Hľadaný výraz "ím" v Lekárskom slovníku

- neschopnosť pohybu

- znehybnenie

- infekčné kožné ochorenie prejavujúce sa zápalovými zmenami na koži

- prchkosť, výbušnosť

- obranyschopnosť organizmu

- reakcia medzi antigénom a protilátkou.

- imunologická nedostatočnosť

- látka bielkovinovej povahy, ktorá napomáha obrane organizmu

- typický stav zdravého dospelého jedinca, ktorý má určité antigény a schopnosť tvorby protilátok voči antigénom, no proti vlastným antigénom protilátky nevytvára.

- neschopnosť reagovať na určitý antigén, predovšetkým ak sa s ním jedinec stretol počas embryonálneho vývinu.

- normalizácia oslabenej imunity sprostredkovaná bunkami

- obmedzenie schopnosti organizmu reagovať na antigén tvorbou protilátok

- látka obmedzujúca schopnosť organizmu reagovať na antigénny podnet tvorbou protilátok

- liečenie niektorých chorôb (napr. nádorov) s využitím imunitných reakcií

- bielkovinový nosič

- guľovitý nezhubný nádor s kašovitým obsahom uložený v koži alebo v podkoží

- najmenšia a ďalej nedeliteľná časť prvku schopná chemicky reagovať; nepatrná časť niečoho
- najmenšia čiastočka chemického prvku , ktorá ešte má fyzikálne a chemické vlastnosti daného prvku a môže sa zúčastniť chemickej reakcie. Je to tiež najmenšia čiastočka prvku, ktorú už nemožno v bežných podmienkach rozdeliť.

- ktorýkoľvek chromozóm okrem pohlavných chromozómov. Človek má 22 párov autozómov.

- štruktúra zložená z molekúl DNA, alebo RNA a bielkovín.

- štruktúrovo abnormálny chromozóm 22, ktorý sa za typických okolností nachádza v časti buniek kostnej drene pacientov s chronickou myeloickou leukémiou. Ide o recipročnú translokáciu medzi distálnym úsbiom dlhého ramena chromozómu 22 a distálnym úsbiom dlhého ramena chromozómu 9.

- opuch

- základná funkčná jednotka v prírode, v ktorej sú v priamom vzťahu všetky živé zložky s fyzikálnymi a chemickými faktormi prostredia; súbor vzájomne na seba pôsobiacich ľudských systémov a systémov prostredia prírody

- zápalové ochorenie kože na základe precitlivenosti

- rozdutie pľúc

- hnisavý zápal

- bielkovinová hmota urýchľujúca v organizme niektoré chemické procesy, ferment
- látka, ktorá urýchľuje alebo spomaľuje biochemické reakcie v živých organizmoch. Enzýmy sú prevažne bielkoviny, ktoré ovládajú a zosúlaďujú chemické pochody v bunkách, ako aj trávenie, a vykonávajú aj viaceré ďalšie funkcie.

- začervenanie kože

- druh kožnej vyrážky

- haploidný alebo diploidný komplement všetkej DNA:

- zelený zákal oka

- nezhubný nádor z granulačného tkaniva

- nezhubný nádor z krvných ciev

- bunky, ktoré vznikli fúziou mutovaných myelómových buniek iného typu, napr. zo sleziny imunizovanej myši. Hybridné bunky môžu rásť v kultúre a produkovať jedinú protilátku, ktorá špecificky zodpovedá antigénu použitému na imunizáciu myší. Monoklonálne protilátky majú vo výskume mimoriadny význam a využitie.

- abnormálny chromozóm s duplikáciou jedného ramena (tvoria ho dve ramená rovnakej dĺžky a so zrkadlovým obrazom usporiadania identických lokusov) a deléciou druhého ramena.

- kožný výrastok podobný bradavici

- štruktúrovo abnormálny chromozóm s deletovanými koncami obidvoch ramien, pričom miesta zlomov sú znova spojené do kruhovitého tvaru.

- nezhubný nádor z tukového tkaniva

- miazgový opuch

- znak pre stoličky dočasného chrupu

- v anatómii skratka pre sval (musculus)

- "Medicinae Doctor

- zhubný nádor

- charakterizovaný striedaním manických a depresívnych fáz

- najzhubnejší nádor na koži

- nádor zložený z melanoblastov

- embryonálne tkanivo, ktoré vzniklo z mezodermu, organizmus z neho vytvára spojivo, svaly a cievy

- novotvar so skladbou kostnej drene
- tumor, ktorý vychádza z klonu plazmatických buniek a produkuje jedinú protilátku.

- nahromadenie hlienových látok v podkoží ako príznak nedostatočnej funkcie štítnej žľazy

- nezhubný nádor z hlienového tkaniva

- nezhubný nádor z podporného tkaniva periférnych nervov

- základná jednotka štruktúry DNA v procese kondenzácie chromatínu. Podrobnosti v texte.

- komplikácia, vznikajúca pri nadmernej reakcii vaječníkov na stimuláciu.

- znak, ktorý nie je síce X-viazaný, ale jeho penetrancia a expresivita sa líši podľa pohlavia.

- veta, ktorá má rovnaký význam, ak sa číta odpredu aj odzadu. Kódy väčšiny reštrikčných miest sú palindrómy.

- tkanivo rohovky

- zhubné ochorenie kostnej drene

- symptóm vyskytujúci sa pred nástupom príznakov typických pre určitú chorobu

- nukleáza, ktorá rozoznáva špecifickú sekvenciu DNA a v jej mieste štiepi reťazce DNA. Využíva sa v metódach rbiombinovanej DNA.

- druh nádoru semenníka

- ohraničené výpadky videnia v zornom poli oka

- príznak

- súbor príznakov charakterizujúcich určité ochorenie
- typický súhrn znakov, ktoré pravdepodobne súvisia aj kauzálne.