Význam slova "re" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

readmisný príd. odb.: r-á dohoda umožňujúca vrátiť nelegálnych utečencov na územie štátu, z kt. prišli

reagencia -ie ž. chem. činidlo;

reagenčný príd.

reagovať nedok. i dok. ukazovať, ukázať reakciu: r. na zmenu, pohotovo r. na otázku;
koža r-je na podráždenie;
chem. vstupovať, vstúpiť do chem. reakcie

reakcia -ie ž.

1. odpoveď, ohlas na istý popud: r. na kritiku;
vyvolať r-iu u poslucháčov;
r. oka na svetlo;
lek. obranná r.;
chem. pochod, pri kt. nastáva kvalitatívna zmena látky;
fyz. jadrová r. štiepenie atómových jadier štiepneho materiálu

2. opačný, protikladný stav, zvrat, obrat: r-iou na námahu bola úplná vyčerpanosť

3. hnutie stavajúce sa na odpor proti niečomu: romantizmus je r-iou na klasicizmus;
r. proti bachovskému absolutizmu

4. (polit., ekon.) odpor proti spoloč. pokroku, spiatočníctvo; stúpenci tohto odporu, spiatočníci: bojovať proti r-ii;

reakcionár -a m. stúpenec reakcie, spiatočník;

reakcionárka -y -rok ž.;

reakcionársky príd.: r-e kruhy;

reakcionárstvo -a s.

reakčne prísl. k 4;

reakčnosť -i ž.

reakčný príd. k 1, 4: r-á schopnosť;
r-á politika;

reaktívny príd.

1. odb. reagujúci na niečo: r. pohyb

2. využívajúci reakciu, založený na reakcii: r-e lietadlo prúdové;
r. motor

reaktivovať nedok. i dok. (znova) aktivovať: r. dôchodcov;
r-ný vojak

reaktor -a m. prístroj na štiepenie atómových jadier: atómový r.

reál -u L -i mn. -y m.

1. film. pôv. interiér nestavaný v ateliéri

2. telev. skutočné prostredie, skutočnosť; dianie v tomto prostredí

reálie -ií ž. mn. poznatky, údaje o živote a kultúre istého obdobia, prostredia (najmä národa): grécke r.

realista -u m.

1. kriticky, triezvo uvažujúci človek: je chladný r.

2. stúpenec realizmu (význ. 2, 3): kritický r.;
spory r-ov a nominalistov;

realistický príd.: r-é riešenie otázky;
r-á literárna tvorba;

realisticky prísl.

realistka -y -tiek ž.;

realita -y -lít ž.

1. objektívne jestvujúci jav, skutočnosť: životná, vonkajšia r.;
pohybovať sa na pôde r-y

2. zastar. nehnuteľnosť: majiteľ r-lít;

realitný príd. k 2: r-á kancelária sprostredkúvajúca obchodovanie s nehnuteľnosťami

realizácia -ie ž. realizovanie: r. myšlienky, plánu, programu;
ekon. r. majetku predaj, speňaženie;

realizačný príd.: r-é smernice;
r-á skupina;
r. tím (v športe)

realizátor -a m. uskutočňovateľ: r. myšlienky, plánu

realizmus -mu m.

1. prístup vychádzajúci z kritického poznania skutočnosti a opierajúci sa o reálne možnosti; zmysel pre skutočnosť: politický r.

2. umel. smer usilujúci sa o čo najvernejší obraz skutočnosti: kritický r.

3. smer v stredovekej filozofii hlásajúci, že všeobecné pojmy reálne jestvujú;

realizovať nedok. i dok. uskutočňovať, uskutočniť: r. plán, uznesenie;
r-ný program

// realizovať sa: záver sa r-l

reálka -y -lok ž. star. typ strednej školy s prírodovedným zameraním

reálne prísl. k 1, 2: r. jestvovať;
r. posudzovať;

reálnosť -i ž.

reálny príd.

1. skutočne jestvujúci, skutočný, op. fiktívny, ireálny: r. svet, r-a skutočnosť;
r-e nebezpečenstvo;
mat. r-e číslo;
ekon. r-a mzda, op. nominálna

2. vychádzajúci zo skutočnosti, zodpovedajúci skutočnosti; vecný: r. plán, rozpočet, termín

3. zastaráv. zameraný prírodovedne: r-e gymnázium (v min.);

reamaterizovať dok. i nedok. prij(ím)ať profesionálneho športovca znova za amatéra

rebarbora -y -bôr ž.

1. rastlina s dužnatými stopkami, bot. Rheum

2. stopky tejto rastliny použ. ako ovocie;

rebarborový príd.: r. kompót

rebeka -y -biek ž. pejor. (podľa Rebeky, manželky patriarchu Izáka) prefíkaná, výbojná ap. žena

rebelant -a m. burič, poburovateľ: expr. je to večný r.;
hist. sedliacki r-i vzbúrenci;

rebelantský príd.: r-é názory;

rebelantstvo -a s.

rebélia -ie ž. hist. al. kniž. vzbura, povstanie: sedliacke r-ie

rebelovať nedok. búriť sa (význ. 1): expr. študenti r-jú;
hist. deputátnici r-li

rebierko -a -rok s.

1. zdrob. k 1

2. mäso okolo (bravčového) rebra: údené r.

3. kotleta: prírodné r.

rebríček -čka m.

1. zdrob. k rebrík

2. hovor. stupnica, poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií: spoločenský r.;
r. najlepších športovcov

3. bot. liečivá rastlina s vysokou byľou, bielym súkvetím a perovitými listami, myší chvost, Achillea

rebrík -a m. náradie z 2 žrdí priečne spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový r.;
povrazový r.;
hasičský r.;
liezť po r-u;

rebríkový príd.;

rebrina -y -rín ž.

1. bočnica voza podobná rebríku

2. telocvičné náradie, ribstol

3. rebrík nad žľabom, do kt. sa dobytku vkladá krmivo;

rebrinák, rebriniak -a m. rebrinový voz: nakladať seno na r.

rebrinový príd.: r. voz

rebro -a -bier s.

1. oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod r-á;
zlomiť si r.

2. mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené r.

3. vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické r-á

4. oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové r-á, r-á lietadla

5. čo tvarom pripomína rebro: r. radiátora

● možno mu r-á spočítať, zrátať je veľmi chudý;
expr. ponaprávať, zrátať, poštekliť niekomu r-á zbiť niekoho;

rebrovitý príd. majúci rebrá (význ. 5): r. plot, r-é potrubie

rebrový príd.: r-á kosť, r-á klenba, r. chladič;

rébus -u m. hádanka, v kt. je hľadané slovo naznačené kombináciou hlások, resp. písmen al. obrazov: riešiť r.;

rébusový príd.

reč -i ž.

1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i;
stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova

2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.;
materinská r.;
ovládať nejakú r.

3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i;
bola r. o Janovi

4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.

5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.;
predniesť r.

6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i

7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.

● ísť na kus r-i na besedu;
mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť;
aby r. nestála aby rozhovor neviazol;
to nestojí za r.;
nie je to dôležité;
(to je) moja r. (v replike) to je môj názor;
r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne;
vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;

recenzent -a m. kto robí recenziu: r. slovníka, štúdie, divadelnej hry;

recenzentka -y -tiek ž.;

recenzentský príd.: r. posudok;

recenzentstvo -a s.

recenzia -ie ž. posudok umel., ved. ap. diela: r. rukopisu;
písať r-iu;

recenzný príd.: r. výtlačok knihy

recenzovať nedok. robiť recenziu: r. štúdiu, publikáciu, zborník

recepcia -ie ž.

1. slávnostné prijatie hostí ver. činiteľmi spojené s pohostením: r. na počesť štátneho sviatku

2. hotelová prijímacia kancelária;

recepčná ž. hovor.

recepčný

I. príd.: r-á miestnosť;
r. úradník

II. recepčný m. hovor. recepčný úradník;

recept -u m. písomný návod na prípravu niečoho: r. na očné kvapky, r. na guláš, koláč

receptár -a m. kniha receptov

receptor -a m. fyziol. orgán citlivý na isté podnety

receptúra -y -túr ž.

1. odb. množstvo a pomer zložiek v istom výrobku: dodržiavať r-u

2. farm. príprava liekov podľa predpisu

recesia -ie ž.

1. kniž. ústup, ustupovanie: hospodárska r.;
ekon. miernejší, nie dlho trvajúci hosp. pokles

2. hovor. žartovanie založené na protikonvenčnom postoji, samopaš; takýto žart: urobiť niečo z r-ie;

recesijný príd.

rechtor -a m. v min. správca školy účinkujúci aj ako organista

rečičky -čiek ž. mn. zdrob. expr. plané, neužitočné rozprávanie: sladké r.;
to sú iba r.

recidíva -y -dív ž. návrat, opakovanie istého (záporného) javu: r. chrípky, r. trestného činu, r. starej politiky;

recidivista -u m. kto viac ráz urobil trestný čin

recidívny príd.

recidivovať nedok. lek. (o chorobe) opakovať sa, vracať sa

reciprocita -y ž. vzájomnosť: výmena pracovníkov na základe r-y, r. vplyvov

recipročne prísl.

recipročný príd. založený na reciprocite, vzájomný: r-é medzinárodné styky, r. obchod;

recitácia -ie ž. recitovanie, prednes, deklamácia: r. básne, zborová r.;

recitačný príd.: r-é preteky, r-é umenie

recitál -u L -i mn. -y m. koncert 1 sólistu

recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

recitátor -a m. kto recituje: dobrý r. poézie;

recitátorka -y -riek ž.;

recitátorský príd.;

recitátorstvo -a s.

recitovať nedok. umelecky prednášať (lit. dielo), deklamovať: r. verše, r. ukážky z diela I. Kraska;

rečníčka -y -čok ž.;

rečnícky príd.: r-a tribúna;
r. talent;
r-a otázka;

rečníctvo -a s. rečnícke umenie; náuka o tomto umení, rétorika: cvičiť sa v r-e;
štúdium r-a

opak. rečnievať -a

rečník -a mn. -ci m.

1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.

2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;

rečniť nedok.

1. prednášať prejav, mať, držať reč: r. na politickom zhromaždení

2. expr. plano, prázdno hovoriť, tárať: ner-i toľko;

rečňovanka -y -niek ž. riekanka: detská, ľudová r.

rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba

recyklácia -ie ž. tech. opätovné využitie: r. železného odpadu, skla;

recyklačný príd.: r. postup

recyklovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť znova do obehu; opätovne spracúvať, spracovať (starý materiál): r. obaly; r-ný listový papier

redakcia -ie ž.

1. redigovanie: r. článku, zborníka

2. jedna z rozlič. úprav toho istého textu, verzia: nová r. spisov P. O. Hviezdoslava

3. vedenie obsahového zamerania oznam. prostriedkov, kníh ap.; kolektív osôb zaoberajúcich sa touto činnosťou: prevziať r-iu časopisu, zúčastniť sa na r-ii slovníka;
člen r-ie, športová r. rozhlasu

4. pracovisko redaktorov: odniesť článok do r-ie;

redakčne prísl.: r. upraviť niečo

redakčný príd.: r-é pripomienky;
r-á rada;

redaktor -a m. kto rediguje, člen redakcie (význ. 3): zodpovedný r. časopisu;
r. vydavateľstva;

redaktorčiť nedok. hovor. byť redaktorom

redaktorka -y -riek ž.;

redaktorský príd.: r-á činnosť;

redaktorstvo -a s.

redemptorista -u m. člen kat. rehole venujúcej sa najmä ľudovým misiám;

redeptoristický príd.

redigovať nedok. upravovať text na publikovanie; byť redaktorom: r. článok, zborník;
r. noviny

redikať sa [-ďi-] nedok.

1. zostupovať s ovcami z letnej paše

2. expr. vliecť sa (význ. 2), terigať sa, teperiť sa: r-l sa schodmi

redingot -u m. dlhý mužský zvrchník, ktorého chrbát je podobný fraku

reďkev -kvi ž. bot. reďkovka, Raphanus;

reďkovka -y -viek ž.

1. rastlina s vretenovitým koreňom korenistej chuti, bot. reďkev

2. koreň tejto rastliny použ. ako zelenina;

reďkovkový príd.: r. šalát

reďkvička -y -čiek ž. zdrob.;

reďkvičkový príd.

reďkvový príd.;

rednúť -e -ú -dol nedok. stávať sa redším, riedkym: vlasy mu r-ú, hmla r-e

redukcia -ie ž.

1. redukovanie: r. počtu pracovníkov;
r. vyučovacích hodín;
chem. a) odoberanie kyslíka z látok b) získavanie elektrónov

2. odb. prevod, prevedenie na menšie jednotky ap.: r. tlaku vody;
mat. zjednodušenie mat. výrazu: r. priamky, uhla;