

    1. jav, kt. podmieňuje vznik iného javu: p-ou smrti bol zápal pľúc

    2. dôvod, pohnútka: mať p-u na smútok, hnev;
    trápi sa bez p-y;
    z tejto p-y, z týchto p-n preto;

  • príčinlivo prísl.;

  • príčinlivosť -i ž.

  • príčinlivý príd. usilovný, snaživý, agilný: p. pracovník;

  • príčinne prísl.;

  • príčinnosť -i ž.

  • príčinný príd.: p-á súvislosť;

  • prídavkový príd.

  • prídavný príd. kt. sa k niečomu pridáva: p-á nádrž;
    tech. p-é kovy;
    lingv. p-é meno ohybný slovný druh, kt. vyj. vlastnosti predmetov, javov

  • prídavok -vku m.

    1. čo sa pridáva: mydlo s p-om glycerínu

    2. príplatok: p-y na deti;

  • prídel -u m. prideľované množstvo: malý p. surovín, uhlia

  • prídomie -ia s. priestor pri dome

  • prídomok -mku m. šľachtický predikát

  • prídržný príd. určený na pridŕžanie: p-á matica

  • prídych -u m.

    1. náznak: p. irónie v hlase

    2. lingv. hrtanový zvuk sprevádzajúci niekt. spoluhlásky (napr. v germánskych jazykoch), aspirácia

  • príhoda -y -hod ž. čo sa prihodilo, stalo, udalosť, príbeh: p-y z detstva, zaujímavá p. zo života;
    lek. vážne akútne ochorenie: náhla srdcová p.

  • príhodný príd. vhodný, primeraný: p-á chvíľa, p-é miesto

  • príhovor -u m.

    1. krátky prejav, prívet: sviatočný p.

    2. prihovorenie sa (význ. 2) za niekoho: na môj p. dostal odmenu

  • príjazd -u m. odb.

    1. príchod dopr. prostriedkom: p. pretekárov

    2. prístup vozidlom k niečomu: p. na autostrádu;

  • príjazdový príd.: p-á cesta

  • príjem -jmu m.

    1. prijatie (význ. 1, 3, 4), prijímanie: p. tovaru;
    p. televízneho signálu;
    p. pacientov do sanatória

    2. výsledok hosp. činnosti, obyč. peňaž. zisk; jeho zachytenie v účt. knihe, liste;
    op. výdavok: štátne p-y, čistý p.

    3. zárobok plynúci najmä z prac. pomeru: mesačný p. pracovníka

  • príjemca -u mn. -ovia m. kto niečo prijíma, prijímateľ: p. listu;

  • príjemkyňa -e -kýň ž.

  • príjemne prísl. i vetná prísl.: p. voňať;
    je tu p.;

  • príjemnosť -i ž.

  • príjemný príd. milo, pekne, lahodne, sympaticky pôsobiaci: p. človek, p. večer, p-á vôňa, p-á správa, p-é prekvapenie;

  • príkaz -u m. autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho: splniť p-y vedúceho;
    peňaž. prevodný, inkasný p.;
    trvalý p.

    dať p. prikázať;

  • príkazca -u mn. -ovia m. práv. osoba, kt. dáva príkaz, mandant

  • príkazový príd.: p-é dopravné značky

  • príklad -u m.

    1. kto al. čo môže byť vzorom správania, konania: byť p-om v práci;
    žiarivý p. obetavosti;
    brať si p. z niekoho, z niečoho;
    slúžiť ako p.

    2. konkrétny prípad, kt. niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje: typický p. zo života, ilustrovať tvrdenie na p-och

    3. mat. úloha na riešenie

    p-y priťahujú

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: dhh, snm, business inteligence, iqd, �� udi��, dpf, mkm, trí, gep, ud, sku, hlk, vi, f, jsp
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV