Význam slova "re" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 649 výsledkov (6 strán)

  • readmisný príd. odb.: r-á dohoda umožňujúca vrátiť nelegálnych utečencov na územie štátu, z kt. prišli

  • reagencia -ie ž. chem. činidlo;

  • reagenčný príd.

  • reagovať nedok. i dok. ukazovať, ukázať reakciu: r. na zmenu, pohotovo r. na otázku;
    koža r-je na podráždenie;
    chem. vstupovať, vstúpiť do chem. reakcie

  • reakcia -ie ž.

    1. odpoveď, ohlas na istý popud: r. na kritiku;
    vyvolať r-iu u poslucháčov;
    r. oka na svetlo;
    lek. obranná r.;
    chem. pochod, pri kt. nastáva kvalitatívna zmena látky;
    fyz. jadrová r. štiepenie atómových jadier štiepneho materiálu

    2. opačný, protikladný stav, zvrat, obrat: r-iou na námahu bola úplná vyčerpanosť

    3. hnutie stavajúce sa na odpor proti niečomu: romantizmus je r-iou na klasicizmus;
    r. proti bachovskému absolutizmu

    4. (polit., ekon.) odpor proti spoloč. pokroku, spiatočníctvo; stúpenci tohto odporu, spiatočníci: bojovať proti r-ii;

  • reakcionár -a m. stúpenec reakcie, spiatočník;

  • reakcionárka -y -rok ž.;

  • reakcionársky príd.: r-e kruhy;

  • reakcionárstvo -a s.

  • reakčne prísl. k 4;

  • reakčnosť -i ž.

  • reakčný príd. k 1, 4: r-á schopnosť;
    r-á politika;

  • reaktívny príd.

    1. odb. reagujúci na niečo: r. pohyb

    2. využívajúci reakciu, založený na reakcii: r-e lietadlo prúdové;
    r. motor

  • reaktivovať nedok. i dok. (znova) aktivovať: r. dôchodcov;
    r-ný vojak

  • reaktor -a m. prístroj na štiepenie atómových jadier: atómový r.

  • reál -u L -i mn. -y m.

    1. film. pôv. interiér nestavaný v ateliéri

    2. telev. skutočné prostredie, skutočnosť; dianie v tomto prostredí

  • reálie -ií ž. mn. poznatky, údaje o živote a kultúre istého obdobia, prostredia (najmä národa): grécke r.

  • realista -u m.

    1. kriticky, triezvo uvažujúci človek: je chladný r.

    2. stúpenec realizmu (význ. 2, 3): kritický r.;
    spory r-ov a nominalistov;

  • realistický príd.: r-é riešenie otázky;
    r-á literárna tvorba;

    realisticky prísl.

  • realistka -y -tiek ž.;

  • realita -y -lít ž.

    1. objektívne jestvujúci jav, skutočnosť: životná, vonkajšia r.;
    pohybovať sa na pôde r-y

    2. zastar. nehnuteľnosť: majiteľ r-lít;

  • realitný príd. k 2: r-á kancelária sprostredkúvajúca obchodovanie s nehnuteľnosťami

  • realizácia -ie ž. realizovanie: r. myšlienky, plánu, programu;
    ekon. r. majetku predaj, speňaženie;

  • realizačný príd.: r-é smernice;
    r-á skupina;
    r. tím (v športe)

  • realizátor -a m. uskutočňovateľ: r. myšlienky, plánu

  • realizmus -mu m.

    1. prístup vychádzajúci z kritického poznania skutočnosti a opierajúci sa o reálne možnosti; zmysel pre skutočnosť: politický r.

    2. umel. smer usilujúci sa o čo najvernejší obraz skutočnosti: kritický r.

    3. smer v stredovekej filozofii hlásajúci, že všeobecné pojmy reálne jestvujú;

  • realizovať nedok. i dok. uskutočňovať, uskutočniť: r. plán, uznesenie;
    r-ný program

    // realizovať sa: záver sa r-l

  • reálka -y -lok ž. star. typ strednej školy s prírodovedným zameraním

  • reálne prísl. k 1, 2: r. jestvovať;
    r. posudzovať;

  • reálnosť -i ž.

  • reálny príd.

    1. skutočne jestvujúci, skutočný, op. fiktívny, ireálny: r. svet, r-a skutočnosť;
    r-e nebezpečenstvo;
    mat. r-e číslo;
    ekon. r-a mzda, op. nominálna

    2. vychádzajúci zo skutočnosti, zodpovedajúci skutočnosti; vecný: r. plán, rozpočet, termín

    3. zastaráv. zameraný prírodovedne: r-e gymnázium (v min.);

  • reamaterizovať dok. i nedok. prij(ím)ať profesionálneho športovca znova za amatéra

  • rebarbora -y -bôr ž.

    1. rastlina s dužnatými stopkami, bot. Rheum

    2. stopky tejto rastliny použ. ako ovocie;

  • rebarborový príd.: r. kompót

  • rebeka -y -biek ž. pejor. (podľa Rebeky, manželky patriarchu Izáka) prefíkaná, výbojná ap. žena

  • rebelant -a m. burič, poburovateľ: expr. je to večný r.;
    hist. sedliacki r-i vzbúrenci;

  • rebelantský príd.: r-é názory;

  • rebelantstvo -a s.

  • rebélia -ie ž. hist. al. kniž. vzbura, povstanie: sedliacke r-ie

  • rebelovať nedok. búriť sa (význ. 1): expr. študenti r-jú;
    hist. deputátnici r-li

  • rebierko -a -rok s.

    1. zdrob. k 1

    2. mäso okolo (bravčového) rebra: údené r.

    3. kotleta: prírodné r.

  • rebríček -čka m.

    1. zdrob. k rebrík

    2. hovor. stupnica, poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií: spoločenský r.;
    r. najlepších športovcov

    3. bot. liečivá rastlina s vysokou byľou, bielym súkvetím a perovitými listami, myší chvost, Achillea

  • rebrík -a m. náradie z 2 žrdí priečne spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový r.;
    povrazový r.;
    hasičský r.;
    liezť po r-u;

  • rebríkový príd.;

  • rebrina -y -rín ž.

    1. bočnica voza podobná rebríku

    2. telocvičné náradie, ribstol

    3. rebrík nad žľabom, do kt. sa dobytku vkladá krmivo;

  • rebrinák, rebriniak -a m. rebrinový voz: nakladať seno na r.

  • rebrinový príd.: r. voz

  • rebro -a -bier s.

    1. oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod r-á;
    zlomiť si r.

    2. mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené r.

    3. vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické r-á

    4. oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové r-á, r-á lietadla

    5. čo tvarom pripomína rebro: r. radiátora

    možno mu r-á spočítať, zrátať je veľmi chudý;
    expr. ponaprávať, zrátať, poštekliť niekomu r-á zbiť niekoho;

  • rebrovitý príd. majúci rebrá (význ. 5): r. plot, r-é potrubie

  • rebrový príd.: r-á kosť, r-á klenba, r. chladič;

  • rébus -u m. hádanka, v kt. je hľadané slovo naznačené kombináciou hlások, resp. písmen al. obrazov: riešiť r.;

  • rébusový príd.

  • reč -i ž.

    1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i;
    stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova

    2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.;
    materinská r.;
    ovládať nejakú r.

    3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i;
    bola r. o Janovi

    4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.

    5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.;
    predniesť r.

    6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i

    7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.

    ísť na kus r-i na besedu;
    mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť;
    aby r. nestála aby rozhovor neviazol;
    to nestojí za r.;
    nie je to dôležité;
    (to je) moja r. (v replike) to je môj názor;
    r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne;
    vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;

  • recenzent -a m. kto robí recenziu: r. slovníka, štúdie, divadelnej hry;

  • recenzentka -y -tiek ž.;

  • recenzentský príd.: r. posudok;

  • recenzentstvo -a s.

  • recenzia -ie ž. posudok umel., ved. ap. diela: r. rukopisu;
    písať r-iu;

  • recenzný príd.: r. výtlačok knihy

  • recenzovať nedok. robiť recenziu: r. štúdiu, publikáciu, zborník

  • recepcia -ie ž.

    1. slávnostné prijatie hostí ver. činiteľmi spojené s pohostením: r. na počesť štátneho sviatku

    2. hotelová prijímacia kancelária;

  • recepčná ž. hovor.

  • recepčný

    I. príd.: r-á miestnosť;
    r. úradník

    II. recepčný m. hovor. recepčný úradník;

  • recept -u m. písomný návod na prípravu niečoho: r. na očné kvapky, r. na guláš, koláč

  • receptár -a m. kniha receptov

  • receptor -a m. fyziol. orgán citlivý na isté podnety

  • receptúra -y -túr ž.

    1. odb. množstvo a pomer zložiek v istom výrobku: dodržiavať r-u

    2. farm. príprava liekov podľa predpisu

  • recesia -ie ž.

    1. kniž. ústup, ustupovanie: hospodárska r.;
    ekon. miernejší, nie dlho trvajúci hosp. pokles

    2. hovor. žartovanie založené na protikonvenčnom postoji, samopaš; takýto žart: urobiť niečo z r-ie;

  • recesijný príd.

  • rechtor -a m. v min. správca školy účinkujúci aj ako organista

  • rečičky -čiek ž. mn. zdrob. expr. plané, neužitočné rozprávanie: sladké r.;
    to sú iba r.

  • recidíva -y -dív ž. návrat, opakovanie istého (záporného) javu: r. chrípky, r. trestného činu, r. starej politiky;

  • recidivista -u m. kto viac ráz urobil trestný čin

  • recidívny príd.

  • recidivovať nedok. lek. (o chorobe) opakovať sa, vracať sa

  • reciprocita -y ž. vzájomnosť: výmena pracovníkov na základe r-y, r. vplyvov

  • recipročne prísl.

  • recipročný príd. založený na reciprocite, vzájomný: r-é medzinárodné styky, r. obchod;

  • recitácia -ie ž. recitovanie, prednes, deklamácia: r. básne, zborová r.;

  • recitačný príd.: r-é preteky, r-é umenie

  • recitál -u L -i mn. -y m. koncert 1 sólistu

  • recitatív -u m. v hud. diele prednes blížiaci sa voľnému hovoreniu

  • recitátor -a m. kto recituje: dobrý r. poézie;

  • recitátorka -y -riek ž.;

  • recitátorský príd.;

  • recitátorstvo -a s.

  • recitovať nedok. umelecky prednášať (lit. dielo), deklamovať: r. verše, r. ukážky z diela I. Kraska;

  • rečníčka -y -čok ž.;

  • rečnícky príd.: r-a tribúna;
    r. talent;
    r-a otázka;

  • rečníctvo -a s. rečnícke umenie; náuka o tomto umení, rétorika: cvičiť sa v r-e;
    štúdium r-a

  • opak. rečnievať -a

  • rečník -a mn. -ci m.

    1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.

    2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;

  • rečniť nedok.

    1. prednášať prejav, mať, držať reč: r. na politickom zhromaždení

    2. expr. plano, prázdno hovoriť, tárať: ner-i toľko;

  • rečňovanka -y -niek ž. riekanka: detská, ľudová r.

  • rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba

  • recyklácia -ie ž. tech. opätovné využitie: r. železného odpadu, skla;

  • recyklačný príd.: r. postup

  • recyklovať nedok. i dok. uvádzať, uviesť znova do obehu; opätovne spracúvať, spracovať (starý materiál): r. obaly; r-ný listový papier

  • redakcia -ie ž.

    1. redigovanie: r. článku, zborníka

    2. jedna z rozlič. úprav toho istého textu, verzia: nová r. spisov P. O. Hviezdoslava

    3. vedenie obsahového zamerania oznam. prostriedkov, kníh ap.; kolektív osôb zaoberajúcich sa touto činnosťou: prevziať r-iu časopisu, zúčastniť sa na r-ii slovníka;
    člen r-ie, športová r. rozhlasu

    4. pracovisko redaktorov: odniesť článok do r-ie;

  • redakčne prísl.: r. upraviť niečo

  • redakčný príd.: r-é pripomienky;
    r-á rada;

  • redaktor -a m. kto rediguje, člen redakcie (význ. 3): zodpovedný r. časopisu;
    r. vydavateľstva;

  • redaktorčiť nedok. hovor. byť redaktorom

  • redaktorka -y -riek ž.;

  • redaktorský príd.: r-á činnosť;

  • redaktorstvo -a s.

  • redemptorista -u m. člen kat. rehole venujúcej sa najmä ľudovým misiám;

  • redeptoristický príd.

  • redigovať nedok. upravovať text na publikovanie; byť redaktorom: r. článok, zborník;
    r. noviny

  • redikať sa [-ďi-] nedok.

    1. zostupovať s ovcami z letnej paše

    2. expr. vliecť sa (význ. 2), terigať sa, teperiť sa: r-l sa schodmi

  • redingot -u m. dlhý mužský zvrchník, ktorého chrbát je podobný fraku

  • reďkev -kvi ž. bot. reďkovka, Raphanus;

  • reďkovka -y -viek ž.

    1. rastlina s vretenovitým koreňom korenistej chuti, bot. reďkev

    2. koreň tejto rastliny použ. ako zelenina;

  • reďkovkový príd.: r. šalát

  • reďkvička -y -čiek ž. zdrob.;

  • reďkvičkový príd.

  • reďkvový príd.;

  • rednúť -e -ú -dol nedok. stávať sa redším, riedkym: vlasy mu r-ú, hmla r-e

  • redukcia -ie ž.

    1. redukovanie: r. počtu pracovníkov;
    r. vyučovacích hodín;
    chem. a) odoberanie kyslíka z látok b) získavanie elektrónov

    2. odb. prevod, prevedenie na menšie jednotky ap.: r. tlaku vody;
    mat. zjednodušenie mat. výrazu: r. priamky, uhla;

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: os, j67, teã ã, bod, x09, tyt, ã æ ã ã ã pr, g59, myómy, mke, mnb, kra, ppi, swz, al
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV