Význam slova "žd" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zdakade zám. neurč. príslov. odniekade, odkiaľsi, skadesi: pochádza z. z východu

zdakadiaľ zám. neurč. príslov. odniekade, zdakade: prišiel z. z cudziny

zďaleka prísl.

1. z veľkej vzdialenosti, z diaľky, op. zblízka: prísť z., už z. ho vidieť

2. expr. (ani) z. so záporom ani trocha, vôbec nie: tým sa to z. neskončilo;
nie sú si podobní ani z.

zdanie -ia s.

1. čo sa (na pohľad) zdá, (klamlivá) predstava; dojem: bolo to iba z.;
súdiť podľa (vonkajšieho) z-ia

2. minimálne vedomosti, poňatie, potucha: má aspoň z. o letectve?, nemať ani z-ia o čase

zdaniť dok. určiť daňovú povinnosť; určiť jej výšku: (ne)z-ený zisk, honorár;

zdaniteľný príd. kt. možno al. treba zdaniť: z-é príjmy, nez-á časť základu dane

zdanlivo prísl.: z. sa ho to netýka;

zdanlivosť -i ž.

zdanlivý príd. vzbudzujúci zdanie, domnelý, neskutočný, op. skutočný: z. pokoj, z-á smrť;

zdaňovací príd. týkajúci sa zdaňovania: z-ie obdobie

nedok. zdaňovať

zdar

I. -u m. kladný výsledok, úspech: z. podujatia, vystupovať so z-om, želať veľa z-u

II. cit. vyj. želanie: športu z.!

zdarma prísl. admin. zadarmo, bezplatne: dávať občerstvenie z., vstup z.

zdarne prísl.;

zdarnosť -i ž.

zdarný príd. kniž. úspešný, vydarený: z. vývin (situácie);

zdať sa nedok.

1. mať pocit, javiť sa (na pohľad), domnievať sa, vidieť sa: zdá sa (mi), že to stačí;
vo sne sa mu z-lo, že umieram;
tak sa zdá, mne sa zdá, že to nie je pravda tuším, myslím, asi

2. budiť dojem, prichodiť, pripadať: zdalo sa mu to čudné, svet sa mu z-l krajší(m)

3. obyč. v zápore páčiť sa (význ. 1), pozdávať sa: na tej príhode sa mi čosi nezdá

zdatne prísl.;

zdatnosť -i ž.: pracovná z.

zdatný príd.

1. zdravý a mocný: z. mládenec, z-á generácia

2. spôsobilý, schopný, súci: telesne, duševne z. človek;
odborne z. pracovník;

zdecimovať dok. k decimovať: z. počet obyvateľov;
duševne z-ný človek

zdediť dok. k dediť: z. dom;
z-ené vlastnosti

zdeformovať dok. k deformovať: náraz z-l karosériu;
z-ná postava

// zdeformovať sa

zdegenerovať, zdegenerovať sa dok. k degenerovať, degenerovať sa: z-né potomstvo

zdegradovať dok. zbaviť hodnosti, funkcie: z. dôstojníka

zdemolovať dok. k demolovať: z. búdu, z-né auto

zdemoralizovať dok. k demoralizovať: z. športovcov

// zdemoralizovať sa: vojsko sa z-lo

zdeprimovať dok. k deprimovať: porážka ho z-la

zdeptať [-ď-] -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc dok. k deptať: morálne z-ní ľudia

zdesene prísl.: z. sa zatváriť

zdesený príd. veľmi preľaknutý, ohromený, zhrozený; svedčiaci o tom: z. pohľad;

zdesiť sa dok. pocítiť des, zhroziť sa: z. sa nad zlou správou, z-l sa tej myšlienky;
nastalo všeobecné z-enie, v očiach sa mu zračilo z-enie

zdevastovať dok. k devastovať: z. prírodu, z-né stromy

nedok. zdierať -a

1. k 1, 2

2. expr. okrádať: z-li nás na každom kroku pri každej príležitosti

zdisciplinovať dok. urobiť disciplinovaným: z. cvičencov, z. hlasový prejav

// zdisciplinovať sa stať sa disciplinovaným

zdiskreditovať dok. k diskreditovať: z. politika

// zdiskreditovať sa: z. sa pred verejnosťou

zdivieť, zdivieť sa -ie -ejú dok. stať sa divým; zbesnieť: mačka z-la;
expr. ľudia (sa) cez vojnu z-li;
z-ený pohľad

● expr. byť z-ený za niekým, niečím veľmi túžiť;
utekať ako z-ený veľmi rýchlo

zdĺhavo prísl.: z. rozprávať;

zdĺhavosť -i ž.

zdĺhavý príd. neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa, rozvláčny: z-á robota, choroba, z-á reč;
z. postup nepružný;

zdĺžiť -i dok. predĺžiť (význ. 1): z. sukňu;

nedok. zdlžovať

zdnu, zdnuka prísl. hovor. z(v)nútra: zamykať dvere z., dom je z. hotový

zdobiť nedok. ozdobovať, okrášľovať, krášliť: kniha z-ená rytinami;
dievčatá sa z-li kvetmi

zdochliak -a mn. -ci m. pejor. nadávka slabému, lenivému ap. človeku: hýb sa, ty z.!

zdochlina -y -lín ž. zdochnuté zviera, mrcina: zápach z-n;

zdochlinár -a mn. N a A -e m.

1. menší sup, zool. Neophron

2. chrobák žijúci na mŕtvych živočíchoch, na rastlinách, zool. Silpha

zdochnúť -e -ú -chol dok. (o zvieratách) prestať žiť, skapať, uhynúť: pes z-l, z-tá sliepka;
pejor. zomrieť: radšej z-m, ale tu nezostanem;

nedok. zdochýnať -a

zdokonaliť -ľ! dok. urobiť dokonalejším, dokonalým: z. výrobu, z-ený typ stroja;

nedok. zdokonaľovať

// zdokonaliť sa stať sa dokonalejším, dokonalým, zlepšiť sa: z. sa v ruštine;

nedok. zdokonaľovať sa

zdokumentovať dok. doložiť dokumentmi: z. dejiny slovenského exilu, z. trestné činy;
z-ná havária

zdola prísl.

1. z miesta ležiaceho dolu, zospodu, op. zhora: pohyb z. nahor

2. hovor. z miesta položeného hierarchicky nižšie, op. zhora: kritika z. zo strany más

zdolať dok. zvíťaziť nad niečím, prekonať, premôcť: z. súpera, nepriateľa;
z. prekážky, vrchol, únavu;

nedok. zdolávať -a

zdomácnene prísl.;

zdomácnenosť -i ž.

zdomácnený príd. kt. zdomácnel: z-é zvieratá;
z-é prevzaté slová;

zdomácnieť -ie -ejú dok. privyknúť, prispôsobiť sa novému prostrediu, udomácniť sa: chytené zviera z-lo;

nedok. zdomácnievať -a

zdomácniť -i dok. prispôsobiť novému prostrediu: z. u nás niektoré teplomilné rastliny;

nedok. zdomácňovať

// zdomácniť sa zdomácnieť;

nedok. zdomácňovať sa

zdôrazniť dok. dať na niečo dôraz, vyzdvihnúť, podčiarknuť: z. dôležitú myšlienku;
treba z. fakt, že sa zlepšili;

nedok. zdôrazňovať

zdôveriť sa dok. prezradiť dôverné veci: z-l sa mu so svojimi starosťami;

nedok. zdôverovať sa

zdôveryhodniť dok. urobiť dôveryhodnejším, dôveryhodným: z. úmysel, svoje sľuby;

nedok. zdôveryhodňovať

zdôvodniť dok. odôvodniť: z. svoje rozhodnutie, z-ená žiadosť;
vedecké z-enie;

zdôvodniteľný príd. kt. možno zdôvodniť: z. cieľ, logicky z-é konanie

nedok. zdôvodňovať

zdráhať sa -a nedok. váhavo odmietať, okúňať sa: z. sa prijať funkciu;
po dlhšom z-ní (sa) súhlasil

zdramatizovať dok. k dramatizovať: z. román;
z. udalosť, z. svoje rozprávanie

zdrap -u m. odtrhnutý, neforemný kus: z. papiera, látky

zdrapiť dok. expr.

1. (prudko) odtrhnúť (význ. 1), strhnúť, oddrapiť: z. si chrastu

2. prudko (s)chytiť, (s)chmatnúť, (z)drapnúť: z. niekoho za ruku, za vlasy;
z-l kufor a utekal

zdrapnúť -e -ú -pol dok. expr. zdrapiť (význ. 2): z. priateľa za kabát

zdrať zderie zderú dok.

1. draním odstrániť, (z)odrať: z. kožu

2. draním zbaviť (kože): z. ovcu

3. hovor. expr. zbiť (význ. 3): z. nezbedníka

● expr. z. niekoho z kože, z. z niekoho kožu a) bezohľadne obrať b) veľmi zbiť;

zdravica -e -víc ž. pozdravný prejav; prípitok: predniesť z-u

zdravíčko

I. -a s. zdrob. expr. k zdravie

II. cit. familiárny pozdrav

zdravie -ia s. stav organizmu bez narušenia teles. al. duš. činnosti: pevné, podlomené, železné, chatrné z.;
z. mu slúži;
ujma na z-í;
starať sa o svoje z.;
kypieť, sršať z-ím;
na z.! prípitok;

zdraviť nedok. kniž. pozdravovať (význ. 1): vojak z-l;
úctivo z.

zdravkať nedok. hovor. pripíjať: z-li si s vínom

zdravo prísl.: z. vyzerať

II. zdravý m. zdravý človek: z-í nesmú byť s chorými

zdravotne prísl. k 1: z. neškodná voda

zdravotníčka -y -čok ž.;

zdravotnícky príd.: z. pracovník, personál;
z-a technika

zdravotníctvo -a s. oblasť činnosti zameraná na starostlivosť o zdravie: vyspelé z.;
Ministerstvo z-a SR;

zdravotník -a mn. -ci m. pracovník v zdravotníctve;

zdravotný príd.

1. týkajúci sa zdravia: z. stav;
z. preukaz

2. osožný zdraviu: z. čaj, z-á prechádzka, dovolenka

3. súvisiaci so starostlivosťou o zdravie: z-á prehliadka;
z. brat, z-á sestra stred. zdrav. pracovník, pracovníčka;
z-á starostlivosť, osveta, z-é stredisko;

zdravý

I. príd.

1. kt. má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou (pri rastlinách škodcami); svedčiaci o tom, op. chorý: z. človek, z-é srdce, z-é ovocie;
buďte z-í! z-í ostávajte! pozdravy;
z-á červeň (líc)

2. osožný zdraviu: z. vzduch;
pohyb je z.;
jesť zeleninu je z-é

3. správny (význ. 2); rozumný; želateľný: z. vývin;
z-é názory

● expr. z. ako buk, orech, ako ryb(ič)ka ap. celkom;
nemať z. rozum byť nerozumný;
vyviaznuť so z-ou kožou bez úrazu;
v z-om tele z. duch;

zdražieť -ie -ejú dok. stať sa drahším: benzín z-l

zdražiť dok. urobiť drahším: z. potraviny;

nedok. zdražovať

// zdražiť sa: z-enie nábytku

zdrevenieť -ie -ejú dok. zmeravieť (význ. 1, 2), stŕpnuť, stuhnúť: z. od strachu, od prekvapenia;
ruky mu z-li od zimy skrehli

zdrevnatieť -ie -ejú dok. stať sa drevnatým: z-ený kaleráb

zdrhnúť -e -ú -hol dok. hovor. expr. utiecť (význ. 1, 2), ujsť: z. z vyučovania

zdriemnuť, zdriemnuť si -e -u -mol dok. na krátky čas zadriemať: z. (si) po obede

zdrobnenina -y -nín ž. lingv. odvodené slovo, kt. označ. jav menší ako základové slovo al. vyj. citový vzťah k označovanému javu, deminutívum (napr. kamienok, žabka, vínečko)

zdrobnený príd.: lingv. z-é podstatné meno zdrobnenina

zdrobňovací príd.: lingv. z-ia prípona ktorou sa tvoria zdrobneniny

zdroj -a m.

1. miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza, prameň: vodný z., z. svetla, z. príjmov, z. poznania

2. kniž. čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho, pôvodca: z. inšpirácie, starostí;
práca je z-om blahobytu;

zdrojový príd.: inform. z. program

zdrsnieť -ie -ejú dok. stať sa drsnejším, drsným: koža na rukách z-la;
hlas mu z-l;
muži vo vojne z-li

zdrsniť dok. urobiť drsným: z. povrch skla, z-ená plocha;

nedok. zdrsňovať

združenár -a m. pretekár v združených pretekoch

združenie -ia s. dobrovoľné zoskupenie ľudí, organizácií so spoločným cieľom: občianske z. vykonávajúce spoločenskú, kult., šport. a inú záujmovú činnosť;
poľovnícke z.;
Z. slovenských novinárov

združiť dok. spojiť (význ. 1), zoskupiť, zlúčiť: z. menšie podniky do veľkého;
z-ené poistenie;
šport. z-ené preteky v behu a skoku na lyžiach;
lit. z-ený rým v kt. nasledujú za sebou rovnaké rýmy;
lingv. z-ené pomenovanie viacslovné;

nedok. združovať

// združiť sa: podniky sa z-li;

nedok. združovať sa

združstevniť dok. urobiť družstevným; utvoriť (roľnícke) družstvo: z. pôdu, obchod;

nedok. združstevňovať

zdrviť dok.

1. rozdrviť (význ. 1): z. hrudu na prach;

2. striasť (význ. 3): zimnica ho z-la

3. ťažko doľahnúť, skľúčiť, utrápiť: zlá správa ho z-la;
je z-ený nešťastím, chorobou

zdrvujúci príd.

1. ničivo pôsobiaci, ničiaci: z. účinok, z. úder, pohľad

2. ťažko doliehajúci, skľučujúci, ubíjajúci: z. list, z-a zvesť;

zdrvujúco prísl.: z. zapôsobiť

zdržanlivo prísl.: z. sa správať;

zdržanlivosť -i ž.

zdržanlivý príd. kt. mierni prejavy svojich citov, umiernený, rezervovaný; svedčiaci o tom: z. človek;
z. úsmev;
z. výrok opatrný;