Význam slova "ď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 2804 výsledkov (24 strán)

  • d [i dé] neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno; znak 4. miesta v poradí: tvrdé d, veľké D;
    odsek d

    2. v skr. a zn.: vitamín D;
    D rím. číslica päťsto

    3. hud. tón a nota: stupnica D dur, d mol

    ď [i ďé] neskl. s. spoluhláska a písmeno

  • dabing, pôv. pís. dubbing -u m. (angl.) dabovanie; jeho výsledok; inštitúcia zaoberajúca sa dabovaním;

  • dabingový príd.: d-é štúdio

  • dablér -a m. zástupca herca v nebezpečných, nepríjemných ap. situáciách;

  • dablérka -y -rok ž.;

  • dablérsky príd.

  • dabovať nedok. i dok. (u)robiť záznam zvuku v inom jazyku, (pre)tlmočiť: d-ný film

  • dačí zám. neurč. privl. niečí, voľačí, čísi: d. klobúk, d-ia ruka

  • dačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 – 3), voľačo: povedať d. smiešne;
    vziať si d. jedla;
    je (o) d. starší;
    ten sa k nám d. nachodil!

    d. pod zub(y) jedlo;
    stáť za d. hodno si to všimnúť;
    d. znamenať a) byť významný b) mať postavenie, vplyv;
    d. mu je je chorý;
    expr.: to je d.! pozoruhodná vec;
    to je d.? bezvýznamná vec;
    také d.! čudná vec

  • dadaista -u m. stúpenec dadaizmu;

  • dadaistický príd.

  • dadaizmus -mu m. západoeur. lit. a výtvar. smer hlásajúci úplnú anarchiu a absolútnu slobodu tvorby;

  • dag zn. dekagram

  • ďah -u m. expr. obyč. v spoj. ktorým (týmto) ď-om kadiaľ (tadiaľ);
    v ktorých (týchto) ďahoch kde (tu)

  • dajako, hovor. dáko zám. neurč. príslov. nejako, voľajako: my si už d. poradíme

  • dajaký, hovor. dáky zám. neurč. nejaký, voľajaký: nájsť si d-ú robotu;
    hovor. počkať dáky rok

  • dajbože čast. vyj. túžbu, želanie: d., aby bolo pekne

  • dajsamibože cit. vyj. pohŕdanie, zľahčovanie, nevídali, no veru, dajsamisvete: d., taký hrdina!

  • dajsamisvete cit. dajsamibože: d., trocha prachu!

  • dakade zám. neurč. príslov. niekade, voľakade: d. sa musíme dostať von

  • dakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 3), voľakde: d. sa zastaviť;
    vyjsť d. do prírody

  • dakedajší príd. niekdajší, voľakedajší: rumoviská d-ích miest

  • dakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1 – 5): d. sa ťažko rozhodnúť;
    d. býva studené leto;
    to bolo d. v 10. storočí;
    prídem až d. nadránom;
    d. tu stál mohutný hrad;
    vrátime sa sem d.?

  • ďakovať nedok.

    1. vyjadrovať vďaku: ď. priateľom za pomoc;
    ď-m (pekne) a) výraz vďaky b) zdvorilé odmietnutie c) iron. výraz nesúhlasu

    2. byť vďačný, zaviazaný, vďačiť: ď. za svoj objav usilovnej práci;
    ď. Bohu chvalabohu;

  • ďakovný príd. vyjadrujúci vďaku: ď. telegram, ď. úsmev

  • dakto -koho zám. neurč. niekto, voľakto; ktosi: d. zaklopal

  • daktorý zám. neurč. niektorý, voľaktorý: d-í z hostí neprišli

  • daktyl -u m. metrická stopa zložená z jednej prízvučnej al. dlhej slabiky a z dvoch neprízvučných al. krátkych slabík;

  • daktyloskopia -ie ž. metóda na zisťovanie totožnosti podľa odtlačkov prstov;

  • daktyloskopický príd.;

    daktyloskopicky prísl.: d. skúmať

  • daktylský príd.

  • opak. ďakúvať -a

  • dalajláma -u mn. -ovia m. hlava tibetskej budhistickej cirkvi

  • ďalej

    I. prísl.

    1. vo väčšej vzdialenosti al. do väčšej vzdialenosti, op. bližšie: sedieť o dva rady ď.;
    odtisnúť stoličku ď.;
    poslať niečo ď. i pren. povedať to ďalším;
    ď.! vyzvanie na vstup do miestnosti

    2. v rozvitejšom štádiu al. do rozvitejšieho štádia: byť v práci ď.;
    pokročiť v poznaní ď.

    3. vyj. pokračovanie deja: život ide ď.;
    tak to už ď. nejde! čím ď. tým viac (sa namáhať) vyj. stupňovanie (deja)

    nevidieť ď. od nosa byť obmedzený;
    pomaly ď. zájdeš;
    a ď. sa píska, hvízda a) o ďalšom sa nehovorí b) ďalší text piesne (mi) je neznámy

    II. čast. okrem toho (pri vyratúvaní): vo Vysokých Tatrách sa ď. vyskytuje kamzík, rys ostrovid a svišť

  • ďaleko

    I. prísl. k ďaleký, op. blízko: bývať ď. od mesta;
    cestovať ď.;
    do rána je ď.;
    nemať ď. do plaču;
    nebyť ď. od pravdy;
    ď. lepšie, správ. oveľa lepšie, omnoho lepšie

    ako si (s tým) ď.? ako si pokročil? → dotiahnuť to (v živote) ď.;
    prišlo to tak ď., že ... veci sa vyvinuli do krajnosti;
    ísť ď. (v niečom) ísť do krajnosti;
    jablko nepadá ď. od stromu

    II. ďaleko -a s. veľká vzdialenosť, diaľka: pozerať sa do ď-a

  • ďalekohľad -u m. opt. prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov;

  • ďalekohľadový príd.

  • ďalekonosný príd. voj. kt. má veľký dostrel: ď-é delo

  • ďalekopis -u m.

    1. telegrafický prístroj prenášajúci (strojom písanú) správu

    2. správa prenášaná týmto prístrojom: poslať ď.;

  • ďalekopisný príd.: ď. prístroj

  • ďalekopisovať nedok. oznamovať ďalekopisom: ď. správu;
    ď. z miesta konferencie

  • ďalekosiahlosť -i ž.: ď. plánov

  • ďalekosiahly príd. závažný, významný: ď. význam, ď-e závery;

  • ďalekozrakosť -i ž.

  • ďalekozraký príd. kt. nejasne vidí blízke predmety, op. krátkozraký;

  • ďaleký príd.

    1. kt. je vo veľkej priestorovej, časovej ap. vzdialenosti, vzdialený, op. blízky: ď-é kraje;
    ď-á budúcnosť;
    ď-á rodina;
    Ď. východ krajiny vých. Ázie

    2. siahajúci do diaľky: ď-á cesta dlhá;
    ď. dosah veľký význam;

  • dália -ie ž. georgína: červená, žltá d.

  • ďalší príd.

    1. nasledujúci (v čase, v priestore): ď. vlak, ď-ia miestnosť

    2. pokračujúci: ď. rast výroby

    3. (pri vyratúvaní) iný: kapry, sumce a ď-ie ryby

  • daltonista -u m. farboslepý človek

  • daltonizmus -mu m. lek. farbosleposť;

  • dáma -y dám ž.

    1. žena s vyberaným vystupovaním, obyč. z vyšších spoloč. vrstiev; zjemn. označenie ženy: rodená, pravá, dvorná d.;
    ukloniť sa d-e;
    hrať sa na d-u

    2. šach. figúra s najväčšou možnosťou pohybu, kráľovná (význ. 4)

    3. spoloč. hra na šachovnici

    4. v žolíkových kartách karta nižšia ako kráľ;

  • damask -u m. vzorkovaná tkanina s atlasovým leskom na obliečky, obrusy ap.;

  • damaskový príd.: d. obrus

  • dámička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1

  • Damokles -la m. mytol. postava

    kniž. D-lov meč ustavične hroziace nebezpečenstvo

  • damping, pôv. pís. dumping -u m. (angl.) ekon. vývoz (tovaru) za stratové ceny z konkurenčných dôvodov;

  • dampingový príd.: d-é ceny stratové

  • dámsky príd. k 1, 2: d. klobúk, d-a volenka;
    šach. d-e krídlo;

  • daň -e ž.

    1. povinná platba odvádzaná štátu na krytie ver. potrieb: poľnohospodárska d., d. zo mzdy, z obratu, zaplatiť d.;
    d. z pridanej hodnoty, skr. DPH, podmienená zhodnotením tovaru vo výr. procese na ceste k spotrebiteľovi al. zhodnotením poskytnutej služby

    2. morálny al. iný pod. záväzok, dlh, povinnosť: d. národu, d. mladosti, móde

    splácať, platiť d. niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo;

  • danajský príd.

    kniž. d. dar prinášajúci nešťastie

  • dánčina -y ž. dánsky jazyk

  • daniar -a m. hovor. pracovník daňového úradu: chce podviesť d-ov;

  • daniarka -y -rok ž.

  • daniel -a mn. N a A -e m. prežúvavec s lopatovitými parohmi patriaci k vysokej zveri, zool. Dama;

  • danielí príd.;

  • danielica -e -lic ž.;

  • danielik -a mn. N a A -y m. zdrob.

  • danosť -i ž.

    1. niečo objektívne dané, skutočnosť, realita, fakt: historická d., d-i prostredia

    2. (u človeka) vloha, predpoklad, schopnosť: psychické, umelecké d-i, d-i jednotlivca

  • daňovník -a mn. -ci n kto je povinný platiť daň

  • daňový príd. k 1: d. systém, d-á politika;
    d-é prázdniny odpustenie daní právnickej osobe na istý čas

  • dánsky príd. k Dán, Dánsko: d. jazyk;

    dánsky prísl.: vedieť (po) d.

  • danteovský príd. k Dante: d. sonet typický pre Danteho

  • daný príd.

    1. kt. práve je, jestvujúci, existujúci, tento: d-á situácia, d-é podmienky;
    v d-om prípade

    2. určený, vymedzený: d-á lehota, d. problém;
    mat. d. uhol

  • dar -u m.

    1. vec daná al. získaná bez protihodnoty: vianočný d.;
    odovzdať d.;
    dať niečo do d-u;

    2. čo človek má al. získa od prírody: d-y zeme;
    d. jazyka, reči i fraz. výrečnosť

    danajský d.;

  • darca -u mn. -ovia m.

    1. kto niečo dáva, daruje: d. prispel na výstavbu kostola;
    d. krvi

    2. komu (po smrti) odoberú orgán na transplantáciu čakateľovi;

  • darček -a m. zdrob. k 1;

  • darčekový príd.: d-á služba

  • darcovstvo -a s.: bezplatné d. (krvi)

  • darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň

  • darebáčka -y -čok ž.;

  • darebácky príd.;

  • darebáctvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. k darebák

    2. darebácke konanie, darebácky skutok

  • darebák -a mn. -ci m. expr.

    1. kto sa vyhýba práci, lenivý človek, lenivec, leňoch: príživník a d.

    2. zlý človek, ničomník, naničhodník: je to lump a d.;

  • darebný, darobný príd. lenivý, daromný, neporiadny: d. pomocník

  • dariť sa iba 3. os. nedok.

    1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
    neos. v robote sa mu (ne)d-í

    2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
    neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch

  • darkyňa -e -kýň ž.;

  • darmo

    1. prísl. bez úžitku, zbytočne, márne, nadarmo: nežiť d.;
    d. ho núkali, nevzal si

    2. vetná prísl. už je tak, nedá sa nič robiť: d. (je), roky letia

    3. prísl. zastaráv. bez náhrady, zadarmo: dostať niečo d.

    brať, kupovať, akoby d. dávali vo veľkom množstve

  • darmožráč -a m. pejor. príživník, parazit: panskí d-i;
    spoločnosť lenivcov a d-ov;

  • darmožráčsky príd. i prísl.

  • daromne prísl.;

  • daromnica -e -níc ž.

    1. bezvýznamná vec, zbytočnosť, pletka, hlúposť: zaoberať sa d-ami;
    nemám čas na d-e

    2. lenivá, daromná žena al. zviera

  • daromník -a mn. -ci m. lenivý, daromný človek al. zviera, lenivec, leňoch, darebák: nebudeme robiť na d-a

  • daromnosť -i ž.

  • daromný príd.

    1. zbytočný, bezvýsledný, márny: d-é čakanie, d-á robota;
    d-á bola jej námaha

    2. neporiadny, lenivý, darebný: d-á žena;

  • darovať dok.

    1. dať ako dar, venovať: d. synovi dom, d. žene šperk

    2. hovor. (obyč. v zápore) odpustiť, prepáčiť: to mu ned-m!

    d. niekomu život a) porodiť dieťa b) nezabiť; neodsúdiť na trest smrti;
    d-l by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
    d-nému koňovi nehľaď na zuby dar sa prijíma taký, aký je;

  • nedok. al. opak. darúvať -a

  • darvinistický príd.: d-é idey

  • darvinizmus -mu m. učenie o všeob. zákonitostiach vývinu organizmov (podľa Ch. Darwina);

  • ďas -a mn. -i/-y m. čert, diabol, parom: expr. ký ď. ťa sem dovliekol!

  • ďasno -a -sien obyč. mn. s. sliznicovité tkanivo na okrajoch čeľustí a kŕčkov zubov;

  • ďasnový príd.

  • dať dá dajú dok.

    1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval;
    d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty;
    d. deťom obed, chorému liek podať;
    d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho;
    d. život dieťaťu porodiť ho;
    d. chlapcom po jablku;
    d. kupujúcemu potvrdenku vydať;
    d. čas na rozmyslenie;
    dal za to 1000 korún zaplatil

    2. predať: dal mu to za 50 korún;
    dajte mi to lacnejšie

    3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky;
    daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele;
    d. gól streliť;
    d. kôš hodiť

    4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce;
    výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

    5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

    6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať;
    nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

    7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

    8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať;
    daj sa konečne presvedčiť;
    nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo;
    neos. nedalo mu dýchať

    9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa;
    d. syna do učenia

    10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť;
    d. príkaz niekomu prikázať;
    d. radu poradiť;
    d. odpoveď odpovedať;
    d. na vedomie oznámiť;
    d. za úlohu uložiť;
    d. najavo niečo prejaviť niečo;
    d. ďalej niečo odovzdať

    d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať;
    dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
    dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté;
    d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho;
    krk, hlavu na to nedám neručím za to;
    expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba;
    nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení;
    expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť;
    svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak;
    to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

  • dáta dát s. mn.

    1. údaje: životopisné d.

    2. inform. údaje, jednotky informácie ap. spracúvané na počítači: prenos, spracovanie dát;

  • databanka -y -bánk ž. inform. banka dát (údajov);

  • databankový príd.: d. systém systém banky údajov (dát)

  • databáza -y -báz ž. inform. báza dát;

  • databázový príd.: d-é údaje údaje bázy dát

  • ďateľ -a/-tľa mn. N a A -e/-tle m. štíhly vták s mocným dlhým zobákom a červenou čiapočkou;
    zool. Dendrocopus: klope ako ď.

  • ďatelina -y -lín ž. lúčna rastlina pestovaná ako dôležitá krmovina, bot. Trifolium: kosiť ď-u, prikrmovať ď-ou;

  • ďatelinisko -a -nísk s. pole zasiate ďatelinou

  • ďatelinka -y -niek ž. zdrob. expr.

  • ďatelinotrávny príd. odb. skladajúci sa z viacročných ďatelinovín a tráv: ď-a miešanka

  • ďatelinovina -y -vín obyč. mn. ž. odb. rastliny typu ďateliny

  • ďatelinový príd.: ď-é seno;

  • datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);

  • datívny príd.

  • datľa -e ž. sladký výživný plod datľovníka;

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: pasívum, exagerácia, muška, fón, stí, nos, k ta, mesto, tribun, r a r, , , plumula, sklerotik, čiara
Nárečový slovník: oddac śe, kujeba, rosnuc, m, at, bia, sud, kri, ozd, macir, zba, tor, abol, adek, vsi
Ekonomický slovník: peb, p10, csce, zsg, vd, nm, ktv, oxz, ste, deo, ppl, pzj, piz, sub, mds
Slovník skratiek: fd, hg, ovl, zvc, lhy, udt, swb, hnh, ppk, t81, svr, jru, dpu, p12, u s
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV