Význam slova "prã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

príkladne prísl.: p. sa správať;

príkladnosť -i ž.

príkladný príd. slúžiaci za príklad, vzorný: p. vzťah k práci, p. rodinný život;

príklon -u m. priklonenie sa (význ. 2): p. k väčšine

príklop -u m., príklopka -y -piek ž. prostriedok na uzatváranie niečoho, veko, vrchnák, príchlop(ka): p. na misu

príkon -u m. elektrotech. energia odobratá elektr. spotrebičom za časovú jednotku: p. zosilňovača

príkorie -ia s. krivda, neprávosť, bezprávie: prežiť veľké p., robiť niekomu p.

príkrasa -y -ras obyč. mn. ž. prikrášlenie, prikrášľovanie: opísať niečo bez p-s

príkriť sa -i dok. protiviť sa, priečiť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: mastné jedlo sa mi p-i

príkrm -u m.

1. príloha (význ. 3): múčny, zeleninový p.

2. prídavok k výžive zvierat: nerastný p.

príkro prísl.: p. stúpať;
p. konať;
p. chutiť;

príkrosť -i ž.

príkrov -u m. prostriedok na zakrytie niečoho: sklenený p.;

príkry príd.

1. prudko stúpajúci al. klesajúci, strmý: p. svah, p-a cesta

2. prísny, strohý, hrubý, tvrdý: p. človek, p-e slová

3. výrazný, silný: p-a bolesť, p-e rozpory

4. nepríjemný, odporný: p-a chuť;

prílepok -pku m. niečo dodatočne pripojené, prívesok: garáž je tam ako p.

prílet -u m. priletenie (význ. 1), prilietanie: p. vtákov, lietadla

prílev -u m. pribúdanie, vzrast, príliv, op. odlev: p. obyvateľstva do miest;
p. vkladov

príležitosť -i ž. priaznivá, vhodná okolnosť, chvíľa, situácia: využiť p., čakať na p., premeškať p.;
pracovná p. možnosť zamestnať sa

● p. robí zlodeja;

príležitostne prísl.

príležitostný príd. uplatňujúci sa, konaný pri istej príležitosti: p. prejav, p-á kúpa;

príliš prísl. nad náležitú mieru, nadmieru, priveľmi: p. často, p. veľa, p. dobre;
je na to p. mladý;
vzal si to p. k srdcu

prílišne prísl.

prílišný príd. nadmerný: p-á horlivosť, námaha, ochota;

príliv -u m.

1. periodické stúpanie morskej hladiny, op. odliv

2. prílev: p. obyvateľov do miest

príloha -y -loh ž.

1. tlačovina pripojená ako dodatok, doplnok: nedeľná p. novín, obrázková p. časopisu

2. priložená listina, ktorou sa niečo potvrdzuje: p-y k žiadosti o byt

3. pokrm podávaný k mäsu, príkrm

príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske

príložný príd. odb. kt. sa k niečomu prikladá: p. uhlomer, p. uholník

prím -u m. hud. prvé husle: hrať p. i fraz. byť prvým, viesť

príma¹ -y ž.

1. hud. prvý st. v stupnici; pomer dvoch tónov rovnakej výšky

2. prvá trieda osemročného gymnázia

príma² hovor.

I. príd. neskl. výborný, vynikajúci, znamenitý: p. človek, p. obed

II. prísl. a vetná prísl. výborne, vynikajúco, znamenite: mať sa p., bolo tam p.

prímas -a m. cirk. hlavný (prvý) arcibiskup v krajine;

prímeno -a -men s. ďalšie meno pridané k priezvisku

prímer -u m. kniž. prirovnanie

prímerie -ia s. dohoda bojujúcich strán o dočasnom zastavení bojov

prímes -i ž., prímesok -sku m. čo je do niečoho primiešané, primiešanina: zem s p-ou rašeliny;
materiál bez p-sku

prímestský príd. kt. je v blízkosti mesta: p-á oblasť

prímorie -ia s. kraj pri mori;

prímorský príd.: p-é štáty, p-é podnebie

prínos -u m. prinesenie novej hodnoty, nového prvku: p. k boju za mier, cenný p. do literatúry

príp. skr. prípadne

prípad -u m.

1. jednotlivý jav; čo sa stalo, prihodilo: typický p., p. smrti;
právny, lekársky p., poistný p., oznámiť p. polícii;
sú p-y, keď ... stáva sa

2. predpokladaný, očakávaný jav, možnosť, eventualita: ušetriť si niečo na p. choroby;
byť pripravený na všetky p-y;
po p-e → poprípade

● z p-u na p. jednotlivo, osobitne;

prípadne čast.

1. pripája aktuálny výraz, eventuálne, respektíve: napíš, p. zatelefonuj

2. azda, vari: nech prídu p. aj rodičia

prípadný príd. kt. sa môže vyskytnúť, možný, eventuálny: p-é zmeny plánu, p-é otázky

prípecok -cka m. múrik v podobe lavice pri peci: ležať na p-u

prípis -u m. úr. písomné oznámenie: dostať p. z ministerstva

prípisok -sku m. písomný dodatok, poznámka k textu

prípitok -tku m. pripitie; príhovor prednesený pri pripíjaní: zdvihnúť pohár na p.;
povedať p.

príplatok -tku m. suma priplácaná k zákl. sume: rýchlikový p.;
p. na stravu;
výkonnostný p.

prípoj -a m. nadväznosť dopr. spojenia na staniciach; nadväzný dopr. prostriedok: vlak má p. o 8. hod.;
čakať na p.;

prípojka -y -jok ž. vec, stav. jednotka, kt. niečo pripája: vodovodná, horúcovodná, plynová p.;
železničná p.;
hadicová p.

prípojný príd.: p. vlak nadväzný

prípona -y -pon ž. lingv. časť slova, kt. sa pripája k základu slova, sufix: gramatická, slovotvorná p.;

príponový príd.

príprah -u m. dodatočne pripriahnutý záprah;
dopr. pripnutý výpomocný rušeň;

príprahový príd.: p. rušeň

príprava -y -rav ž.

1. činnosť, ktorou sa umožňuje uskutočnenie niečoho: p-y na jarné práce, p. na skúšku

2. zhotovovanie niečoho: p. jedál, liekov, krmiva

3. pomocné veci použ. na zhotovenie niečoho: krajčírska p.

prípravka -y -viek ž. hovor. prípravná škola, prípravný kurz

prípravný príd. určený na prípravu: p-é práce, p. výbor, p-á trieda, p. tréning;
práv. p-é konanie

prípravok -vku m. chem. výrobok pripravený na použitie, preparát: čistiaci, liečebný, kozmetický p.

prípravovňa, prípravňa -e ž. miestnosť, kde sa niečo pripravuje: p-ovňa krmív

prípustnosť -i ž.

prípustný príd. kt. možno pripustiť, dovolený: p-á rýchlosť, p-é zaťaženie;
je to p-é iba vtedy, keď ...;

prírastkový príd.: p. zoznam kníh

prírastok -tku m.

1. pribudnutie rastom; zväčšenie množstva, počtu: p. stromu;
p. obyvateľstva, hmotnostný p., ročný p. výroby

2. jednotlivec, počet, hodnota, o kt. sa niečo zväčšilo: p. do rodiny dieťa;
p-y do knižnice;

príraz -u m.

1. tel. zovretie lana al. žrde pri šplhaní

2. hud. melodická ozdoba

príroda -y ž.

1. súhrn všetkých vecí a javov na svete, kt. nevznikli zámernou ľudskou činnosťou: živá, neživá p.;
človek pretvára p-u;
filoz. svet, skutočnosť, realita

2. voľná krajina mimo ľudských obydlí: ísť na prechádzku do p-y;
ochrana p-y;
škola v p-e v rekreačnom stredisku, zotavovni ap.

3. prirodzená povaha, prirodzenosť: je od p-y slabý;

prírodnina -y -nín ž. odb. nerast, rastlina al. živočích ako predmet skúmania, najmä v škole

prírodný príd.

1. k 1, 2: p-é bohatstvo, p-é javy, p-é zákony;
p-á rezervácia;
p-é vedy

2. prirodzený (význ. 2), op. umelý: p. ľad;
p. hodváb zo surovín živočíšneho pôvodu;
kuch. p. rezeň neobalený

prírodopis -u m. veda zaoberajúca sa opisom živočíchov, rastlín a nerastov; príslušný vyučovací predmet;

prírodopisec -sca m. odborník v prírodopise;

prírodopisecký príd.

prírodopiskyňa -e -kýň ž.;

prírodopisný príd.: p-é zbierky

prírodoveda -y ž. veda o prírode;

prírodovedec -dca m. odborník v prír. vedách;

prírodovedecký príd.: p-á fakulta

prírodovedkyňa -e -kýň ž.;

prírodovedný príd.

príruba -y -rub ž. tech. časť rúrok, armatúr ap. určená na pripájanie;

prírubový príd.

príručka -y -čiek ž.

1. prehľadne napísaná kniha zahŕňajúca poznatky istého odboru: p. slovenskej výslovnosti;
turistická p.

2. hovor. príručná knižnica

príručný príd. kt. je naporúdzi, určený na bežné používanie: p-á knižnica, lekárnička

prísada -y -sad ž. látka, kt. sa do niečoho pridáva: meď s p-ou cínu, penivá p. do kúpeľa

prísaha -y -sah ž. slávnostné potvrdenie pravdivosti niečoho al. sľúbenie niečoho;
náb. volanie Boha za svedka pravdy: vojenská p., zložiť p-u, krivá p., výsluch pod p-ou

prísažne prísl.

II. prísažný m. hist. člen obecnej al. mestskej rady

prísažný

I. príd. vzťahujúci sa na prísahu: p-á výpoveď, formula;
p. znalec;

prísediaci m. člen komisie ap. zúčastňujúci sa na rokovaní: p. súdu, na skúške

príšera -y -šer ž. obluda (význ. 1), netvor, strašidlo, mátoha: rozprávková, nočná p.;

príšerne prísl.: p. zarevať;
p. ma bolí hlava;

príšernosť -i ž.

príšerný príd.

1. vzbudzujúci hrôzu, strach, hrozný, strašný, obludný: p-é sny;
p-é dunenie kanonády

2. hovor. expr. veľmi veľký, ohromný, nesmierny: p. strach, p-á bolesť;

prískok -u m. odb. krátky beh so zaľahnutím

príslop -u m. plytké vysokohorské sedlo

príslovečne prísl.

príslovečný príd. známy (význ. 1), povestný, typický: p-á slovanská pohostinnosť;
p. anglický pokoj;

príslovie -ia s. zhustený výraz ľud. múdrosti s obrazným rázom a poučným zámerom: bibl. Kniha p-í

príslovka -y -viek ž. lingv. neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť deja, vlastnosti al. okolnosti, adverbium;

príslovkový príd.: p-é určenie vetný člen rozvíjajúci sloveso al. príd. m.

prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
dal p., že nesklame;

prísľubový príd.

príslušenstvo -a s. súbor vecí potrebných na riadne používanie niečoho: mixér s p-m, byt s p-m, p. stroja

príslušníčka -y -čok ž.

príslušník -a mn. -ci m.

1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR

2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

príslušnosť -i ž.

1. zaradenosť do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: národná, štátna, politická p.

2. práv. okruh pôsobnosti orgánov: miestna p.

príslušný príd.

1. oprávnený niečo vykonávať, kompetentný: obrátiť sa so žiadosťou na p. úrad

2. zodpovedajúci niekomu, niečomu, náležitý, vhodný, patričný: privítať hosťa s p-ou úctou;
vydať p-é pokyny

3. vzťahujúci sa na to, čo k tomu patrí, patričný: preštudovať p-ú literatúru;
odpoveď je na p-om mieste

príslužba -y -žieb ž. lek. slang. pohotovosť nemocničného lekára mimo pracoviska: mať p-u, platiť zdravotníkov za p-y

prísne prísl.: p. potrestať niekoho, p. zachovávať tajomstvo;
p. hľadieť na niekoho;

prísnosť -i ž.

prísny príd.

1. kt. neodpúšťa, neprepačuje (chyby, previnenia ap.), neúprosný, tvrdý: p-i rodičia, p. učiteľ, vedúci;
p-e nariadenie, p. trest

2. nedovoľujúci výnimku, dôsledný: p-a diéta, p-a špecializácia, p-a kontrola

3. vážny (význ. 1), odmeraný, chladný: p. pohľad, p. hlas;

príspevkový príd. k 1, 3: p-á organizácia;
mať p. ráz

príspevok -vku m.

1. peňaž. suma al. vec, ktorou sa na niečo prispieva: členský p., vyživovací p.

2. čím niekto k niečomu prispieva: p. k riešeniu vážnej ekologickej situácie

3. kratšia vecná stať v tlači, rozhlase ap.; kratší prejav: mať p. v odbornom časopise;
diskusný p.;

prísť príde prídu príď! prišiel dok.

1. chôdzou al. dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť, op. odísť: p. domov;
p. niekde pešo, autom, vlakom;
p. do práce včas;
p. na návštevu k priateľovi;
p-l k nám po čerešne;
p. na pohreb

2. (o dopr. prostriedku) pohybom sa niekam dostať, dôjsť, op. odísť: vlak dnes p-l presne;
autobus ešte nep-l

3. pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie ap., dôjsť, op. odísť: p-l k nám nový vedúci

4. vrátiť sa odniekiaľ na pôv. miesto, dôjsť: p. domov z vojny, p. z dovolenky

5. obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou, dôjsť: p-la ku mne, aby som jej pomohol

6. byť dopravený, doručený, dodaný, dôjsť: noviny dnes ešte nep-li;
p-l mi list;
tovar p-e zajtra

7. začať jestvovať, dôjsť, nastať: p-li veľké dažde;
po zime p-e jar;
naraz p-la choroba

8. dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii, dôjsť: p. do ťažkého položenia;
p. do pomykova;
p. do reči stať sa predmetom a) rozhovoru b) ohovárania;
p. do druhého stavu oťarchavieť;
p. do módy stať sa módnym

9. dostať sa niekam, ocitnúť sa na nejakom mieste, dôjsť: p. do nemocnice;
za to p-te do väzenia

10. získať, nadobudnúť niečo, dôjsť: p. k peniazom;
ľahko p-l k zlatu

11. byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť, dôjsť: p. o zamestnanie;
p. o peniaze;
vo vojne p-la o syna;
p. o oči

12. postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho, dôjsť: p-l na mňa spánok;
p-la na ňu slabosť;
neos. p-lo mi zle, clivo;
dobre mu p-lo, že videl matku

13. ujsť sa, pripadnúť v istom pomere, dôjsť: na každého p-e liter vína

14. náhodne sa naskytnúť, dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo p-lo;
žije, ako p-e

15. úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť, dôjsť: p. na stopu zločinu;
p. na chybu v účtoch

16. hovor. patriť ako odmena, odplata: koľko p-e od ušitia, za ušitie kabáta?

17. hovor. stáť² (význ. 1): p-e to lacnejšie, keď to urobíš doma

18. hovor. neos. p-e, p-lo (bude, bolo) treba: p-lo nám ísť kus cesty pešo

19. hovor. neos. p-e na to bude záležať na tom: keď p-e na to, nemusíme ísť nikde

20. nastať, uskutočniť sa, dôjsť: p-lo k revolúcii;
očakávame, že p-e k zlepšeniu

● p. s prázdnymi rukami nedoniesť nič;
p. na amen na koniec;
kto → prv p-e, prv melie;
expr. p. niekomu na krk prisťahovať sa k niekomu, začať mu byť na príťaž;
p-lo mi na rozum, na um spomenul som si;
nechce mu to p. na jazyk nevie nájsť vhodný výraz;
p-e rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať;
p-la reč na to začalo sa o tom hovoriť;
p-lo to na pretras začalo sa o tom hovoriť;
p. s niekým do rodiny stať sa príbuzným;
p. do riadnych, normálnych koľají začať usporiadane žiť, vyvíjať sa;
p. navnivoč znehodnotiť sa;
p. niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho;
nemôcť p. niekomu na meno hovoriť zle o ňom;
p. do hotového, k hotovému;
p. (ako) na hotové získať niečo bez vlastného pričinenia;
p-lo na lámanie chleba nastal rozhodujúci okamih;
p. niekomu do cesty začať mu prekážať;
p. niekomu na mušku ocitnúť sa v blízkosti;
p. niekomu pod ruky dostať sa do blízkosti;
p-e mu z očí bude mu zle (od urieknutia);
p-lo na moje slová mal som pravdu;
p. niekomu na oči ukázať sa;
p. na svet narodiť sa;
p. o život zahynúť;
expr. p-e na psa mráz nenáležité konanie sa vždy vypomstí;
p. k moci, k veslu dostať sa k moci;
p. k sebe nadobudnúť vedomie;
p. k rozumu spamätať sa;
nemôže k ničomu p. nemôže nič nadobudnúť;
p. o rozum zblaznieť;
p. si na svoje dobre pochodiť;
keď na to p-e ak bude treba;

prístav -u m. miesto upravené na pristávanie lodí: riečny, námorný p.;

prístavba -y -vieb ž.

1. pristavovanie: p. továrenskej haly

2. dodatočne pristavaná časť budovy, prístavok: drevená p. skladu

prístavisko -a -vísk s. časť brehu upravená na pristávanie lodí

prístavný príd.: p-é mesto, p-á krčma

prístavok -vku m.

1. prístavba (význ. 2): palác s p-ami

2. sedadlo pristavené vedľa stálych sedadiel: p-y v kine, v divadle

3. gram. voľne pripojený zhodný vetný člen podobný prívlastku, apozícia

prístelka -y -liek ž. dodatočne pridané lôžko

prístenok -nku/-a m.

1. krytý priestor pozdĺž 1 strany domu

2. vedľ. menšia miestnosť pripojená k väčšej miestnosti: p. pre rubačov

3. úzky múrik pri stene: sedieť na p-u

príštipkár -a m. v min. obuvník, kt. iba opravoval obuv;