Význam slova "ä uä" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 233 výsledkov (2 strán)
-
učenlivosť -i ž.
-
učenlivý príd. ľahko sa učiaci: u. žiak;
-
učenosť -i ž.
-
učený príd.
1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor
2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;
-
učesať -še -šú dok. upraviť hrebeňom al. kefou: u. si vlasy;
u. dieťa;
u. strapce zarovnať;
u. sa pred zrkadlom -
učičíkať -a dok. expr.
1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa
2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi
-
opak. učievať -a
// učiť sa
1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach
2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti
3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.;
u. sa naspamäť;
čo ste sa dnes (v škole) u-li?4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika;
hovor. chcel by sa ďalej u. študovať● u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;
-
opak. učievať sa
-
učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
univerzitné u. -
učiniť dok. kniž. urobiť
● u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť
-
učiť nedok.
1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať
2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu
3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor
4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
u. matematiku, u. denne 4 hodiny -
učiteľ -a mn. -ia m.
1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania
2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;
-
učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.
-
učiteľka -y -liek ž.;
-
učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole
-
učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;
učiteľsky prísl.;
-
učiteľstvo -a s.
1. učitelia
2. povolanie učiteľa;
-
učivo -a s. učebná látka: prebrať predpísané u.
-
učnica -e -níc ž.;
-
učňovka -y -viek ž. hovor. odb. učilište
-
učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;
-
učtárenský príd.
-
učupiť sa dok. expr. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa: u. sa do kútika, u. sa na strome;
-
uľahčiť -hč/-i! dok.
-
nedok. uľahčovať
// uľahčiť sa
1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la
-
nedok. uľahčovať sa
-
uľahnúť, uľahnúť sa -e -ú -hol dok. klesnúť (význ. 1), poklesnúť, usadnúť sa: hrob (sa) po čase u-e, u-tá vrstva snehu, u-tý násyp;
-
uľaviť dok. zbaviť nepríjemného stavu, pocitu, ťažkostí ap., uľahčiť, odľahčiť: u. postihnutému v trápení, u. ukonanému telu;
-
nedok. uľavovať
// uľaviť sa neos. (o nepríjemnom stave) zlepšiť sa, uľahčiť sa: chorému sa u-lo;
-
nedok. uľavovať sa
// uľaviť si zmierniť nepríjemný pocit, stav ap., uľahčiť si: rozkričal sa, aby si u-l (v hneve)
-
uľútiť sa -i dok. neos. prísť ľúto, uľútost(n)iť sa: u-lo sa mu chudáka
-
uľútostiť sa, uľútostniť sa dok. neos. uľútiť sa: u-lo sa im sirôt, prijali ich za svoje
-
uňho G zámena on (živ.) s predl. u
-
ušanovať dok. hovor.
1. usporiť (význ. 2), ušetriť, zošporovať: u-né kurivo
2. ušetriť (význ. 2), uchrániť: chceli ho u. od sklamania;
každého ohovára, nikoho neu-je -
ušatý príd. kt. má veľké uši: u-é zviera;
u-á hlava -
ušetriť dok.
1. usporiť (význ. 1, 2): u. si na auto našetriť;
u-ený materiál;
u. si námahu2. mať ohľad, uchrániť, ušanovať: u. deti, ženy (od námahy, od hrôzy);
vojna nikoho neu-í● to si si mohol u. a) bez toho si mohol byť b) to si nemusel (u)robiť
-
ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;
-
ušiak -a mn. N a A -y m. expr. zajac al. iné ušaté zviera;
ušiak -a D a L -u m. fotel so zvýšenými bočnými operadlami hlavy: driemať v u-u
-
ušianka -y -nok ž. rus. čiapka s kožušinovými výložkami na uši
-
ušiť -je -jú dok. šitím zhotoviť: dať si u. šaty;
dobre, zle u-tý oblek -
uško -a -šiek s.
1. zdrob. k 1, 2
2. ucho (na ihle)
3. bot. výrastok na listoch tráv
-
uškodiť dok. zaškodiť, poškodiť, ublížiť: trocha námahy nikomu neu-í;
jedlo mu u-lo (na žalúdok) -
nedok. uškŕňať sa -a
-
uškrnúť sa -ie -ú dok. expr. usmiať sa (posmešne): u. sa pod fúzy;
-
uškrtiť -rť! dok. zaškrtiť (význ. 1), zahrdúsiť: u. sliepku;
u-l by ho (od zlosti, v zúrivosti)// uškrtiť sa zaškrtiť sa: zviera sa u-lo v oku
-
uškvariť dok. upražiť, upiecť: u. barana, u. v horúcom oleji
// uškvariť sa pražením sa upraviť: u-ené mäso;
-
ušľachtilo prísl.;
-
ušľachtilosť -i ž.
-
ušľachtilý príd.
1. mravne hodnotný, šľachetný: u. človek, u. cit;
u-á zábava2. esteticky dokonalý: u-é formy, u-á hlava
3. odb. majúci dokonalé vlastnosti: u-é sorty ovocia;
u-á oceľ; -
ušľahať dok. šľahaním upraviť, pripraviť: u. smotanu, sneh z bielkov
-
ušliapať -e -u dok. pošliapať (význ. 1): u. trávnik;
u-ný sneh ubitý -
ušnicový príd.
-
ušný príd. k 1: u. lalok, u. maz;
u. lekár; -
ušpiniť dok. zašpiniť: u. si ruky;
u-ený golier, u-ená dlážka// ušpiniť sa zašpiniť sa: u. sa na tvári;
u. sa olejom, atramentom -
uštedriť dok. (štedro) dať: príroda nám u-la hojnosť plodov;
-
nedok. uštedrovať
-
uštipačne prísl.;
-
uštipačnosť -i ž.
-
uštipačný príd. posmievačný (význ. 1, 2), posmešný, štipľavý: poznámky u-ých ľudí;
u. tón; -
uštipnúť -e -ú -pol dok. poštípať (význ. 2): u-la ho osa;
● expr. vyskočil ako (hadom) u-tý prudko
-
uštvať -e -ú dok.
1. štvaním (význ. 1) vysiliť: u. zver
2. expr. unaviť, vyčerpať, umoriť: u. súpera;
byť u-ný po celodennej práci// uštvať sa expr. unaviť sa, vyčerpať sa, ustať: u. sa behaním za nákupmi
-
ušúľať -a dok. šúľaním zhotoviť, sformovať: u. si cigaretu;
u. guľku z chleba;
u. cesto● expr. skoro sa u-l (od smiechu) veľmi sa smial
-
uťahane prísl.;
-
uťahanosť -i ž.
-
uťahaný príd. hovor. expr. ustatý, ukonaný, vyčerpaný: prišiel z roboty u.;
-
nedok. k 1 uťahovať
● u. si opasok uskromniť sa (v jedle ap.)
// utiahnuť sa
1. odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: u. sa do kútika;
u. sa do samoty, do ústrania, pren. prerušiť styky so spoločnosťou2. prestať sa zaujímať, odtiahnuť sa: u. sa od verejnej činnosti;
-
nedok. uťahovať sa
-
nedok. uťahovať si
-
uťať utne utnú dok. odťať, odseknúť: u. vrchovec (zo) stromu
● akoby u-l náhle, odrazu;
-
už
I. prísl. blíži sa k význ. čast.
1. vyj. a) zavŕšenie, zakončenie deja: už prišiel, už je noc, už neprší b) okamžité nastúpenie deja: keď ti poviem, potiahneš! – už! teraz, v tomto momente
2. už-už vyj., že dej takmer nastal, priam, práve: už-už chcel odpovedať, ale ktosi ho prerušil
II. čast.
1. uvádza vetu, pričom a) je formálnym slovom s význ. čast. teda: už nech je akokoľvek, jedno je isté b) má funkciu pobádania, veď: treba dačo robiť, už nám vec prerastá cez hlavu
2. pripája aktuálny výraz, napokon, veru, vlastne: na tom sa už nedá nič meniť
3. vyj. a) hodnotiaci postoj k vete al. k výrazu (často v protiklade s predchádzajúcim textom): už lepšie sa mi pozdáva prvá možnosť;
ak už teraz nevyhráme, tak nikdy b) zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí: už zrána bolo horúco4. v spoj. s čast. aj, ani a) zosilňuje, sprísňuje rozkaz: už aj sa ber! už ani muk! b) zdôrazňuje nasledujúci výraz, dokonca: už aj na prechádzky chodia spolu;
už ani hovoriť sa s ním nedá5. v spoj. s čast. aby vyj. naliehavosť želania: už aby tu bol (ten) lekár!
III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie deja iným dejom: ešte ani päť minút neprešlo, už zvonil telefón
-
užasnúť -e -ú -sol dok. veľmi sa prekvapiť, byť ohromený: u. nad nečakanými zmenami;
u-l, keď si uvedomil tú hrôzu -
užasnuto prísl.
-
užasnutý príd. naplnený úžasom, ohromený; svedčiaci o tom: u-í svedkovia nešťastia;
u. pohľad; -
užialene, užialeno prísl.;
-
užialenosť -i ž.
-
užialený príd. plný žiaľu; svedčiaci o žiali: u-í pozostalí;
u-á tvár; -
užiť -je -jú dok.
1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup
2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu;
u. si v živote svoje;
u. života, sveta3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce;
cez prázdniny si u-li slnka, vody4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú;
dosť sa u-li cez dovolenku;úžiť -i nedok. zužovať (význ. 1): ú. sukňu
// úžiť sa: chodník sa ú-i
-
užitočne prísl.: u. prežiť deň;
-
užitočnosť -i ž.
-
užitočný príd.
1. prinášajúci úžitok: u-á vec, u-á práca, u-é vtáctvo;
spojiť príjemné s u-ým2. odb. kt. sa dá skutočne využiť: u-é zaťaženie vozidla, u. ťah;
-
užitý
1. správ. aplikovaný, op. teoretický
2. správ. úžitkový (umenie ap.)
-
užívací príd. odb.: u-ie právo na užívanie veci (napr. bytu)
-
nedok. užívať -a
1. k užiť 1 – 3
2. používať vec, kt. nie je vlastníctvom, na svoj úžitok: u. dom, záhradu;
právo na u-nie bytu, odovzdať do u-nia -
užívateľka -y -liek ž.;
-
užívateľský príd.
-
uživiť dok. mať schopnosť poskytnúť obživu al. životné potreby: zem u-í všetkých;
u. rodinu;
nevie sa statočne u. -
užovka -y -viek ž. nejedovatý had žijúci na vlhkých miestach, zool. Natrix
-
užuť -je -jú užul, užuvať -uje -ujú -uval dok. požuť, požuvať: mäso sa nedalo u.
-
vkorčuľovať dok. na korčuliach vojsť: v. na ľad
-
vykľučkovať dok. kľučkovaním vyjsť: v. zo záhrady pomedzi stromy;
expr. v. z nepríjemnej situácie vykrútiť sa -
vykľuť -je -jú -ľul, vykľuvať -uje -ujú -uval dok. vyďobať (význ. 2): v. oči;
-
vykorčuľovať dok. korčuľovaním vyjsť: brankár v-l z brány;
-
vypľuť, vypľuvať -je -jú dok. pľutím, pľuvaním dať von (z úst): v. slinu, dieťa v-lo jedlo
● expr.: (vyzerá,) akoby mal dušu v. na zomretie;
môže aj dušu v. veľmi sa usiluje; -
vypočuť -je -jú dok.
1. počúvaním zachytiť, počuť: v. (tajný) rozhovor, v. si reláciu, prednášku
2. nechať hovoriť, s pozornosťou počuť hovorené: v. sťažovateľa, nechceli ho ani v.
3. podrobiť výsluchu, vypočúvaniu: v. obžalovaného;
-
výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou
-
výučné s. poplatok za vyučenie
-
výučný príd.: v. list doklad o vyučení
-
začuť -je -jú dok. sluchom zachytiť, počuť: z. hlasy, kroky;
išiel ticho, aby ho nez-li -
zadosťučinenie -ia s.
1. náprava krivdy, ublíženia ap., satisfakcia: žiadať, dostať (plné) z.
2. pocit uspokojenia z (ťažko) dosiahnutého cieľa ap.: pocítiť (hlboké) z. za námahu, so z-ím prijímať pochvaly
-
nedok. zakľučovať
-
zapľuť -je -jú -pľul, zapľuvať -uje -ujú -pľuval dok.
1. pľutím, pľuvaním dosiahnuť: z. najďalej zo všetkých
2. napľu(va)ť: z. na zem
3. popľu(va)ť: z. dlážku
● hrub.: z. na všetko výraz nezáujmu, pohoršenia;
je to na z-tie výraz nespokojnosti -
zašušťať -í -ia -šť/-i! dok. zašuchotať, zašuchoriť: obilie z-lo vo vetre;
vietor z-l lístím -
záučný príd. týkajúci sa zaučenia: z-á lehota
-
žuť -je -jú žuj! žul, žuvať žuje žujú žuj! žuval nedok. rozomieľať, roztláčať zubami;
expr. jesť: ž. chlieb, tvrdé mäso, ž. tabak, žuvačku;
čo ž-š?