Význam slova "iãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 811 výsledkov (7 strán)
-
a i. skr. a iné, a iní, a inde
-
babušiť nedok. expr. priveľmi obliekať: b. deti nie je zdravé;
b. sa do teplého vlniaka -
bakšiš -a m. subšt. prepitné, obslužné; úplatok: dostať, dať b.
-
balušiť nedok. expr.
1. hovoriť v horúčke, zo sna, blúzniť: celú noc b-l
2. plašiť, znepokojovať, mátať: b-la ju zlá predstava
-
bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím -
bedačiť nedok. expr. bedár(č)iť, živoriť: ľud na Kysuciach b-l
-
bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l
-
bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.
-
bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký príd. expr. (čisto, krásne) biely: b. sneh;
b-á košieľka;
bielučičký/bielulinký biely veľmi biely; -
blahorečiť nedok.
1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom
2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného
-
blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil
-
blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.
-
blížiť sa -i nedok.
1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde -
bočiť nedok.
1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa
-
buntošiť nedok. expr. poburovať, búriť, burcovať: b. proti niekomu, niečomu;
b. ľud;
b-enie záškodníkov -
búšiť1 -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕsbúšiť2 -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca -
celučký, celučičký, celunký, celulinký príd. expr. celý: c. deň;
c. celý, celý c. (pri zdôraznení) -
čepčiť nedok. strojiť (mladuchu) do čepca: č-enie mladuchy
-
čevapčiči neskl. s. (srb. a chorv.) kuch. opekané šúľky z mletého mäsa
-
chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu
-
chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.
1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu
2. byť chatárom (význ. 2)
-
chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie
-
chytráčiť -i nedok. hovor. pejor. chytrácky konať: veľmi rád ch-l;
ch-enie mu nepomohlo -
či
I. spoj.
A. podraď. uvádza vetu
1. predmetovú: pýtal sa, či prídem;
neviem, či do rána dožije2. podmetovú: nie je isté, či bude schôdzka
3. prívlastkovú: kladieme si otázku, či časopis plní svoje poslanie
4. príslov. dôvodovú: zľakol sa, či si otec neublížil
5. účelovú: pozeral, či sa nevracia;
zastavil sa u nás, či sme doma6. prípustkovú v dvojčl. výraze uvedenom spojkami či – či, či – alebo: či sa nám to páči, či nie/alebo nie, musíme ta prísť
B. priraď.
1. často vo výraze a či al. v dvojčl. spoj. či či, či – alebo vyj. vylučovací vzťah: tak či tak, onak;
bude sa páčiť piva (a) či vína?2. je súčasťou dvojčl. spoj. či – či, kt. vyj. zlučovací vzťah, i – i, aj – aj: či v zime, či v lete;
či piatok, či sviatok stále3. vyj. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia: na brehoch veľkých riek či jazier;
stretávam priateľov či známych;
šesť či sedem minútII. čast. uvádza vetu
1. opytovaciu: či som ti nevravel?
2. zvolaciu: či nám len bude sveta žiť!
3. hovor. expr. že či v odpovedi na otázku vyj. dôrazné prisviedčanie, pravdaže: máš ju rád? že či!
4. či nie? zdôrazňuje platnosť výpovede: veď je to jednoduché, či nie?
III. cit. je súčasťou výrazu či čo?, kt. vyj. pochybnosť, neistotu (obyč. v otázke): potratil si rozum, či čo?
-
čičíkať -a nedok. expr.
1. hojdaním tíšiť, uspávať (dieťa): č. vnúča
2. robiť pokojným, utišovať, chlácholiť: č. niekoho sľubmi, č. si svedomie
-
čičíkavo prísl.
-
čičíkavý príd. expr. utišujúci, chlácholivý: č. hlas, č-é reči;
-
čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle -
čiže
I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív
II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!
-
čižma -y -žiem obyč. mn. ž. vysoká obuv zakrývajúca celé lýtka: gumové, vojenské č-y;
rozpráv. → sedemmíľové č-y; -
čižmička -y -čiek ž.
1. zdrob. k čižma: detské č-y
2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y
-
cvičiť nedok.
1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí;
vedľa cvičia športovci2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať
3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie;
c. psa poslúchať;
c. si pamäť;
c-li ho za pyrotechnika// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach;
c. sa v trpezlivosti -
darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň
-
dievčička -y -čiek ž. zdrob.
-
dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti
-
dlabčiť, dlapčiť nedok. šliapať po niečom, pošliapavať, udupávať: deti d-ia trávu v parku
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode -
dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.
-
dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký príd. expr. dobrý;
-
docvičiť dok.
1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;
-
dofajčiť -jč/-i! dok. skončiť fajčenie, prestať fajčiť: d-l a odišiel;
ned-ená cigareta; -
dojčiť dojč/-i! nedok. živiť (dieťa) vlastným materským mliekom, pridájať: d-iaca matka
-
dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov
// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome
-
dokončiť -nč/-i! dok. doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť: d. skladbu, stavbu, d. štúdiá;
-
dokrčiť dok. pokrčiť, zhúžvať, dokrkvať: d. si šaty
// dokrčiť sa: šaty sa v kufri d-li
-
doliečiť -i dok. dokončiť liečenie: úplné d-enie pacientov;
-
doložiť dok.
1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún;
d-l, aby prevážilo2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l;
d-l niekoľko viet a rozlúčil sa3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu;
hodnoverne d-ené údaje;
slovo d-ené v starých pamiatkach; -
doporučiť, doporučovať, správ. odporučiť, odporúčať
-
doriešiť -i dok. úplne vyriešiť: d. ubytovanie výletníkov
-
doručiť dok. dopraviť, odovzdať na určené miesto, adresátovi: d. balík, oznámenie;
-
došiť -je -jú dok. skončiť šitie, prestať šiť: d. oblek;
d-la a vstala; -
doskočiť dok.
-
doslúžiť -i dok. skončiť službu, prestať slúžiť: d-l ako učiteľ;
uniforma d-la opotrebovala sa; -
dostačiť dok. zastaráv. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok ned-l pre všetkých;
sama na gazdovstvo ned-í; -
dosušiť dok. dokončiť sušenie, úplne vysušiť: d. mládzu, bielizeň;
-
dosvedčiť dok. podať svedectvo, potvrdiť: d-m ti, že si bol doma;
písomne d. niečo; -
dotlačiť2 dok.
2. dodatočne vytlačiť z pôv. al. novej sadzby: d. rozobratý slovník;
dotlačiť1 dok.
2. tlačením zdeformovať, domliaždiť: d. jahody v taške;
-
doučiť dok.
1. učením doplniť (vedomosti): d. žiakov fyziku
2. skončiť učenie, prestať učiť: d-l už v päťdesiatke;
práve d-la hodinu; -
dovážiť -i dok.
-
dovŕšiť -i dok. dokončiť, skončiť, zavŕšiť: d. skladbu, d. prácu, víťazstvo, d. 50. rok života;
-
dožičiť dok. ochotne umožniť užitie, vlastnenie, dopriať: d. ľuďom slobodu, slobody, d. niekomu úspech;
každému d-í// dožičiť si rád si užiť (dobré), dovoliť si, dopriať si: d. si dobrého vína, d. si oddych(u)
-
dožiť -je -jú dok. skončiť život, prestať žiť: d. svoj život v pokoji;
-
dražiť nedok. predávať al. kupovať na dražbe, licitovať: d-ená vec
-
drepčiť drepč/-i! nedok. expr. tancovať, krepčiť: mladí veselo d-ia
-
drobčiť -bč/-i! nedok. expr. robiť drobné kroky (pri kráčaní, pri tanci): starček d-l po dvore;
d. na parkete -
družička -y -čiek ž.
1. zdrob. k družica
2. družica (význ. 1)
-
družiť sa nedok. kniž.
1. pridávať sa ako ďalší člen, pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k vedúcej osobnosti sa d-í generácia básnikov
2. spájať sa, zjednocovať sa: cit sa uňho d-í s rozumom
3. zoskupovať sa, zhromažďovať sa: študenti sa d-ia okolo svojho učiteľa
-
dupčiť nedok. expr. dupkať (obyč. v tanci): mládenci sa krútia a d-ia
-
dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y;
d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých;
Dušičky pamiatka na zosnulých● expr.: mať malú d-u báť sa;
robiť niečo s malou d-ou so strachom -
dušičkový príd. k Dušičky: expr. d-é počasie daždivé, hmlisté
-
dušiť sa nedok. zaverovať sa slovami na moj dušu, dušovať sa, expr. tvrdiť: d-l sa, že je to pravda
-
fajčiť fajč/-i! nedok. vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku: f. cigaretu, fajku, z fajky;
slang. f. trávu marihuanovú cigaretu;● f-í ako Turek veľa;
-
fanúšička -y -čiek ž.
-
frajerčiť sa, frajerčiť nedok. hovor. expr.
1. mať frajerku, frajera
-
fuškárčiť -i nedok. hovor. robiť fušky
-
háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol
-
hájničiť nedok. hovor. byť hájnikom
-
harušiť, harusiť nedok. expr.
1. karhať, hrešiť: matka h-í deti
2. hromžiť, hrešiť, nadávať: h. na neporiadky;
h-í, že neprišli -
hašiš -a m. narkotická látka z ind. konopí: fajčiť h.
-
hemžiť sa nedok.
1. hmýriť sa, mrviť sa: ľudia sa h-ia (ako mravce)
2. byť plný niečoho (pohybujúceho sa): ulice sa h-ia ľuďmi;
úloha sa h-í chybami -
hlušiť nedok. expr.
1. biť, tĺcť, mlátiť; udierať: h-l chlapca palicou;
h. do klincov -
horčicový, horčičný príd.: h-é semeno
-
horšiť sa -rš/-i! nedok.
1. zhoršovať sa: počasie sa h-í
2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou
-
hračička -y -čiek ž. zdrob. k 1
-
hračkáriť, hračkárčiť -i nedok. pejor. samoúčelne sa pohrávať s niečím: h-enie so slovami
-
hraničiť nedok.
1. mať spoločné hranice, susediť: náš štát h-í aj s Poľskom, pozemok h-í s horou
2. byť blízky, podobný niečomu: jeho správanie h-í s bezočivosťou
-
hrčiť sa nedok. expr. tisnúť sa dovedna, zoskupovať sa: deti sa h-ia okolo matky
-
hrdlačiť nedok. expr. lopotiť (sa), drieť, drhnúť: h. na poli, h. na cudzích ľudí
-
hrešiť nedok.
1. náb. prestupovať Boží zákon, páchať hriech(y)
2. prehrešovať sa, previňovať sa: h. proti svojim zásadám, proti zdraviu
3. dôrazne napomínať, karhať: matka h-í dieťa
● expr. h. ako pohan, ako kočiš veľmi;
expr. h-í, až sa hory zelenajú veľmi, mnoho;
kto spí, neh-í; -
hrúžiť sa -i nedok. kniž. ponárať sa, noriť sa, potápať sa: h. sa do vĺn;
-
hubárčiť -i nedok. hovor. zbierať huby
-
i1, í1 neskl. s.
1. samohláska a písmeno
2. v skr. a zn.: a i. a iné, a iný, a inde;
o. i. okrem iného;
I rím. číslica 1i2
I. spoj.
A. priraď. vyj.
1. zlučovací vzťah, aj; spája a) s dôrazom členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: je lekárom i hudobníkom (zároveň);
i hanbí sa, i žiaľ cíti;
zem praská i studňa vysychá b) významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: starí i mladí všetci;
deň i noc stále;
telom i dušou c) opakované zámenné výrazy sem i tam, to i to, tu i tam, kt. vyj. sporadickosť2. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba i, nielen – ale i;
pozerá sa, ba i pomáha;
nielen kričal, ale i nadával3. odporovací vzťah, obyč. v spojení s ukaz. zám., ale: mal kocúra i ten zdochol
4. dôsledkový vzťah; nuž, a tak, preto: zdržali ho i prišiel neskoro
5. vysvetľovací vzťah obyč. vo výrazoch i tak, i to; aj tak, veď: nešiel nikam, i tak pršalo
B. podraď. i čo, i keby, i keď, čo i vyj. krajnú podmienku: i keby nechcel, musí poslúchnuť;
starel sa do toho, i keď nemuselII. čast.
1. uvádza (oznam.) vetu: i rozplakal sa
2. obyč. vo výraze čo i len vyj. hodnotiaci postoj k výrazu poukázaním na krajnú možnosť, hoci (len), aspoň: keby si bol čo i len naznačil
3. zdôrazňuje pripojený výraz; aj: vrátil sa i druhý raz
III. aj í2, íí cit. vyj. prekvapenie, údiv ap.: í, ty si to vedel?
-
iá [i-á] cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva somár
-
iľjušin -a m. typ rus. lietadla (podľa konštruktéra rovnakého mena)
-
ión [i-ón] -a/-u m. fyz. elektricky nabitá častica vzniknutá z atómu al. molekuly ubratím al. pridaním elektrónu;
-
iónový príd.: i-á väzba
-
išpán -a m. hist.
1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)
2. správca na majetku uhorských feudálov;
-
išpánsky príd.;
-
išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána
-
jašiť sa nedok.
1. (o koňoch, dobytku) plašiť sa
2. expr. pochabieť sa, šalieť, blaznieť: deti sa pri hre j-ia
-
jazyčiť nedok. pejor. veľa al. ostro rozprávať al. klebetiť: ľudia, prestaňte j.!
-
ježišmaria, ježišmária cit. vyj. strach, hrôzu, začudovanie, prekvapenie ap.: j., čo sa stalo? j., kde sme sa dostali?
-
ježiť nedok. vzpriamovať do kolmej polohy: j. srsť, chlpy
// ježiť sa
1. vzpriamovať sa do kolmej polohy: vlasy sa mu j-ia
-
kačičiareň -rne ž. kačín
-
kačička -y -čiek ž. zdrob.